Európa môže hrať v konflikte medzi Washingtonom a Teheránom kľúčovú úlohu

Iránski klerici pri balistickej strele Shahab 1 v roku 2011. [EFE-EPA]

Po odstúpení Washingtonu od jadrovej dohody s Iránom európski lídri opakovane varovali pred eskaláciou napätia. Smrťou iránskeho generála Kásima Solejmáního sa európska nočná mora stala skutočnosťou. Únia teraz postupuje opatrne, no tradične – pomaly.

Brusel, tak ako už mnohokrát v minulosti, čelí kritike za pomalú reakciu. Po útoku na konvoj irackého generála, pri ktorom okrem neho zahynuli aj dvaja predstavitelia irackej militantnej bunky Ľudových mobilizačných jednotiek (PMU), ktorá zorganizovala útok na amerického kontraktora a odštartovala celú „výmenu“, vydali prvé spoločné stanovisko Francúzi, Nemci a Briti.

Trojica lídrov žiadala deeskaláciu napätia: „Vyzývame všetky strany, aby uplatňovali maximálnu zdržanlivosť a zodpovednosť,“ uvádza sa vo vyhlásení. Aj to však prišlo až po dvoch dňoch od atentátu.

Mechanizmy Únie na pomoc Iránu pri prekonávaní amerických sankcií sú zložité a zatiaľ nestačia

Európska únia bude obhajovať iránsku jadrovú dohodu napriek rozhodnutiu Teheránu ustúpiť od svojich záväzkov v reakcii na sankcie USA, tvrdia diplomati. Jej úspech však závisí na dohode o predaji iránskej ropy do Číny a Indie.

Na spoločný postup Únie sa stále čaká a je nepravdepodobné, že bude predstavený skôr, ako v piatok (10. januára). Na mimoriadnom zasadnutí sa v Bruseli stretnú zástupcovia európskych diplomacií.

Práve Európska únia sa ocitla uprostred konfliktu medzi svojim spojencom spoza Atlantiku a nestabilným partnerom z Blízkeho východu, ktorý sa snaží získať sympatie odporcov zbrklých reakcií prezidenta Trumpa. Aby ochránila seba aj vlastné záujmy, pri živote sa EÚ s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsi udržať polomŕtvu dohodu o iránskom jadrovom programe.

Navyše, čoraz hlasnejšie sa ozývajú regionálne hlasy, ktoré podporu budúceho rozvoja Blízkeho východu vidia skôr v rukách Rusov a Číny. Komisiu Ursuly von der Leyen a najmä diplomatické schopnosti Josepa Borrella, ktorý zatiaľ nemá takú sieť vzťahov, akú sa podarilo vystavať jeho predchodkyni Federice Mogherini, čaká preto už v najbližších dňoch na medzinárodnom poli krst ohňom.

Kríza sa Európy bezprostredne dotýka

Európske štáty sú v regióne činné nielen v oblasti bezpečnosti, ale aj v rozličných ekonomických, či rozvojových aktivitách. Stupňovanie napätia negatívne ovplyvní dopravný aj energetický sektor, stabilitu európskeho susedstva, či migráciu. Netreba zabúdať, že po destabilizácii Iraku a odchode vojsk sa v roku 2011 vytvoril priestor pre rozkvet teroristickej organizácie ISIS. Práve jej operácie a útoky aj na európskej pôde ovplyvnili starý kontinent výraznejšie, ako Spojené štáty.

„Súčasná kríza hlboko zasahuje nielen región, ale nás všetkých. Aby sa vytvoril priestor na dialóg, musí byť ďalšie používanie zbraní okamžite zastavené,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen na dnešnej (8. januára) rannej tlačovej konferencii. Pripomenula, že Únia má v regióne silné a „časom overené“ vzťahy s mnohými hráčmi, ktoré chce využiť na deeskaláciu napätia. EÚ napríklad iba pred rokom a pol uzavrela partnerskú dohodu s Irakom, ktorá môže byť v súčasnej situácii veľmi vplyvná.

Irán bude znižovať svoje nukleárne záväzky dovtedy, kým mu Európania nepomôžu čeliť americkým sankciám

Irán začal obohacovať urán nad limit povolený nukleárnou dohodou. Každých 60 dní chce úmyselne porušiť ďalšie ustanovenia, pokiaľ európski signatári krajinu neochránia pred americkými sankciami.  

