Irán bude znižovať svoje nukleárne záväzky dovtedy, kým mu Európania nepomôžu čeliť americkým sankciám

Hovorca iránskej vlády Ali Rabiei a tajomník na ministerstve zahraničných vecíí Abbas Araqchi na tlačovej konferencii k obohacovaniu uránu. [EPA-EFE/Iranian presidential office]

Irán začal obohacovať urán nad limit povolený nukleárnou dohodou. Každých 60 dní chce úmyselne porušiť ďalšie ustanovenia, pokiaľ európski signatári krajinu neochránia pred americkými sankciami.  

Nukleárna dohoda JCPOA, ktorú v roku 2015 s Iránom podpísali krajiny zastúpené v Rade bezpečnosti OSN, Nemecko a Európska únia, dostala po turbulentnom júne ďalší úder.

Včera (7. júla) ráno Irán oznámil, že začne obohacovať urán na úroveň 4,5 percenta. Hranicu  3,65 percenta stanovuje dohoda ako postačujúcu na mierové využitie uránu. Ide o doteraz najvážnejšie porušenie dohody, ktorá bola v čase svojho vzniku oslavovaná ako koniec iránskeho jadrového programu.

Irán uviedol, že s obohacovaním uránu aj ďalšími porušeniami JCPOA môže okamžite prestať pod podmienkou, že európski signatári splnia svoje záväzky. Hlavnou požiadavkou Teheránu je, aby mohol opäť predávať svoju ropu na úrovni spred vystúpením Spojených štátoch z dohody.

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a ďalší európski lídri okamžite Irán vyzvali, aby prestal s porušovaním svojich záväzkov. Odchádzajúca vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničnú politiku oznámila, že so zvyškom signatárov JCPOA konzultuje ďalšie kroky. Jedným z nich môže byť aj spustenie sankčného mechanizmu, ktorý je súčasťou dohody.

Porušenie dohody každých 60 dní 

Iránske rozhodnutie porušiť ďalšie z ustanovení dohody, vyrokovanej niekdajším americkým prezidentom Barackom Obamom a koalíciou štátov, prichádza po mesiaci vojenských a diplomatických prestreliek medzi Teheránom a Washingtonom. Na začiatku bol útok na vojenské tankery, z ktorého Spojené štáty obvinili Irán. Nasledovalo zostrelenie amerického dronu na pohraničí medzinárodných vôd a územím Iránu v Hormuzskom prielive.

V reakcii na tieto udalosti americký prezident Donald Trump podpísal proti Iránu nové sankcie. Odvtedy Teherán hovorí o „hospodárskom terorizme“. „Dokázali ste svetu, že ste nespoľahliví a porušíte každú zmluvu, ktorá vám nevyhovuje,“ uviedol iránsky prezident Ruhání.

Nasledujúce porušenia nukleárnej dohody neprišli z jasného neba. 26. júna Irán oznámil, že začne ustanovenia JCPOA porušovať. 1. júla krajina prekročila povolenú hranicu 300 kilogramov obohateného uránu. O týždeň neskôr začal Teherán obohacovať urán nad povolenú hranicu. O 60 dní by malo prísť ďalšie porušenie.

Prezident Trump na sociálnej sieti uviedol, že Teherán sa „zahráva s ohňom“. O dva dni neskôr, že „vojna s Iránom by netrvala veľmi dlho“. Dnes (8. júla), že „Irán by mal byť opatrný“.

Trumpovým cieľom je prinútiť Irán k rokovaniam o novej dohode.

Európania hrozia sankčným mechanizmom

Na ťahu je Európska únia, ktorej Irán adresoval ultimátum. Alebo Únia ochráni Irán pred americkými sankciami, alebo bude Teherán znižovať ďalej porušovať svoje záväzky v JCPOA.

Federica Mogheriniová vo vyhlásení hovorila „o obrovskom znepokojení nad iránskym rozhodnutím obohacovať urán nad povolenú úroveň“. Teherán vyzvala, aby obohacovanie zastavil a držal sa svojich záväzkov. K Mogheriniovej sa pridali aj francúzsky prezident Macron, britské ministerstvo zahraničia či izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Ten vyhlásil, že ide o krok na ceste k jadrovým zbraniam.

Nová kríza v Perzskom zálive: Tankery poškodili Iránci, aby zvýšili ceny ropy, tvrdí Washington

Minulotýždňové útoky na ropné tankery sú už druhými v priebehu mesiaca. Spojené štáty za nimi jednoznačne vidia Irán a k súčasným 1 500 vojakom posielajú do regiónu ďalších 1 000. Európska únia je v záveroch opatrnejšia.

Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Java Zarif v nedeľu vyhlásil, že Irán svoje kroky nemá prečo prehodnotiť, kým sa iní signatári nebudú držať svojej časti dohody. Analytici sa zhodujú, že Teherán aktuálne nemá čo stratiť.

„Irán sa snaží vytvoriť krízu, ktorá prinúti všetky strany k multilaterálnym rokovaniam bez toho, aby vyvolal ozbrojený konflikt,“ hovorí Jon Alterman, riaditeľ blízkovýchodného programu v americkom Centre pre strategické a medzinárodné štúdiá.

Irán pre americké sankcie nemôže na západných trhoch predávať svoju ropu, čo krajine závislej na vývoze veľmi škodí. Kvôli poklesu produkcie v Iráne klesla aj celková produkcia ropy v štátoch OPEC na päťročné minimum.

„Európske krajiny zlyhali v dodržiavaní nukleárnej dohody. Zodpovednosť leží u nich,“ povedal jeden z hlavných iránskych vyjednávačov dohody, Abbas Araqchí. Dvere pre rokovania však podľa neho ostávajú otvorené. Iránsky zámer vyrobiť jadrové zbrane Araqchi odmieta.

Európania zatiaľ odmietli spustiť mechanizmus riešenia sporov, ktorý je súčasťou sankčného mechanizmu dohody. Mechanizmus riešenia sporov pozostáva z niekoľkých krokov s cieľom vyriešenia nezhôd. Pokiaľ zlyhá, OSN v plnej miere obnoví odstránené sankcie. Francúzska vláda hovorila o termíne 15. júla. Dovtedy chce všetky strany dostať za rokovací stôl.

Európsky nástroj proti americkým sankciám voči Iránu je pripravený

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo sa dohodli na zavedení špeciálneho účelového mechanizmu. Jeho spustenie podľa diplomatov zatiaľ blokujú rozpory medzi členskými krajinami.