Francúzi nateraz stopli proces rozširovania Únie

Ilustračný obrázok. [EPA/Georgi Licovski]

Premiéri Česka a Slovenska už uviedli, že sú z rozhodnutia EÚ pre všeobecné záležitosti neotvoriť rokovania o vstupe so Severným Macedónskom a Albánskom sklamaní. „Prečo si sami zväzujeme ruky?“ pýta sa Miroslav Lajčák.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa na včerajšej (15. októbra) Rade EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu nezhodli na ďalšom postupe v kapitole rozširovania. Francúzska strana totiž zablokovala spustenie rokovaní o vstupe pre Severné Macedónsko a Albánsko.

Ministri sa nateraz dohodli, že Rada EÚ sa k tejto otázke opätovne vráti po zasadnutí Európskej rady (summite EÚ).

Konsenzus nenašiel ani návrh fínskeho predsedníctva v Rade EÚ, aby pozvánku dostalo iba Severné Macedónsko – aj vzhľadom na to, že holandský parlament odmieta pozvanie pre Albánsko.

Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák označil výsledok rokovania za „hlboké sklamanie“.

Posúvanie rozhodnutia

Rozhodnutie o tom, či Brusel oficiálne spustí rokovania o vstupe so Skopje a Tiranou malo medzi ministrami padnúť ešte v júni. Rozhodovanie sa napokon presunulo na október. Na Rade pre všeobecné záležitosti sa za ostatný rok a pol agenda riešila už po tretí krát.

The Capitals: Holandský parlament žiada zrušenie bezvízového styku s Albánskom

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

Európska komisia tento krok odporučila po tom, ako obidve krajiny doručili správy o progrese v príprave. Eurokomisia vyhodnotila progres oboch krajín ako dostatočný.

So spustením rokovaní mali problém krajiny najmä v prípade Albánska. Amsterdam avizoval obštrukcie skôr, pridali sa k nemu aj Dáni. Obe krajiny sa však postavili za návrh fínskeho kompromisného riešenia ponúknuť otvorenie rokovaní aspoň Severnému Macedónsku.

Ani tento návrh nenašiel podporu a zo stola ho zmietol Paríž. Podľa kritikov rozhodnutia, medzi ktorých patrili aj český a slovenský minister zahraničných vecí stráca takýmito rozhodnutiami Únia na Balkáne kredibilitu.

Lajčák: Debatám o Skopje a Tiranoe chýba strategický rozmer

Krajinám Európskej únie chýba strategický rozmer pri debatách o tom, či otvoriť s Albánskom a Severným Macedónskom prístupové rokovania, uviedol v rozhovore pre TASR minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák

Pripomenul, že niektoré členské krajiny dávajú najavo, že ako keby bol prístupový proces automatický a znamenal, že začiatok rokovaní musí znamenať aj členstvo v EÚ. Tieto krajiny chcú prehodnotiť doterajšiu metodológiu, zreteľnejšie nastaviť kritériá a zaviesť zvrátiteľnosť procesu. Čiže jasný odkaz pre kandidátov, že začiatok rokovaní nemusí byť ukončený členstvom v Únii.

„Aj iné krajiny súhlasia s debatami o pozmenení kritérií, ale nie na úkor procesu rozširovania,“ opísal situáciu Lajčák. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj v súčasnosti si vie EÚ ustrážiť, koho a kedy pozve „do klubu“.

Podľa jeho slov sa Únia predsa nemusí báť procesu, „ktorý vlastníme a ktorý kontrolujeme“.

„Tento proces je v našich rukách. Nemôže sa stať, že umožníme členstvo krajine, ktorá na to nie je pripravená, lebo sme to len my, a nikto iný, kto rozhoduje o jej členstve,“ zhodnotil situáciu.

Lajčák zároveň skonštatoval, že doterajším debatám o prístupových rokovaniach so Skopje a Tiranou chýba strategický rozmer a že sú príliš technické.

„Strategický rozmer je, že ak EÚ má ambíciu byť globálnym hráčom – a to stále hovoríme -, tak musíme ukázať schopnosť byť lídrami v našom susedstve,“ upozornil. A to najmä za situácie, keď napríklad Spojené štáty vymenovali dvoch vyslancov pre západný Balkán a keď sa o tento región zaujímajú aj iní svetoví hráči. „A EÚ nie je schopná prijať strategické rozhodnutie začať proces prístupových rokovaní,“ skonštatoval Lajčák. A v tejto súvislosti upozornil na vyjadrenie eurokomisára pre rokovania o rozšírení a susedskú politiku Johannesa Hahna, ktorý v mene exekutívy EÚ uviedol, že najsilnejší vplyv na vývoj v krajinách tohto regiónu máme presne vtedy, keď s nimi vedieme prístupové rokovania.

„Ak máme voči nim nejaké výhrady, tak najlepšie vieme zabezpečiť, aby boli splnené, práve prostredníctvom procesu rozširovania Únie,“ uzavrel Lajčák v rozhovore.