Podľa šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella nie je posledný iránsky útok na americkú základňu v Iraku „v nikoho záujme“. „Nechceme, aby sa táto špirála násilia ešte skomplikovala,“ prízvukoval.

Balistické strely – podľa Teheránu presne 17 – zasiahli v dnešných skorých ranných hodinách dve základne, na ktorých boli prítomné americké, britské a iracké jednotky. Podľa oficiálnych informácii neprišiel nikto o život. Zdroje z Iránu hovoria o obetiach, respektíve o desiatkach zranených.

Podľa regionálnych zdrojov bude po odvete za nedeľňajší útok neďaleko Bagdadského letiska bažiť aj Ľudové mobilizačné jednotky (PMU), štátom sponzorovaná šiítska milícia s vyše 150 tisíc členmi, ktorého dvaja predstavitelia prišli o život spoločne so Solejmáním. Útoky na americké jednotky, či dokonca teroristické aktivity skupín napojených na Teherán, preto nie sú vonkoncom vylúčené.

Borrell pripomenul, že šéfovia diplomacie sa mimoriadne stretnú už v piatok (10. januára). Do Bruselu navyše pozval aj šéfa iránskej diplomacie. Mohammad Zarif nemohol s prejavom vystúpiť v OSN v New Yorku, nakoľko mu americké úrady v rámci sankcií vstup nepovolili.

Pohyby vojsk v regióne

Iracký parlament schválil ešte cez víkend rezolúciu, ktorou žiada odchod cudzích vojsk zo svojho územia. Prezident Trump sa k záležitosti vyjadril tradične svojsky: z krajiny stiahne vojakov len ak mu za to zaplatia, nakoľko ich služby stáli Američanov už miliardy dolárov. Faktom však je, že stiahnutie vojakov z Iraku bolo jedným z jeho hlavných zahraničnopolitických sľubov, ktoré ešte ako kandidát dával.

Napriek odporúčaniam v posledných dňoch vyslal do regiónu ďalších 3 500 jednotiek, ktoré by mali podľa medializovaných informácii smerovať do Kuvajtu. Ak by sa pripojili k súčasným 4 000 vojakom, ktoré má Washington v Iraku, stále by to bolo príliš málo na ostrý konflikt s Iránom.

Ak by sa Spojené štáty rozhodli o inváziu podobne, ako to bolo v roku 2003, vzhľadom na veľkosť, ale najmä kapacity Teheránu by bol konflikt podľa expertov tri až päť krát väčší. Záujem o nový Irak by nemal mať ani prezident Trump, ktorého čaká tvrdá kampaň pred novembrovými prezidentskými voľbami.

Poľsko mieša karty v globálnych vzťahoch, aktivizuje sa v oblasti Iránu aj Kašmíru

Varšava ako predsedajúca krajina v Bezpečnostnej rade OSN hrá v auguste prím na scéne globálnych vzťahov. Nateraz dokonca zvažuje svoje zapojenie do americkej misie v Hormuzskom prielive a v rukách má aj diskusie medzi Indiou a Pakistanom o Kašmíre.

Spoločné stanovisko Únie chýba aj v oblasti presunu vojakov, či varovania v regióne pôsobiacich Európanov. Jednotlivé štáty zatiaľ reagujú samostatne. Slovensko po koordinácii s tréningovou misiou NATO dočasne presunie svojich sedem vojakov mimo územia Iraku. Severoatlantická aliancia sa totiž v pondelok rozhodla operáciu dočasne pozastaviť.

O presune hovorí aj Berlín, ktorý má v Iraku asi 140 jednotiek. Na svojich dvoch základniach v Bagdade a Taji chce minimalizovať ich počty a vojakov presunúť do Jordánska a Kuvajtu.

Briti poslali do takzvanej zelenej bezpečnej zóny v hlavnom meste už 50 zo svojich 400 vojakov, prítomných v krajine.

Nová kríza v Perzskom zálive: Tankery poškodili Iránci, aby zvýšili ceny ropy, tvrdí Washington

Minulotýždňové útoky na ropné tankery sú už druhými v priebehu mesiaca. Spojené štáty za nimi jednoznačne vidia Irán a k súčasným 1 500 vojakom posielajú do regiónu ďalších 1 000. Európska únia je v záveroch opatrnejšia.

