K čomu sa svet zaviaže na summite o udržateľnosti?

Britský Guardian získal návrh agendy konferencie OSN o udržateľnom rozvoji (Rio+20), ktorá sa má v júni uskutočniť v brazílskom Rio de Janeiro. Krajiny, ktoré si po 20 rokoch pripomenú prvý Summit Zeme z roku 1992, budú rokovať o novej dohode o ochrane oceánov, taktiež by mali schváliť výročnú správu o stave planéty, dohodnúť sa na efektívnom fungovaní svetovej agentúry pre životné prostredie a vymenovať svetového ombudsmana (vysokého komisára) pre budúce generácie.

Takzvaný nulový návrh agendy sa následne objavil aj na oficiálnej stránke konferencie.

Konferencie pred 20 rokmi sa zúčastnili aj vtedajší hlavní politickí lídri ako John Major, George H.W. Bush alebo Fidel Castro a šlo o dovtedy najväčšie stretnutie politických špičiek.

Súčasný britský premiér David Cameron, ktorý pri nástupe do funkcie sľuboval, že povedie „dosiaľ najzelenšiu vládu“, už stihol informovať, že do Ria nepocestuje. Aj kvôli nemu, rovnako ako ďalším predstaviteľom krajín Commonwealthu, sa pritom posúval pôvodný termín summitu, ktorý kolidoval s oslavou 60. výročia nástupu britskej kráľovnej Alžbety II na trón.

Vlastné národné cesty

Na rozdiel od roku 1992, kedy viac než 190 hláv štátov dalo do pohybu niekoľko právne záväzných dohôd týkajúcich sa ochrany životného prostredia, sa tentoraz lídri nezaviažu k žiadnym konkrétnym cieľom alebo časovým rozvrhom. Namiesto toho si majú stanoviť vlastné ciele a dobrovoľný prístup k vytvoreniu globálneho zeleného hospodárstva. OSN verí, že sa takýmto spôsobom podarí znížiť chudobu a spomaliť neudržateľnú spotrebu.

Hoci agenda sa ešte v najbližšom polroku môže zmeniť, zdá sa, že ďalším z nastolených prísľubov bude lepšie využívanie dostupných prírodných zdrojov a reforma systému dotácií fosílnych palív v záujme ochrany klímy.

Očakáva sa, že nové globálne ciele udržateľného rozvoja, ktoré by sa mali realizovať od roku 2015, sa budú týkať prioritných oblastí ako sú oceány, potraviny, energetika, voda, nadmerná spotreba a udržateľné mestá. Dohodnúť by sa mal aj systém pre meranie pokroku. Nenahradia však známe miléniové rozvojové ciele, ktoré si OSN stanovila v roku 2000 s tým, že v priebehu 15 rokov sa vďaka ich dodržiavaniu mala znížiť svetová chudoba.

Očakáva sa, že vlády posilnia Program OSN pre životné prostredie (UNEP), ktorý trpí nedostatkom prostriedkov a nie je schopný riešiť množiace sa hrozby pre ekosystémy.  Mohol by sa tak dostať na úroveň Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) alebo Organizácie  pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Štáty zväčša zlyhali

V dokumente sa síce hovorí o doterajšom pokroku pri odstraňovaní chudoby a vývoji IT technológií, ale taktiež sa uvádza, že krajiny z veľkej časti zlyhali pri riešení väčšiny environmentálnych a rozvojových výziev a napĺňaní záväzkom spred 20 rokov.

„Neudržateľný rozvoj zvýšil záťaž na obmedzené prírodné zdroje na Zemi a na absorpčnú schopnosť ekosystémov. Potravinová neistota, klimatická zmena a strata biodiverzity nepriaznivo ovplyvnili výnosy z rozvoja. Sme hlboko znepokojení tým, že asi 1,4 miliardy ľudí stále žije v extrémnej chudobe a šestina svetovej populácie je podvyživená, pandémie a epidémie sú všadeprítomnými hrozbami,“ píše sa v návrhu agendy.

Súčasne so summitom  by v Brazílii mali prebiehať paralelné stretnutia mimovládneho sektora i jednotlivcov, ktorí budú debatovať a tlačiť na prítomné vlády k aktívnemu prístupu.

Reakcie na zverejnenú agendu zo strany aktivistov sú zmiešané.

Stephen Hale z medzinárodnej humanitárnej organizácie Oxfam uviedol: „Toto nakopne rokovania v Riu. Brazílska vláda si zaslúži uznanie za sľubný prvý návrh. Svetové vlády potrebujú reagovať ambicióznymi a konkrétnymi námetmi, obzvlášť pri udržateľnom poľnohospodárstve a zabezpečení potravín, kde ešte zostáva oveľa viac vecí, na ktorý sa možno a musia na summite v Riu dohodnúť.“

„Summit v Riu prichádza dve dekády po odkladaní a neplnení sľubov o udržateľnom rozvoji, kvôli čomu žijú milióny v chudobe a ekosystémy sa zatlačili na hranicu kolapsu,“ myslí si Ruth Davis z britskej pobočky Greenpeace. Kritizovala „žalostný nedostatok urgentnosti pri riešeniach. Ciele pre ukončenie deštrukcie starovekých lesov, zaoberanie sa nadmerným výlovom rýb, odstránenie dotácií pre špinavé palivá a získanie prístupu k čistej energii pre chudobných majú buď otvorený koniec alebo sa už roky zatláčajú do úzadia.“

„Aby sa Rio stalo niečím viac než len elitným táraním, svetoví lídri musia vstrieknuť do rokovaní trochu ambícií, a to práve teraz. Vágny záväzok o konaní niekedy v budúcnosti už viac nepresvedčí milióny ľudí, ktorí sú oprávnene cynickí voči dobrovoľným prísľubom a prázdnym slovám,“ dodala Davis.

Ďalšie kroky

  • 20.-22. jún 2012: konferencia OSN o udržateľnom rozvoji Rio+20