Eurokomisia: Grécku musíme pomôcť, po Veľkej noci predstavíme novú migračnú politiku

Napätie na grécko-tureckej hranici. [EFE-EPA/Dimitris Tosidis]

Nový balík návrhov v oblasti migrácie chce zabezpečiť rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou. Do Grécka ešte pred jeho predstavením dorazila humanitárna pomoc zo 16 európskych krajín, Slovensko vysiela osem policajtov.

Po vyhlásení tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana, že ďalej nebude brániť utečencom z Blízkeho východu na ceste do Európy, čelí Únia na svojich schengenských hraniciach silnému tlaku.

V reakcii na turecké rozhodnutie sa stovky utečencov rozhodlo opustiť turecké územie a zamieriť do Grécka, a následne ďalej do Európy. Na pohraničí ich však čakali posilnené grécke jednotky a do Európy sa podarilo cez more alebo pozemnú hranicu dostať len niekoľkým desiatkam osôb.

V súčasnosti odhaduje Medzinárodná organizácia pre migráciu, že sa v oblasti sústredilo 15 až 20 tisíc migrantov.

Trpezlivosť však strácajú predovšetkým Gréci, ktorí majú migrantom poskytovať pomoc. V niektorých prípadoch ide o nehumánne, až neľudské podmienky. Len včera (10. marca) priniesol denník The New York Times rozsiahlu reportáž o tom, ako grécke úrady zadržiavajú cudzincov v nelegálnych priestoroch a bez riadneho procesu ich následne vyhosťujú do Turecka.

Erdoğan otvoril hranice, Únia sa pri ich strážení zatiaľ spolieha na Grékov

Hoci sa do Európy sa dostalo zatiaľ len niekoľko desiatok migrantov, v pohraničí čakajú tisíce. Tureckému prezidentovi musia odpovedať členské štáty EÚ spoločne, no reakcia je opäť pomalá. Atény upozorňujú, že zvyšujúci sa nápor nemusia zvládnuť.

Najproblematickejšie z právneho hľadiska je mesačné pozastavenie prijímania nových žiadostí o azyl v krajine, pre ktoré sa grécke úrady rozhodli. Podľa odborníkov ide o absolútny rozpor z azylovým právom i medzinárodnými zmluvami, ktorými sú viazané aj Atény. Situácia už zašla tak ďaleko, že sa grécka vláda opakovane uchýlila k použitiu sily.

Peniaze pre Grécko

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ostatné členské štáty aj Komisia situáciu na južnej hranici EÚ najmä kvôli šíreniu nákazy COVID-19 prehliadajú, počas utorkovej rozpravy (10. marca) v Európskom parlamente však komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson uistila, že Grécko nezostane bez pomoci.

„Grécko chráni našu vonkajšiu hranicu a čelí veľkému politickému tlaku. Komisia tamojšej vláde poskytne okamžitú pomoc vo výške 350 miliónov eur s možnosťou navýšenia o ďalších 350 miliónov,“ vyhlásila počas plenárneho zasadnutia.

„Peniaze sú určené predovšetkým na navýšenie kapacity prijímať utečencov, na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, dopravy či potravín a tiež na posilnenie programu dobrovoľných návratov do krajín pôvodu,” dodala.

Do Grécka prichádza aj stovka jednotiek agentúry Frontex, ktorá posilní doterajších 520 hliadkujúcich.

Tureckí pohraničiari dostali rozkaz nebrániť Sýrčanom pri prechode hranicami

Po intenzívnych bojoch v Idlibe sa Ankara nevedela dovolať podpory Západu. Ten však Turkov varoval, že ich aktivity v Sýrii sa nezaobídu bez následkov. Po správach o rozkaze pre pohraničnú stráž však razom počúva Únia aj NATO.

Pokiaľ ide o dobrovoľné návraty, práve na tie je podľa komisárky potrebné zamerať sa a urýchliť ich. Rovnako tak pripomenula aj mechanizmus civilnej ochrany, ktorý bol v Grécku aktivovaný. Na jeho základe sľúbilo gréckej vláde pomoc 16 krajín vrátane Česka, či Rakúska. Tá spočíva predovšetkým vo vyslaní zdravotníkov, lekárov či policajtov alebo v poskytnutí najrôznejšieho vybavenia. Prvé balíky dorazili do Grécka včera (10. marca).

Slovensko zatiaľ humanitárnu pomoc neposkytlo. Do Grécka však posiela policajtov. Podľa Policajného zboru Slovenskej republiky rozhodol o nasadení požadovaného tímu výkonný riaditeľ agentúry Frontex.

„V súlade so stanovenými počtami pre jednotlivé členské štáty sa Slovenská republika bude na tvorbe tímu podieľať ôsmimi policajtmi určenými na vykonávanie činností súvisiacimi s hraničným dozorom. Celý náš tím bude pôsobiť v priestore hraničného prechodu Kastanies,” oznámil zbor na sociálnej sieti.

Europoslanci: Erdoğan je vydierač

Samotná Komisia je voči gréckej vláde kritická, a to kvôli podozreniu z porušovania ľudských práv, vrátane spomínaného práva na azyl.

„Pomôžeme Grécku, ktoré má povinnosť chrániť vonkajšiu hranicu Schengenu. Ale musí to robiť spôsobom, ktorý nebude porušovať medzinárodné právo, ani právo Únie. Je potrebné rešpektovať právo na azyl, rovnako ako zásadu tzv. non refoulement (zákaz vrátenia utečencov do miesta, kde bude ohrozený na živote či slobode, pozn. red.),“ upozornila eurokomisárka.

