Hrozí ďalšie rozšírenie hladomoru v Afrike

Globálna vodná kríza

Medzinárodné organizácie zvyšujú tlak na riešenie humanitárnej krízy v krajinách na východe Afriky. Prezident skupiny Africkej rozvojovej banky (AfDB) a bývalý rwandský minister financií Donald Kaberuka v piatok (29.7.) vyzval uskutočniť konkrétne kroky pre zmiernenie hrozných následkov sucha a hladu v regióne Afrického rohu. Uviedol, že tragédia, ktorú spustilo najhoršie sucho za posledných 60 rokov, ešte viac zhoršilo „kolektívne zlyhanie pri ukončení somálskej občianskej vojny.“

Dodal: „Nešlo o cunami, ktoré by nás prekvapilo. Matku Prírodu možno viniť z väčšiny toho, čo sa deje, ale sú to ľudské chyby […] ktoré to zmenili na neospravedlniteľnú tragédiu.“

V dvoch regiónoch Somálska, ktoré kontrolujú militantné skupiny, vrátane islamistickej Al Shabbab, napojenej na Al-Kájdu, už OSN 20. júla oficiálne vyhlásilo hladomor. Podľa Kaberuku súčasný hladomor reflektuje politický deficit, predovšetkým neschopnosť zvládnuť krízu v Somálsku a neexistujúce dlhodobé plánovanie pre krehký ekosystém krajiny. „Som si istý, že to nie je naposledy, čo zažívame takýto druh sucha v regióne,“ poznamenal.

Tajomníčka OSN pre humanitárne záležitosti Valerie Amosová včera (1.8.) varovala, že „pokiaľ neuvidíme masívny nárast v pomoci, hladomor sa rozšíri do ďalších piatich alebo šiestich regiónov.“ Amosová informovala, že OSN bude spolupracovať s Africkou úniou na organizácii konferencie, ktorá by mala zvýšiť finančnú pomoc pre suchom zužovaný región.

Rozhodujúce riešenie à la eurozóna?

„Desaťtisíce Somálčanov už umrelo a státisíce čelia hladu s dôsledkami pre celý región,“ uviedla Amosová. „Dnes urgentne potrebujeme ďalšie 1,4 miliardy dolárov, aby sme teraz životy zachránili.“

Riaditeľ AfDB Kaberuka uviedol, že zatiaľčo ekonomika USA čelí stagnácii a inflácii a Európa bojuje s dlhami a vlastnými verejnými financiami, rozvíjajúce sa trhy musia prevziať iniciatívu. Príležitosť by sa mala dať aj potenciálu, ktorý ponúkajú krajiny s nízkym príjmom a africké štáty.

Pripomenul výrok talianskeho ministra financií Giulia Tremontiho v súvislosti so radikálnymi škrtami v Európe – pri potápajúcom sa Titaniku nezáleží či sedíte v prvej alebo druhej triede. Ako príklad rozhodujúceho postupu uviedol riešenie súčasnej nepriaznivej situácie v eurózóne, kde sa aj napriek pochybnostiam prijali radikálne rozhodnutia s cieľom vyhnúť sa šíreniu finančnej nákazy. „Všetci si želáme, takýto typ rozhodujúcej akcie, ráznosti a zmyslu pre naliehavosť nasadenej pri riešení eura a podobných výziev aj pri súvisiacich globálnych otázkach dneška,“ povedal.

Logistická pomoc

Podľa riaditeľa AfDB by malo medzinárodné spoločenstvo sústrediť svoju pomoc na časti Somálska, kde funguje správa verejných orgánov, konkrétne na Somaliland a Puntland na severe krajiny a malo by logisticky pomôcť misii Africkej únie AMISOM, ktorá v Somálsku pôsobí.

Zároveň upozornil, že nie je potrebné rozmiestňovať v Somálsku zahraničných vojakov. „Afričania sú schopní to urobiť, ale potrebujú logistickú pomoc,“ uviedol pre agentúru AFP, pričom by malo ísť najmä o potravinové balíky a dopravné prostriedky.

Intervencia medzinárodných vojenských síl začiatkom 90. rokov skončila neúspechom. Misia AMISOM začala pôsobiť v roku 2007, avšak jednotky sú málo početné a slabo vybavené. Ak by podľa Kaberuku misia mala dostatočnú logistickú podporu „ľahko by priniesla do tejto časti Somálska stabilitu.“

Tajomníčka OSN Amosová zároveň upozornila, že okrem Somálska môže hladomoru čeliť aj Eritrea, z ktorej má OSN len málo informácii. Krajina čelí sankciám pre podporu militantov z Al Shabbab a organizácia má len nepodložené dôkazy, o rozsahu sucha v krajine. Vláda v Asmare však odmieta jednak to, že podporuje somálskych militantov, jednak uvádza, že nemá nedostatok potravín.

Problematická doprava a prístup

Hoci Európska komisia, rovnako ako niektoré členské štáty vyčlenili vyššiu pomoc pre sužovaný región, predstavitelia upozorňujú predovšetkým na obmedzený prístup humanitárnych pracovníkov do najpostihnutejších oblastí, drahú a zdĺhavú dopravu. OSN preto dnes (2.8.) vyzvalo letecké spoločnosti, aby pomohli urýchlene dopraviť potravinovú pomoc do afrického regiónu.

„Vyzývame sektor leteckej dopravy, aby zadarmo alebo s výraznou zľavou poskytli priestor pre prepravu dodávok núdzovej výživy do Afrického rohu,“ uviedla hovorkyňa agentúry UNICEF Marixie Mercadová.

Pomoc zameranú predovšetkým na podvyživené deti vo výške 15 – 50 ton týždenne už ponúkli napríklad British Airways, Lufthansa, Virgin Atlantic či UPS. Agentúra sa snaží zo svojich skladov v Európe urýchlene dopraviť približne 5000 ton potravín, avšak doprava v objeme 100 t z Francúzska do Nairobi stojí asi 250 tisíc eur. Druhá možnosť – doprava loďou – by trvala asi 6 týždňov, čo si hladujúci nemôžu dovoliť. „V Africkom rohu je viac ako 2,3 milióna akútne podvyživených detí. Viac ako pol milióna zomrie, ak v priebehu týždňov nedostane pomoc,“ naliehala Mercadová.