Iránske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok (12. apríla) vyhlásilo, že krajina ruší spoluprácu s Európskou úniou vo viacerých oblastiach. Reaguje tak na rozhodnutie Únie zaradiť niekoľko iránskych bezpečnostných funkcionárov na sankčný zoznam pre ich zásah proti domácim protestom v roku 2019.
Hovorca rezortu zahraničných vecí Saeed Khatibzadeh „jednoznačne odmieta“ sankcie Európskej únie. Irán na oplátku „prerušuje všetky rokovania o ľudských právach a vzájomnú spoluprácu, na ktorej sa s EÚ dohodli, a to predovšetkým v oblastiach boja proti terorizmu, pašovaniu drog a prijímaní utečencov“.
Dodal, že Irán odmieta „takýto postup od tých, čo falošne hlásajú, že obhajujú ľudské práva“. Zároveň podotkol, že Teherán zvažuje podniknúť obdobné kroky voči EÚ.
Európska únia zaradila dokopy osem iránskych funkcionárov na sankčný zoznam. Medzi nimi je aj veliteľ Iránskej revolučnej gardy. Európska únia odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že „nesie zodpovednosť za vážne porušenia ľudských práv“.
Ďalej je na zozname veliteľ polovojenských militantných síl Basij, ako aj veliteľ pozemných síl revolučnej gardy, či šéf iránskych policajtov.
Rozšírený sankčný zoznam nadobudne účinnosť momentom jeho zverejnenia v úradnom vestníku Únie.
Násilné potlačenie protestov v Iráne
Európska únia rozšírením sankcií reaguje na potlačenie protestov v Iráne, ktoré sa uskutočnili v roku 2019. Iránska vláda vtedy znemožnila v ich pokračovaní tak, že vypla takmer celú internetovú sieť v krajine. Navyše, voči demonštrantom násilne zasiahla.
Podľa údajov Amnesty International so sídlom v Londýne prišlo počas protestov o život aspoň 304 ľudí. Iránske autority ale tvrdia, že počas „nepokojov“ oficiálne zahynulo 230 ľudí
Aj na základe tohto údaju sa Európska únia rozhodla uplatniť sankcie, zmraziť účty, či odmietnuť žiadosti o víza niektorým iránskym občanom. Spravila tak ale v citlivom období, keďže medzi Bruselom a Teheránom prebiehajú rokovania o obnovení jadrovej dohody.
Irán hrozí odstúpením od rokovaní o obnovení dohody
V roku 2018 z tejto dohody odstúpili Spojené štáty, ktoré následne obnovili svoje pôvodné sankcie voči Iránu. Ešte v roku 2015 od nich upustil výmenou za Iránsku jadrovú dohodu, ktorá stanovila limity jadrovému programu Iránu.
Jeden z cieľov súčasných rokovaní Únie, ktoré prebiehajú vo Viedni, je preto presvedčiť Washington, aby znovu pristúpil k dohode a odvolal svoje sankcie.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí v tejto súvislosti obviňuje Úniu za to, že „bola ticho“, keď Washington znovu zaviedol sankcie. Jediné, na čo sa podľa neho vtedy blok zmohol, bolo „vyjadrenie poľutovania“, pričom naďalej pokračoval v „spolupráci“ so Spojenými štátmi.
Iránsky prezident Hassan Rouhani už niekoľkokrát pohrozil, že s EÚ ukončí všetku spoluprácu v oblasti monitoringu pašovania drog a prijímaní utečencov, ak krajine nepomôže zrušiť sankcie Spojených štátov.
Organizácia spojených národov viackrát vyzdvihla pomoc Iránu, ktorý poskytuje útočisko miliónom utečencov z Afganistanu. S tým súvisí aj ich aktivita v monitorovaní obchodovania s drogami, keďže najviac sa ich vyrába práve v Afganistane. Irán totiž pravidelne hlási náleziská veľkých množstiev drog, ktoré do krajiny prichádzajú zo susedných krajín.