EÚ zvoláva špeciálny summit k Líbyi a severnej Afrike

prívrženci Kaddáfiho v uliciach Tripolisu

Summit sa bude zaoberať tým, ako by mala vyzerať humanitárna a politická odpoveď EÚ na situáciu v severnej Afrike, najmä v Líbyi, kde v súčasnosti prebieha povstanie proti Muammarovi Kaddáfimu a boj sa pomaly presúva čoraz bližšie k hlavnému mestu Tripolis. „Európskej rade navrhnem niekoľko strategických línií toho, aká by mala byť reakcia EÚ na vývoj v Líbyi a u našich južných susedov,“ uviedol prezident EÚ Herman Van Rompuy.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy už 27. februára uviedol, že Paríž volá po usporiadaní stretnutia lídrov EÚ, ktorého cieľom bude práve diskutovať o následkoch udalostí v Líbyi. Deň na to prijala Únia sankcie voči Kaddáfimu a predstaviteľom líbyjského režimu. K Sarkozyho výzve sa čoskoro pripojil aj britský premiér David Cameron. V oboch krajinách už mala situácia v arabskom svete politickú odozvu, kedy tamojšie vlády čelili kritike z prílišného „kamarátstva“ s režimom. Vo Francúzsku odstúpila ministerka zahraničných vecí Michele Alliot- Marie po tom, čo vysvitlo, že má dobré vzťahy s bývalým tuniským režimom  a dokonca mu sľubovala pomoc. Vo Veľkej Británii oznámil svoje odstúpenie šéf tamojšej prestížnej univerzity London School of Economics (LSE) Howard Davies po tom, čo vyplávalo na povrch, že univerzita prijala od líbyjského režimu peňažné dary v hodnote viac ako milión eur a študovali na nej predstavitelia líbyjského režimu, vrátane Kaddáfiho syna. Podľa britských médií je toto len špička ľadovca.

Lídri eurozóny sa mali 11. marca už i tak stretnúť v Bruseli, aby prediskutovali ciele v oblasti konkurencieschopnosti. Rokovanie o Líbyi ho však pravdepodobne zatieni. V súčasnosti sa totiž svet obáva, že v Líbyi vypukne občianska vojna pokiaľ Kaddáfi neodstúpi, uviedli v utorok Spojené štáty.

Kaddáfi sa však podobnému scenáru bráni a podľa informácií vysiela k západným hraniciam vojenské sily, čím by sa arabská revolta mohla zmeniť na krvavé povstanie a vyvolať humanitárnu krízu. Doterajšie nepokoje si v krajine vyžiadali už viac ako tisíc životov.

Situácia sa komplikuje aj na hraniciach. Tuniské hraničné stráže  minulý utorok (1. marca) dokonca strieľali do vzduchu, aby tak dostali aspoň trochu pod kontrolu dav snažiaci sa o prechod do Tuniska a unikajúci pred nepokojmi. Podľa informácií už takýmto spôsobom opustilo Líbyiu 70 tisíc ľudí a očakáva sa, že stovky tisíc ďalších, často zahraničných pracovníkov, budú nasledovať.

Kaddáfiho syn Saif al- Islam, ktorý študoval na LSE, Západ varoval, aby nepodnikal žiadnu vojenskú akciu na zosadenie jeho otca, keďže on neustúpi a neodíde do exilu. „Použitie síl proti Líbyi je neprijateľné. Nie je na to dôvod, ale ak chcú, sme pripravení, nebojíme sa,“ povedal pre televíziu Sky a dodal: „My tu žijeme, tu aj zomrieme.“

Spojené štáty uviedli, že k pobrežiu krajiny sa blížia jej lode a lietadlá. Minulý pondelok (28. februára) vplávala do Stredozemného mora cez Suezský kanál ich vojenská loď USS Destroyer. Podobné lode- USS Kearsarge, na ktorej môže byť až 2000 príslušníkov námorných síl a USS Ponce už mali tiež preplávať cez kanál.

Postoje

Americká ministerka zahraničných vecí Hilary Clinton v Kongrese uviedla: „Líbya by sa mohla stať mierovou demokraciou alebo čeliť dlhej občianskej vojne.“ Dodala, že Obamova administratíva prešetrí obvinenia z toho, že to bol Kaddáfi osobne, kto nariadil bombový útok v lietadle nad Lockerbie v roku 1988.

Biely dom uviedol, že lode sa presunuli v snahe o humanitárnu pomoc. Podčiarkol tiež, že „zatiaľ nie sú žiadne možnosti mimo stola“, teda nevylúčil vojenský zásah.

Nový francúzsky minister zahraničných vecí Alain Juppé varoval, že žiadny vojenský zásah neprebehne bez predošlého udelenia súhlasu OSN.

Britský premiér David Cameron označil za neprijateľné to, že „Kaddáfi zabíja svojich vlastných ľudí s použitím lietadiel a striel z helikoptér.“

Generál americkej armády James Mattis uviedol na vypočutí v Senáte, že zavedenie bezletovej zóny nad Líbyiou by bolo „výzvou“, lebo táto operácia by v skutočnosti znamenala útok.

Hovorca šéfky EÚ pre zahraničie Catherine Ashton potvrdil, že Ashton sa v utorok (1. marca) stretla so šéfom NATO Anderson Foghom Rasmussenom.

Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger na brífingu povedal, že si je istý tým, že nebude blokáda líbyjských ropných polí, keďže tieto polia sa dostali pod kontrolu miestnych.

Ďalšie kroky

  • 11. marec: stretnutie lídrov EÚ v Bruseli na špeciálnom summite venovanom Líbyi a severnej Afrike. Na okraji summitu sa uskutoční aj stretnutie lídrov eurozóny.
  • 24.-25. marec: lídri EÚ sa stretnú na riadnom summite v Bruseli, aby rokovali o balíčku ohľadom hospodárskeho spravovania a o nahradení Európskeho mechanizmu finančnej stability stálym fondom finančnej záchrany v eurozóne.