Europoslanec z čínskeho sankčného zoznamu: Do spolupráce s Pekingom investujme, kým sa dá

Oslavy stého výročia Čínskej Komunistickej strany. [EPA-EFE/Roman Pilipey]

EÚ je napriek mýtom o rozkole, ktoré šíri aj Čína, v postoji voči Pekingu pomerne jednotná, no stále negatívnejšia. Experti na Čínu sa však zhodujú, že krajina je príliš dôležitá na to, aby s ňou Únia prestala komunikovať a spolupracovať.

Rok 2021 bol pre vzťahy Bruselu a Pekingu doteraz prelomovým. Nielenže sa zahatala cesta k spoločnej investičnej dohode, ktorú tlačilo najmä Nemecko a Francúzsko, ale EÚ a Čína na seba po dekádach uvalili sankcie.

V diskusii s expertami na Čínu, ktorú portál EURACTIV Slovensko organizoval v spolupráci s nadáciou Heinricha Bölla, zneli preto rázne najmä otázky, či je čínsko-európska spolupráca ohrozená, v ktorých oblastiach sa do nej oplatí investovať, a kde sú rozdiely už dnes neprekonateľné.

Čína predbehla Spojené štáty a stala sa najväčším obchodným partnerom Únie

Únia je najdôležitejším obchodným partnerom Číny od roku 2004. Od tohto roka to však prvýkrát platí aj opačne.

Symbolickosť sankcií

Ešte v marci uvalila EÚ sankcie voči štyrom čínskym predstaviteľom, ktorí mali byť zapojení do vedenia internačných táborov pre státisíce Ujgurov v regióne Sin-ťiang. Blok im zmrazil majetok v Únii, dostali zákaz cestovať po Európe a osoby z EÚ im nemôžu poskytovať žiadne finančné prostriedky.

Programový riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) a výskumník na Univerzite Palackého v Olomouci Richard Q. Turcsányi si ale myslí, že európske sankcie neboli dostatočne silné. „Ide o prvé sankcie EÚ voči Číne od roku 1989 (od Masakru na Námestí nebeského pokoja, pozn. red.), no ich symbolickosť tkvie skôr v tom, že Čínu v skutočnosti nenútia, aby upustila od toho, čo robí,“ myslí si expert.

Z jeho pohľadu však Peking svoju reakciu na sankcie Únie prehnal. Čína reagovala na kroky EÚ odvetnými sankciami voči konkrétnym osobám a inštitúciám. Na zozname sa ocitli členovia európskeho parlamentu, či známe neziskovky a akademici. Následky tohto kroku podľa Turcsányiho „vyhodnotili Číňania úplne nesprávne“. Keďže smerovali aj voči členom europarlamentu, ten odpovedal zmrazením Investičnej dohody EÚ a Číny. Práve tento krok bol pre Peking skutočným úderom.

Únia si udržala svetové klimatické prvenstvo, Čína radikálne zníženie emisií zatiaľ neplánuje

Európska únia prezentovala na klimatickom summite OSN nový cieľ znižovania emisií do roku 2030. K európskej snahe znižovať emisie rýchlejšie sa pridalo ďalších 75 krajín. Už teraz je jasné, že na dosiahnutie záväzku Parížskej dohody to stačiť nebude, uvádza mediálny partner EURACTIV.com Climate Home News.

Nemecký europoslanec Reinhard Bütikofer (Zelení/EFA) sa ako šéf europarlamentnej Delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou tiež ocitol na čínskom sankčnom zozname. Aj on považuje zavedenie sankcií zo strany Číny skôr za signál, že je „Peking ochotný uvaliť ich na Úniu aj v akomkoľvek budúcom diskurze“. Sám fakt, že sa na čínskom zozname figuruje, neberie osobne, ale vníma ho skôr ako symbolický akt voči funkcii, ktorú zastáva.