Emmanuel Macron je v komunikácii so zainteresovanými hráčmi najaktívnejší a nadväzuje na komplexné vzťahy, ktoré upevňoval v ostatných mesiacoch. Ešte minulý rok sa pokúšal o vytvorenie priestoru na dialóg Iránu a Spojených štátov. V auguste pozval Zarifa na stretnutie siedmich najväčších ekonomík sveta do Francúzska, na ktorom bol aj americký prezident. Na summite OSN sa americkému a iránskemu lídrovi prihováral priamo v prejave. V októbri dokonca predstavil štvorbodový plán obnovenia negociácii, s ktorým mali lídri najprv súhlasiť. Keďže Donald Trump neprijal Rúháního podmienku zrušiť tvrdé americké sankcie, z vyjednávania napokon opäť nič nebolo.

Francúzsky prezident komunikoval telefonicky so svojim náprotivkom v Iráne aj včera (7. januára). V takmer hodinovej debate Hassana Rúháního žiadal o upokojenie situácie.

Všetko pre jadrovú dohodu?

Únii v súčasnosti záleží na tom, aby jadrová dohoda s Iránom ostala v platnosti čo možno najdlhšie. Hoci Teherán hovorí o tom, že prestane dodržiavať obmedzenia, ktoré z nej vyplývajú, formálne zatiaľ k ničomu nedošlo. Navyše, pracovníci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorí ako súčasť dohody kontrolujú množstvo a využitie obohateného uránu v krajine, môžu pokračovať v inšpekciách. Zjavne aj týmto spôsobom nechcú dať Iránci zámienku Bruselu, aby sa postavil na stranu Washingtonu.

Európania sú však nervózni a podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Jean-Yves Le Driana sa v najbližších dňoch rozhodnú, či spustia takzvaný mechanizmus riešenia sporov. Tento proces by v konečnom dôsledku mohol viesť aj k obnoveniu sankcií OSN voči Teheránu.

V regióne nemá o tlejúci konflikt záujem nikto, dokonca ani Saudi, či Izrael. Brusel má navyše priestor využiť svoje postavenie a pri upokojovaní situácie priamo spolupracovať aj s Irakom, Spojenými arabskými emirátmi, Kuvajtom, či Ománom. Očakávať ale možno najmä opatrné a diplomatické kroky, typické pre spoločnú európsku diplomaciu.

Washington sa neobáva európskych mechanizmov proti sankciám voči Iránu

Európske firmy samé reagujú na zavedenie amerických sankcií a postupne krajinu opúšťajú. Výpadok dodávok iránskej ropy, ktorá čelí sankciám od začiatku mesiaca, ale tlačí jej ceny hore a Washington žiada, aby krajiny OPEC-u ropu doplnili.

Iránsky generál, ktorý velil elite elít iránskej armády, nebol ani z pohľadu Európy pozitívnym elementom na Blízkom východe. Okrem amerického figuroval aj na európskom teroristickom zozname a iránsky najvyšší vodca mu udelil mandát na destabilizujúce aktivity na Blízkom východe. Hoci sa podieľal na koordinácii západných spojencov a regionálnych hráčov pri bojoch proti ISIS, k zásadnej ideologickej zmene, či transformácii taktiky u neho nedošlo.

Solejmáního pohrebu (6. januára) sa zúčastnili milióny ľudí. Médiá pripomínajú, že naposledy sa v takom počte Iránci lúčili s iránskym šiítskym náboženským vodcom ajatolláhom Chomejním v roku 1989. V tomto prípade pohreb generála spojil nielen politickú elitu a obyvateľov, ale aj opozíciu, aktivistov proti režimu a prišli dokonca osoby, ktoré režim v minulosti väznil. Aj to svedčí o dôležitosti osoby Kásima Solejmáního, ktorého mnohí Iránci vnímali ako garanta národnej bezpečnosti. Zároveň ale poukazuje aj na pretrvávajúci silný antiamerický sentiment v regióne.

Podľa analytikov si americký prezident v Iráne nateraz kompenzuje slabé zapojenie v minulom roku. Hoci Spojené štáty pokračovali po odstúpení od jadrovej dohody v máji 2018 v silnom ekonomickom tlaku, zásadnejšia vojenská aktivita nenasledovala ani po kríze zasiahnutých tankerov v Hormuzskom prielive, ani po zostrelení amerického drónu.

Doterajšie kroky, ale aj nepredvídateľnosť rozhodnutí Donalda Trumpa, znemožňujú akékoľvek predikcie budúceho vývoja. Z vyjadrení, analýz a ani z minulých rozhodnutí nie je vôbec jasné, čo chce Washington v Iráne dosiahnuť.