EÚ odhovára Palestínu od plného členstva v OSN

foto: Demonštrant máva palestínskou zástavou, zdroj: TASR/AP

Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton odišla minulý týždeň na Stredný východ, aby sprostredkovala rokovania medzi Izraelom a Palestínou, ktorých cieľom je obnovenie mierových rokovaní a odvrátenie podania žiadosti o uznanie Palestínskej štátnosti na výročnom Valnom zhromaždení OSN. To sa začína túto stredu (21. septembra). Spojené štáty už varovali, že takýto krok by ohrozil možné obnovenie rokovaní a poslali do regiónu svojich vyslancov, aby Palestínčanov presvedčili.

Izrael už vyhlásil, že tento krok by skutočne ukončil rokovania, ktoré sa ale ocitli pred rokom na mŕtvom bode kvôli obnoveniu budovania izraelských osád na okupovanom Západnom brehu. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že plánuje prehovoriť k OSN budúci týždeň a Palestínčanov vyzval, aby radšej rokovali o mieri než žiadali členstvo pre Palestínsky štát.

Diplomati uviedli, že Ashtonová sa snažila vyjednať balíček, ktorého súčasťou by bolo prehlásenie Kvarteta (EÚ, Spojených štátov, Ruska, OSN) ohľadom vytýčenia línie budúcich rokovaní medzi Izraelom a Palestínou. Podľa diplomatov by návrh zahŕňal aj text, ktorý by nevylučoval budúce plné členstvo Palestínskeho štátu, ale v súčasnosti by šlo o nižší status spojený s prísľubom rokovaní. „Našou predstavou je zlepšenie statusu Palestíny bez vylúčenia plného statusu štátu v budúcnosti, ale s referenciou na vyjednávania,“ uviedol priamo diplomat EÚ. Nie je však jasné, o aké zlepšenie by sa jednalo- či by prípadne išlo o status „nečlenský pozorovateľ“, ktorý má napríklad Vatikán, alebo o inú formuláciu. Palestínska samospráva má v súčasnosti v OSN status pozorovateľa.

Spojené štáty a Izrael ale nesúhlasia so statusom nečlenského štátu pre Palestínu, pretože by im hrozilo, že Palestína by na nich mohla podať sťažnosť na Medzinárodný trestný súd a Medzinárodný súdny dvor. Medzi návrhmi je preto podľa diplomatov poskytnúť síce Palestíne status nečlenského štátu, ale zároveň obmedziť jeho schopnosť podávať podobné žaloby a sťažnosti. Ďalšou možnosťou je poskytnúť im síce nižší status, ale s možnosťou zvýšenia v budúcnosti a s ponukou priameho prístupu k financiám zo Svetovej banky.

Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton včera uviedla, že na strane Izraela aj Palestíny „rastie poznanie“, že záležitosť je potrebné vyriešiť mierovými rokovaniami a to sa nestane ak „sa na pôde OSN zvolí iný smer“. Americký Kongres uŽ pohrozil, že v takomto prípade zruší americkú pomoc Palestínskej samospráve v hodnote 500 miliónov dolárov, ale Izrael na medzinárodné spoločenstvo minulý týždeň naliehal, aby zachovalo svoju pomoc.

Prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás minulú stredu (14. septembra) prisľúbil, že nebude „žiaden ústupok“ ohľadom plánov požadovať plné členstvo v OSN v neprítomnosti rozhovorov s Izraelom.

Abbás sa v Ramalláhu stretol aj s americkým vyslancom pre Stredný východ Davidom Haleom a predstaviteľom Bieleho domu Dennisom Rossom, ktorý je tiež v regióne. Tí sa ho pokúšali odhovoriť od podania jednostrannej žiadosti o uznanie Palestínskeho štátnictva. Zdá sa však, že stretnutie sa neskončilo vyriešením sporných bodov.

Ashtonovej úloha rastie

Šéfka EÚ pre zahraničie zohráva v Kvartete čoraz významnejšiu úlohu. Jej snahu však maria vnútorné rozpory medzi jednotlivými členskými štátmi Únie v otázke Palestínskeho členstva. V prípade podania žiadosti zo strany Palestínskej samosprávy sa tak štáty EÚ pravdepodobne rozdelia na tri skupiny: tie, ktoré sú za, proti a ktoré sa zdržia. Napríklad Francúzsko sa zdá zhovievavejšie voči návrhom palestínskych predstaviteľom. Nemecko ale naopak zavrhuje jednostranné vyjadrenia bez predošlých urovnaní medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Washington ale uviedol, že v prípade, ak sa Palestína pokúsi o plné členstvo, využije svoje veto v Bezpečnostnej rade OSN.