Európske spoločnosti majú ťažký prístup k projektom Novej hodvábnej cesty

Otvorenie vlakového spojenia Čína-Európa, súčasti Novej hodvábnej cesty. [EPA-EFE/Aleksandr Plavevski]

Netransparentnosť a prevaha gigantických čínskych firiem obmedzujú európske spoločnosti. Na projekte výstavby infraštruktúry medzi Európou a Áziou ťahajú podľa Európskej obchodnej komory za kratší koniec.

Európske spoločnosti majú ťažký prístup k projektom v oblasti infraštruktúry v rámci čínskej iniciatívy Novej hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative, BRI). Uviedla to tento týždeň Európska obchodná komora v Číne.

Nepriehľadné procesy obstarávania a dominancia obrovských čínskych štátnych spoločností znamenajú, že európske firmy dostanú len „omrvinky zo stola“, ako napísala komora vo svojej správe.

Čínsky veľvyslanec: Snažíme sa nájsť najlepší spôsob, ako využiť centrálnu polohu Slovenska

Veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku LIN LIN hovorí o európskych perspektívach spoločnosti Huawei, o nedostatočnej aktivite Slovenska pri vlastnej propagácii, ale aj o nedávnom komentári o Hongkongu, ktorý vyšiel ako platený príspevok v slovenskom týždenníku a spôsobil nemalý rozruch.

Čína pritom označila svoju iniciatívu na vybudovanie infraštruktúry na všetkých kontinentoch za rozvojovú schému, ktorá je otvorená pre všetky krajiny.

Európska únia by preto mala prehodnotiť svoje právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže a vytvoriť rovnaké podmienky pre čínske firmy, ktoré vstupujú na trh bloku. Komora upozorňuje, že ak EÚ nebude aktívna, hrozí, že sa stane len okrajovým trhom na konci Eurázie, uvádza správa.

Slabá transparentnosť

Podľa prieskumu obchodnej komory sa európske podniky pre nedostatok transparentnosti nemôžu zúčastňovať na projektoch v oblasti infraštruktúry.

Neschopnosť získať prístup k informáciám o verejných súťažiach na projekty je jednou z hlavných výziev, ktorým respondenti čelia.

Nová hodvábna cesta a vyšehradská štvorka: Búrka v pohári vody?

Novú hodvábnu cestu mnohí chápu ako pokus Číny vybudovať masívnu, mnohonárodnú zónu ekonomického a politického vplyvu. Do projektu sa zapojili aj všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Ich hlavným motívom sú obchodné a investčné príležitosti. Zatiaľ však ostali len na papieri. 

Iba 20 zo 132 spoločností, ktoré sa zúčastnili na prieskume, sa uchádzalo o projekty. Pritom len dve z opýtaných firiem sa dozvedeli o možnosti zapojiť sa do súťaže prostredníctvom verejne dostupných informácií o verejnom obstarávaní. Všetci ostatní respondenti, ktorí participujú na projektoch BRI, povedali, že ich k nim priviedli čínski obchodní partneri alebo vláda. A dostali len okrajovú úlohu – poskytnúť konkrétne technológie alebo odborné znalosti, ktoré čínskej strane chýbali.

Monopol

Čína od roku 2013 začala stavebné projekty vo viac ako 60 krajinách v snahe vybudovať sieť pozemných a námorných spojení medzi juhovýchodnou Áziou, Strednou Áziou, Blízkym východom, Európou a Afrikou.

Čínske štátne giganty získali v niektorých krajinách vďaka BRI „monopolnú moc“ vybudovaním digitálnej infraštruktúry, ktorá zahŕňala kompletné balíky softvéru a hardvéru založené na čínskych štandardoch. Tieto spoločnosti mali doma veľkú štátnu podporu, ktorá im pomáhala poraziť medzinárodných konkurentov.

Komora v tejto súvislosti pripomenula, že kým Čína v minulosti vo väčšine prípadov odopierala licencie zahraničným technologickým spoločnostiam, ktoré chceli pôsobiť na jej trhu, teraz vyváža svoje vlastné technologické normy do zahraničia, čo dáva čínskym firmám výhodu.

Čína má s Úniou dohodu o vzájomnej ochrane stovky tovarov

Slovensko je na zozname tovarov so zemepisným označením s vínami z Tokajskej oblasti.

„Menšie a menej rozvinuté krajiny, ktoré nemajú kapacitu na stanovenie svojich vlastných noriem, tak budú určite vystavené značnému tlaku, aby jednoducho prijali čínske normy,“ uvádza sa v správe.

Výsledkom je, že nedostatočná transparentnosť a absencia spravodlivého mechanizmu obstarávania prispievajú aj k prekvapivo nízkej úrovni účasti multilaterálnych rozvojových bánk, ako sú Svetová banka a Ázijská banka pre investície do infraštruktúry (AIIB), ktoré majú veľmi prísne kritériá pre investície, na projektoch, uvádza sa v správe.

Pomalé otváranie trhu

Podľa európskych firiem takmer celé financovanie projektov pochádza od čínskych bánk a spoločností, čo je v rozpore s predstavou medzinárodnej iniciatívy, ako ju propaguje čínska vláda.

„Nie je to naša nedostatočná spôsobilosť, je za tým fakt, že projekty jednoducho nie sú otvorené,“ uviedol prezident komory Jörg Wuttke.

Peking opakovane prisľúbil, že viac otvorí svoje trhy a bude so zahraničnými firmami zaobchádzať rovnako ako s domácimi. Čínska vláda sa tiež zaviazala, že zastaví nútené transfery technológií od zahraničných firiem v rámci obchodnej dohody so Spojenými štátmi, ktorú podpísala v stredu 15. januára.

Čína v hľadáčiku stredoeurópskych politikov: Jednotlivo sú krajiny V4 v rokovaniach s Pekingom príliš slabé

Oficiálna politika aj verejná mienka o Číne sa v krajinách Vyšehradu značne odlišuje. Najväčším potenciálom pre štvoricu je podľa analytikov pevné zakotvenie v európskej zahraničnej politike, nakoľko ako väčší celok môžu lepšie ovplyvniť ďalšie vyjednávania s Čínou.

Čína je nepochybne lídrom vo svete v oblasti infraštruktúrnych projektov, ako skonštatoval Wuttke, podľa ktorého však existuje dobrý dôvod na to, aby ich otvorila aj svetu.

Komora preto vyzvala Čínu, aby sa zapojila do otvoreného a transparentného systému obstarávania pre projekty BRI a aby pre ne vypracovala štúdie uskutočniteľnosti a vplyvu na životné prostredie v súlade s medzinárodnými normami.

Takisto odporučila EÚ, aby uprednostnila svoju „stratégiu konektivity“, ktorej cieľom bude zlepšiť dopravné, digitálne a energetické prepojenia medzi Európou a Áziou a zároveň podporiť environmentálne a pracovné normy, aby doplnila a ponúkla dôveryhodnú alternatívu k BRI.