Finančná kríza v Turecku sa už začala

Grand Bazaar, Istanbul. [EPA-EFE/Sedat Suna]

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

V súčasnosti má Turecko jeden z najväčších deficitov bežného účtu na svete a pri jeho financovaní sa vo veľkej miere spolieha na prílev kapitálu a zahraničné pôžičky. Tie ale ovplyvňuje domáca a politická nestabilita. Postupné posilňovanie autoritatívnej moci prezidenta, ktorého pohľad na finančné trhy a ekonomiku sa nepodobajú západným štandardom, vôbec nepomáha.

Médiá sa teraz predbiehajú v tom, kto príchod finančnej krízy v Turecku odhalí ako prvý. Prebiehajúcu finančnú krízu ale už konkretizuje aj Financial Times, či Washington Post. Internetová encyklopédia Wikipédia dokonca o súčasnej finančnej kríze v Turecku zverejnila pred niekoľkými dňami samostatný článok.

Hlboko do vrecka

Turecká líra začala výraznejšie padať po pokuse o prevrat v roku 2016, pričom devalvovala až o 60 percent. Je však faktom, že voči doláru neustále oslabuje už od roku 2010.

Kým v minulom roku si počas leta dovolenkári menili jedno euro za približne 4 turecké líry, dnes dostanú za euro vyše 5,5 líry. V lete 2016 bol kurz pre Európanov dokonca ešte nepriaznivejší, euro ešte pred pokusom o prevrat vyšlo na  tri líry.

Zatiaľ čo ceny tovarov sa v krajine postupne upravujú a domáci musia za bežné potraviny, či iné tovary siahať hlbšie do vrecka, ceny služieb až tak rýchlo nereagovali. Napríklad taxikári, či reštaurácie, nestíhajú upravovať svoje tarify rovnakou rýchlosťou, ako padá mena, čo je v konečnom dôsledku pre dovolenkárov priaznivé. Rovnako rýchlo ale pre Turkov nerastú ani platy, či dôchodky, čo frustruje obyvateľstvo a prehlbuje nedôveru investorov.

Turecký prezident je v kuloároch známy mikromenežmentom Centrálnej banky, či ráznou rétorikou voči jej predstaviteľom. Zvyšovanie úrokových sadzieb ako obranu proti inflácii navyše považuje za neakceptovateľné, a to aj v súvislosti s teóriou islamského bankovníctva. Podľa nej je systém manipulácie úrokových sadzieb zakázaný.

Manipulácia sa však mohla vyskytnúť na inom fronte. Sloboda prejavu a vládna kontrola médií sa podľa mnohých odrazila na pravdivosti čísel o stave ekonomiky, ktoré neprestávajú udivovať.

Vláda v Ankare ekonomické problémy vysvetľuje najmä vývojom amerického dolára a zásahmi americkej federálnej banky.

Erdoğan prevzal nový úrad a menoval svoj kabinet

Hoci sa to nezdá, Turecko je oficiálne prezidentskou republikou ešte len od včera.

Kroky, vedúce ku kríze

V časoch, keď sa hospodárstvo Turecka zameriavalo primárne na rast, prehlbovala sa aj ekonomická nerovnováha. No rast už zaznamenal svoje maximá a dnes sa výrazne spomaľuje. Kým minulý rok išlo o pokles na 7,4 percenta, očakáva sa, že tento rok to bude pád ešte dramatickejšie, a to na úrovni 4,7 percenta.

V krajine sa nahlas hovorí aj o hyperinflácii. Medziročne zaznamenala v júni dokonca 15-ročný rekord. Stále pritom narastá rovnako rýchlo, ako zahraničný dlh. Ten koncom minulého roka presiahol výšku polovice tureckého HDP.

Deficit bežného účtu sa v tomto roku tiež prepadol ešte výraznejšie, ako sa očakávalo a je jedným z najväčších na svete. V minulosti bolo pritom jeho financovanie zabezpečené práve zo zahraničných investícii, ktoré najmä pre domácu nestabilitu, ale aj takmer dva roky trvajúci výnimočný stav, poklesli na niekoľkoročné minimá.

Erdoğan ostáva prezidentom, Turecko sa prebudilo do nového režimu

Ako prvý k znovuzvoleniu blahoželal maďarský premiér Orbán, a to ešte v čase, kedy neboli výsledky ani zďaleka jasné.

Hoci nie primárnym, no stále dôležitým faktorom je aj blízkovýchodný element v súčasnosti prebiehajúcej krízy. Prepad tureckej líry je totiž podľa ekonómov sčasti aj reakciou na zvyšovanie úrokových sadzieb v Spojených štátoch. Kvôli nim prichádzajú najmä krajiny Perzského zálivu o investície, mnohé fondy sa premiestňujú a znižujúca sa ekonomická sila krajín Blízkeho východu, ako (po Európskej únii) druhého najvýznamnejšieho poskytovateľa zahraničných investícii v Turecku, sa odráža aj na situácii v krajine.