Podľa Komisie sú v súčasnosti najväčším problémom siroty. Ylvy Johannson pripomenula, že na gréckom území sú teraz tisíce detských utečencov bez rodičov, desať percent z nich je mladších ako 14 rokov.

„Mnohé z detí na ceste do Európy navyše jednoducho zmizne, nikto nevie kam. Často skončia v rukách zločincov, ktorí obchodujú s migrantmi a bielym mäsom. Títo ľudia sú často sexuálne zneužívaní,“ pripomenula eurokomisárka tienistú stránku migračnej krízy.

Európsky týždeň | Situácia na grécko-tureckých hraniciach sa s migračnou krízou v roku 2015 nedá porovnávať

Už onedlho má eurokomisia predstaviť návrh zmien v azylovej a migračnej politike EÚ. Situácia na grécko-tureckých hraniciach bude mať preto pravdepodobne na vyjednávania veľký vplyv. Európski lídri by však nemali prepadnúť populizmu ani dezinformáciám, ktoré z pohraničia prúdia.

Mnohí poslanci sa počas následnej rozpravy vyjadrovali k správaniu tureckého prezidenta, ktorý je podľa väčšiny z nich politickým „vydieračom“, ktorý chce od Únie viac peňazí do svojho rozpočtu a viac ako tri milióny utečencov na svojom území využíva na vytváranie politického tlaku.

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) v tejto súvislosti uviedol, že Erdoğan sa snaží otestovať silu a súdržnosť Európskej únie. Robí to zrejme preto, lebo má problémy v Sýrii, kde jeho armáda v posledných týždňoch utrpela značné straty, a teraz skúša, nakoľko je dohoda s EÚ o zastavení migrácie pevná a nakoľko je Únia pripravená chrániť svoje vonkajšie hranice.

„Odmietam, aby ľudia, ktorí utekajú z vojnou zmietanej Sýrie boli vystavovaní takýmto hrám, keď sú posielaní na turecko-grécku hranicu bez toho, aby zo strany Turecka bola jasná snaha chrániť ich a pomáhať im,” povedal Bilčík.

Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS/ECR) tvrdí, že chápe pozíciu Grécka – zatvoriť hranice a nevpustiť žiadnych ďalších migrantov. Upozornila, že postup tureckého prezidenta je neštandardný, lebo sa „vyhráža“ a využíva živých ľudí ako hrozbu.

„To je nemiestne. Nemôže vydierať Európsku úniu. Ide mu iba o peniaze. Nepostupuje v súlade s dohodou s EÚ,” zhodnotila situáciu. Europoslankyňa si myslí, že bolo správne, že Únia prerušila prístupové rokovania s Tureckom.

Faktom však ostáva, že k naplneniu migračnej dohody nedošlo ani na strane EÚ. Zo sľúbených šesť miliárd eur od Únie je v Turecku zatiaľ zakontrahovaných 4,6 miliárd eur. Otázkou však neboli iba peniaze. Nedošlo ani k liberalizácii vízového režimu pre Turkov, ani k dotiahnutiu rokovaní o colnej únii, ktoré Brusel Ankare prisľúbil.

Po Veľkej noci bude rušno

To, že sa téma migrácie po Veľkej noci pravdepodobne stane hlavným bodom diskusií v Únii potvrdila aj komisárka Johanssonová.

„Dohoda medzi EÚ a Tureckom je stále platná. Teraz musíme pokračovať vo vzájomnom dialógu a neeskalovať napätie. Komunikačné kanály medzi Úniou a Tureckom zostávajú aktívne,” tvrdila.

Rovnaké informácie nasledovali aj po stretnutí tureckého prezidenta s Ursulou von der Leyen a Charlesom Michelom, ktoré Erdoğan absolvoval v pondelok (9. marca) v Bruseli.

Turecko podľa predstaviteľov Únie v skutočnosti žiada migračnú dohodu aktualizovať. Nová podoba by podľa Turecka mohla byť predložená lídrom EÚ už na budúcom summite na konci marca. Na žiadosť tureckého prezidenta teraz vznikne pracovná skupina, ktorá má predostrieť najzávažnejšie body novej dohody.

Kríza v sýrskom Idlibe postavila proti sebe Ankaru a Moskvu

Rusko aj Turecko tlačia pre krízu v Idlibe, ktoré od decembra opustilo takmer milión obyvateľov, na európske mocnosti. Kým Putin by preferoval podporu pre Assadov režim, a tým si zaistil hegemóniu v regióne, Erdoğan zvoláva summit s Francúzskom a Nemeckom.

Johansson tvrdí, že najväčším problémom je, že EÚ stále neprijala spoločný európsky azylový systém. Pôvodný návrh tzv. Dublinu IV, ktorý predstavila predchádzajúca Komisia, sa totiž zasekol v Rade EÚ. Nová Komisia už ani nepredpokladá, že by sa na pôvodnom znení textu medzi členskými štátmi našla zhoda.

„Vytvorenie a prijatie spoločného azylového systému je mojou hlavnou úlohou. Komisia po Veľkej noci predstaví nový balík návrhov v oblasti migrácie. Musíme predovšetkým zabezpečiť rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou,” prezradila.

Súčasťou nových návrhov by teda mal byť aj úplne nový návrh spoločného európskeho azylového systému. Jeho podoba zatiaľ nie je známa. Nájsť zhodu medzi členskými štátmi na spoločnom postupe v oblasti migrácie však bude veľmi zložité.