Podľa europoslanca sa aj vďaka odvetným sankciám postoj europarlamentu voči Pekingu v ostatných mesiacoch vykryštalizoval: „Posledných pár uznesení na témy, súvisiace s Čínou, podporila široká väčšina (europoslancov, pozn. red.). Nikdy sme nemali menej ako 580 hlasov za, a nikdy viac ako 40 hlasov proti,“ prízvukuje.

Bütikofer si dokonca myslí, že práve Európsky parlament je „ťahačom“ európsko-čínskej agendy a „Európska komisia nie vždy nasleduje jeho príklad“.

Čína už nechce byť milovaná

Asertívnejší  prístup Číny na globálnej politickej scéne je stále viditeľnejší. To však podľa výskumov spôsobuje, že Európania začínajú vnímať komunistickú republiku čoraz negatívnejšie.

Čína zhoršenie vlastného imidžu nepovažuje za problematické. Podľa Richarda Q. Turcsányiho sa v tejto oblasti postoj Pekingu výrazne mení a kým v minulosti bola krajina „posadnutá vlastným obrazom na medzinárodnej úrovni, dnes je jej odkaz iný. O to, čo si na Západe o Číne myslíme, sa nezaujíma,“ hovorí expert.

„Čína už nemusí byť milovaná, najdôležitejšie ale je, aby nebola vnímaná ako slabá. Aj preto môžeme zo strany Pekingu do budúcna očakávať asertívnejšie a agresívnejšie aktivity,“ dodáva.

Čína nesúhlasí s uhlíkovým clom Únie

Čínsky prezident Si Ťin-pching rázne odmieta plán Európskej únie zaviesť uhlíkové clo. Krajina pritom plánuje dosiahnuť strop svojich emisií do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060.

Reinhardt Bütikofer v tomto kontexte pripomína aj staršiu čínsku teóriu o „historickej neporaziteľnosti Číny“, ktorá v krajine opäť získava pozornosť. Podľa nej je „len otázkou času, kedy na čínsky vagón naskočíme: či hneď, alebo neskôr a za nepriaznivejších podmienok,“ vysvetľuje europoslanec.

„Obávam sa, že sa nemecká kancelárka Merkel dala zmiasť týmto omylom,“ myslí si Bütikofer, pričom naráža na tlak Berlína, presadiť investičnú dohodu s Čínou koncom minulého roka, a to napriek odporu ďalších krajín EÚ.

„Ktokoľvek bude v Nemecku pri moci, predpokladám, že prístup Berlína voči Číne bude oveľa kritickejší,“ uviedol v kontexte prebiehajúcich rozhovorov o novej vláde v Nemecku. Práve Berlín a jeho postoj bude totiž zásadný aj pre finálnu pozíciu Únie.

Ako na Čínu?

Postavenie EÚ voči Číne je dnes podľa Adély Jurečkovej, riaditeľky pražskej kancelárie Heinrich Böll Stiftung, paradoxné: „Na jednej strane rastie potreba spolupráce, no na strane druhej rastie rapídne aj potenciál na konflikt,“ uviedla.  Napriek tomu si experti nemyslia, že by bolo vhodné prestať s Pekingom komunikovať úplne.

„Čína je nenahraditeľná a s týmto faktom sa musíme vysporiadať,“ myslí si Richard Q. Turcsányi.

Čína zavádza vlastný systém obchodovania s emisiami

Obchod s emisiami má Číne pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Jej spotreba uhlia však stále stúpa.

Podľa Olgy Lomovej, profesorky sinológie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, je zo strany Únie nemožné „oddeliť pozitívnu a negatívnu agendu“ voči Číne. S Čínou by Únia podľa nej mala komunikovať pri dôležitých celosvetových otázkach, no zároveň „musí blok pôsobiť ako sebavedomý, bohatý a pokročilý partner“, hovorí profesorka.

„Som presvedčená, že to na Peking bude mať vplyv,“ dodáva. EÚ však nesmie podľa nej zabudnúť, že pre Čínu nie sú európske hodnoty – ako rešpektovanie ľudských práv – len kultúrnymi rozdielmi. Peking ich z jej pohľadu „vníma ako zásadný kontrast k ich politického systému“.

