EÚ: Asi to bol Asad

Zdroj: Council of the EU

Sýria bola predmetom rokovaní na stretnutí G20 v ruskom Petrohrade, následne aj koncotýždňových neformálnych stretnutí ministrov obrany a ministrov zhraničných vecí EÚ.

Administratíva USA sa snaží získať pre vojenskú akciu "trestajúcu" sýrsky režim spojencov z radov európskych krajín.

Veľkú Britániu v tomto smere pribrzdilo hlasovanie parlamentu. Najnovšie aj francúzsky prezident Fracoise Hollande vyhlásil, že chce počkať na správu inšpektorov Organizácie spojených národov. 

Tá sa očakáva tento týždeň, podobne ako nová diskusia na pôde Bezpečnostnej rady OSN a hlasovanie v americkom Senáte. Problémom však je, že nie je v mandáte inšpektorov OSN prisúdiť zodpovednosť za útok jednej, či druhej strane, má len potvrdiť, že k útoku sarínom naozaj došlo a v akom rozsahu.  

Nemecké médiá cez víkend informovali, že z informácií nemeckých spravodajských služieb vyplýva, že za útokom naozaj stojí sýrska armáda, špekuluje ale, že Asad nemusel byť nevyhnutne o útoku informovaný, nakoľko zo spravodajských informácií tiež vyplýva, že viackrát neautorizoval ich použitie, ako to žiadali jeho ozbrojené sily.

Cez víkend rokovali v litovskom Vilniuse ministri zahraničných vecí EÚ. Na stretnutí sa zúčastnil aj šéf americkej diplomacie John Kerry.  

„Informácie z rôznych zdrojov podporujú domnienku, že za tento útok je zodpovedný sýrsky režim, pretože ako jediný disponuje chemickými bojovými látkami a má aj prostriedky na ich prepravu v dostatočnom množstve,“ komunikovala prevládajúci názor vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Catherine Ashtonová.

Útok označila podľa agentúry APA za vážne porušenie medzinárodného práva, čo si vyžaduje „jasnú a ráznu odpoveď“, ktorá má byť signálom, že „takéto zločiny sú neprijateľné a nemôžu zostať nepotrestané“.

Ministri EÚ podľa Ashtonovej privítali záväzok francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda čakať pred rozhodnutím o zásahu v Sýrii na správu inšpektorov OSN. „EÚ zdôrazňuje, že … je potrebné pokročiť s riešením sýrskej krízy prostredníctvom OSN,“ povedala.

Kerry stanovisko svojich kolegov z EÚ, s ktorými sa vo Vilniuse stretol za zatvorenými dverami, privítal a označil ho za „dôrazné vyhlásenie o potrebe zodpovednosti“.

Americký minister následne odletel do Paríža, kde sa stretol s francúzskym vedením a zástupcami Ligy arabských štátov. Pred návratom do Washingtonu bude v Londýne rokovať s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom a svojím britským rezortným partnerom Williamom Haguom.

Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle vo Vilniuse oznámil, že jeho krajina sa dodatočne pripojila k spoločnej deklarácii desiatich krajín a USA, ktoré v piatok na summite skupiny G20 v Petrohrade odsúdili chemický útok v Sýrii a vyjadrili podporu medzinárodnému úsiliu zabezpečiť zákaz ich používania. Berlín sa tak podľa Westerwelleho rozhodol až po tom, čo sa EÚ dohodla na spoločnom postoji v tejto otázke.

Pozície

Europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS): „Použitie chemických zbraní je hranicou ku ktorej by sa nemal priblížiť žiadny režim. Táto hranica bola v Sýrii prekročená a došlo k spáchaniu zločinu proti ľudskosti. Vyžaduje si to odpoveď medzinárodného spoločenstva.“

Páchatelia podľa neho musia byť potrestaní, no je v prvom rade potrebné zabezpečiť k zastaveniu eskalácie násilia a verí v riešenie bez použitia vojenskej sily. Únia by mala prispieť k nájdeniu politického a diplomatického riešenia.

Návrh na zneškodnenie chemických zbraní pod dohľadom inšpektorov OSN víta. Nie je to ale podľa neho definitívne riešenie.

EurActiv/TASR