EÚ chce silnú globálnu klimatickú dohodu

Autor: worradmu, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

Po viacerých neúspechoch sa takmer 200 krajín sveta na summite v 2011 dohodlo, že do konca roka 2015 podpíšu na úrovni OSN globálny pakt o spomalení globálneho otepľovania. Účinný sa má stať v roku 2020. Ešte stále a však musia dohodnúť, ako k spoločnému cieľu prispejú konkrétne krajiny.

Na budúci týždeň sa stretnú v Bonne na klimatických rokovaniach delegáti vlád. EÚ presadzuje, aby krajiny predložili dlhodobé klimatické plány pre obdobie po 2020 už do konca budúceho roka. Tým by sa vytvoril priestor na revíziu národných plánov pred summitom plánovaným na 2015.

Národné plány by mali byť jednoducho porovnateľné, aby mohli byť v prípade potreby sprísňované, tvrdí EÚ v oficiálnom podaní na OSN.

Európa požaduje viac, než USA. Podľa Washingtonu by stačilo, ak by krajiny do polovice roka 2015 ponúkli svoj „príspevok“ k dosiahnutiu spoločného klimatického cieľa. Následných niekoľko mesiacov by prebiehala ich nezáväzná revízia.

Spojené štáty však tvrdia, že ak si budú môcť krajiny stanovi klimatické ciele samé, naplnia ich s väčšou pravdepodobnosťou, než ak ich určí niekto zvonku. Podľa EÚ by však takýto prístup „podkopal ambície“.

Individuálne stanovenie cieľov by znamenalo opustenie idei, na ktorej bol postavený Kjótsky protokol z roku 1997. Ten stanovil centrálne emisné limity, ich dosiahnutie však už nechal na každú krajinu individuálne. Spojené štáty však ostali mimo kjótskeho režimu.

Hospodárska kríza znižuje ochotu krajín prijať ambiciózne klimatické záväzky.

Nebezpečná hranica

Všetky strany sa v podstate zhodujú na potrebe takých cieľov, ktoré obmedzia rast globálnej teploty na 2 stupne Celzia, v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Podľa veľkej väčšiny vedcov je to hranica, za ktorou začínajú vážne a nezvratné zmeny, sprevádzané povodňami, suchami, rastom hladiny morí a extrémnym počasím.

Globálna teplota už vzrástla od čias priemyselnej revolúcie o 0,8 stupňa. Hoci rýchlosť otepňovania povrchu planéty v tomto storočí poklesla, všetkých desať historicky najteplejších rokov, od začiatku merania teplôt, sa nachádza v období po 1998.

„Podporujeme výzvu EÚ, aby krajiny predložili klimatické ciele tak rýchlo, ako je to len možné“, prehlásila Samantha Smith z environmentálnej organizácie WWF. Americký návrh je podľa nej receptom na slabú dohodu, ktorá nedokáže udržať nárast teplôt pod hranicou dvoch stupňov.

Podľa Číny a Indie by mali obmedzovanie emisií viesť bohaté industrializované krajiny. Rozvíjajúce a rozvojové ekonomiky by mali dostať čas na dosiahnutie určitej hospodárskej úrovne, a teda miernejšie záväzky.

Európska komisia navrhla, aby Únia do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov o 40% v porovnaní s rokom 1990, a z obnoviteľných zdrojov pokrývala 30% spotreby energie.

Ďalšie kroky

  • Október 2014: IPCC poskytne piate vedecké hodnotenie klimatických zmien
  • 2015: strany COP21 majú dohodnúť nový právny rámec pre druhé kolo obmedzovania emisií na základe Kjótskeho protokolu
  • 2020: Do platnosti má vstúpiť nová globálna klimatická dohoda