Masívne vládne stimuly, podpora stavebného priemyslu a budovanie infraštruktúry zadlžili krajinu a  významne zosekali rozpočty takým odvetviam, ako výskum, vývoj a najmä vzdelávanie. Podľa mnohých práve stagnujúci vzdelávací systém je dôsledkom toho, že za vlády Recepa Tayyipa Erdoğana bola vychovaná nová generácia ľahko podmaniteľných voličov.

Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil …

Nepresvedčivé vládne opatrenia

Turecka vláda dnes narastajúci dlh bežného účtu financuje napríklad niektorými vládnymi opatreniam, ktoré majú stimulovať hospodárstvo. Pripravujú sa projekty, ktoré už v minulosti čiastočne naplnili štátnu kasu, vrátane možnosti „vykúpiť sa“ z povinnosti šesťmesačnej vojenskej služby, či akéhosi vládneho pardonu pri prepise nehnuteľností. Ten dá desiatkam tisícom vlastníkov nehnuteľností možnosť za poplatok napríklad zlegalizovať transformáciu svojej nehnuteľnosti na obytný, či kancelársky priestor, pričom sa majitelia vyhnú pokutám. Nehnuteľnosti a ich využívanie je v krajine stále nedostatočne monitorované a kvôli množstvu nelegálnych postupov je ich zaisťovanie možné len s ťažkosťami.

Zmenšiť sa má aj nákladný byrokratický aparát krajiny, čo možno vysvetliť buď zefektívňovaním alebo tým, že skutočné rozhodnutia v krajine ostávajú na pleciach jedného muža – prezidenta, a preto systém kontroly a vyvažovania už nebude samozrejmosťou.

Vláda očakáva, že nedávne zrušenie takmer dva roky trvajúceho výnimočného stavu upokojí zahraničných investorov, ale aj viac ako 60 tisíc zahraničných spoločností, ktoré v krajine operujú. Tie sa okrem iného obávali aj zhabania majetku, či dosadzovania vládou schválených osôb do správnych rád súkromných spoločností. Podobné praktiky sa totiž stali súčasťou tohto dvojročného obdobia.

Vzhľadom na prvé prezidentské dekréty, ktoré Erdoğan ako hlava prezidentskej republiky vydal, a ktoré viac ako pripomínajú praktiky obmedzujúce práva a slobody osôb v krajine za výnimočného stavu, bude prinavracanie dôvery investorov v Turecko pravdepodobne omnoho pomalšie, ako by teraz krajina potrebovala.

Prezident navyše pokračuje s nákladnými projektami. Už čoskoro má napríklad odštartovať aj kritizovaný, no gigantický projekt, ktorý z Istanbulu vytvorí ostrov, oddelený od oboch kontinentov dvomi kanálmi.

Európska komisia karhá Turkov: Namiesto progresu vydala správu o regrese

Turecko od Európskej komisie obdržalo svoje každoročné hodnotenie predvstupového progresu. Ide o najkritickejšiu správu, akú kedy exekutíva EÚ krajine odovzdala. Turecká vláda v ten istý deň oznámila, že zváži presun prezidentských volieb už na toto leto.

Krízu pocíti aj Európa

Finančná kríza v plnej sile by mohla výrazne ovplyvniť aj európsky trh. Podľa údajov Bank of International Settlements, ktorá meria finančné a úverové toky, poskytli svetové banky Turecku už takmer 200 miliárd eur. Španielske banky vložili do problémovej krajiny 71 miliárd eur, najviac madridská BBVA, ktorá vlastí takmer polovicu aktív tretej najväčšej tureckej Garanti Bank.

O čosi menej prispeli francúzske (22,6 miliardy eur), talianské (13,6 miliardy eur), či nemecké (9,8 miliardy eur) banky.

Okrem bánk však európskym investorom dlhujú aj mnohé turecké spoločnosti, ktoré si z krajín Únie rovnako masívne požičiavali. Kríza v Turecku by mohla mať prirodzene vplyv aj na európsky export, či trh s energiami.

Odhady, že by vládne kroky pri náprave ekonomiky, ktoré dnes pôsobia viac ako náplasť na neustále krvácajúcu ranu, dokázali prepad meny a hospodárstva akokoľvek ovplyvniť, sú pomerne pesimistické.

Najväčšia americká banka Goldman Sachs vydala minulý týždeň k Turecku „varovanie“, pričom v najbližších dvoch rokoch odhaduje pokles profitov až o 17 percent. Začiatkom júna znížila 25 tureckým bankám raiting aj medzinárodná ratingová agentúra Fitch.

Turecko sa vo finančnej kríze naposledy ocitlo v roku 1997.