Profesorka tiež prízvukuje, že Únia musí vo svojom postoji voči Číne trvať na hodnotách, ktoré ju robia tým, čím je: „Často zabúdame, že hodnoty, na ktorých stojí Európa, sú niečím, čo dáva zmysel našej existencii, a zároveň nám dáva silu. Práve postoj voči dodržiavaniu ľudských práv je veľmi pragmatickou záležitosťou, ktorá musí byť súčasťou všetkých našich rokovaní.“ To sa z jej pohľadu nedeje vždy.

Navyše, liberálne, demokratické hodnoty, na ktorých stojí aj Európa, sa vo vládnych dokumentoch ľudovej republiky interpretujú ako „zbrane, ktoré majú zničiť Čínu“, vysvetľuje Lomová. „Ohromuje ma, ako sa príbeh o páde imperializmu a vzostupe socializmu stáva súčasťou čínskej rétoriky,“ dodáva. Aký je však pohľad Pekingu na Brusel je podľa Lomovej náročné zistiť, vzhľadom na stav slobody médií v krajine.

Čína je pre Úniu stále komplikovanejším hráčom. Na prekvitajúci obchod sa už nedá spoliehať

Denne sa medzi Úniou a Čínou vymenia tovary v hodnote jednej miliardy eur. No hoci obchod ostáva v centre pozornosti oboch, ostatné roky sa dobré vzťahy lámu na zásadnejších otázkach férovosti, transparentnosti, ale najmä prístupu k ľudským právam.

Europoslanec Bütikofer súhlasí s tým, by hlavnou stratégiou Únie voči Číne malo byť „posilnenie seba, našich technologických schopností, ako aj ekonomickej nezávislosti, hodnôt a etického postoja“. Do spolupráce s Pekingom ale Únia „musí investovať, kým sa ešte dá“.

Skúsenosť strednej Európy s autoritárskym režimom môže pomôcť

Podľa Richarda Q. Turcsányiho využíva Čína aj naratív o tom, že EÚ je rozdeleným blokom. Únia však z jeho pohľadu pri otázkach, súvisiacich s Čínou, nie je rozdelená. „Je to mýtus,“ odkazuje Turcsányi na nedávne prieskumy CEIAS.

Okrem iného z nich vyplynulo, že väčšina obyvateľov z 13 krajín v Európe sa s postojmi Únie voči Číne stotožňuje. „Pokiaľ ide o témy, ktorým by sa podľa Európanov blok mal spolu s Čínou venovať, ide najmä o globálne otázky, ako pandémia, či klimatická kríza. K hospodárskej spolupráci s Pekingom sú Európania skôr skeptickí,“ cituje prieskum.

Expert ale priznáva, že postoj Európanov na východe a západe sa čiastočne odlišuje.

„Ak by EÚ ratifikovala investičnú dohodu s Pekingom, výhody by skutočne pocítili hlavne západoeurópske krajiny, ktoré v Číne najviac investujú, a rovnako získavajú najviac čínskych investícií,“ hovorí Turcsányi.

Príkladom je aj Slovensko, ktoré síce do Číny exportuje najmä automobily, avšak spoločnosti, ktoré sú ich výrobcami, sú západoeurópske, respektíve nie sú slovenské. Napriek tomu majú politici v strednej a východnej Európe na Čínu „vyhranený názor“, ktorý je často voči Pekingu zhovievavý. „V skutočnosti, pokiaľ ide o substantívne témy, majú na tanieri oveľa menej ako západoeurópski politici,“ myslí si analytik.

„Historická skúsenosť s autoritárskymi a nedemokratickými režimami stredoeurópskych krajín, ako sú Slovensko a Česká republika, dodnes formuje ich zahraničnú politiku, a preto má vplyv aj na diskusiu s Čínou alebo Ruskom,“ pripomína Adéla Jurečková. Z jej pohľadu je aj preto dôležité, aby Bratislava a Praha „využili svoju politickú skúsenosť aj pri formovaní európskej politiky voči Číne vo väčšej miere“.

 

Článok vznikol v spolupráci s