Komisia navrhla “klimatickú pomoc” rozvojovým krajinám

Medzinárodné spoločenstvo rokuje o dohode, ktorá nahradí Kjótsky protokol a vytvorí nový globálny režim boja proti klimatickým zmenám. Rozhovory začali na stretnutí Rámcovej konferencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) v Bonne (29. marca – 8. apríla 2009). Uzavrieť sa majú v decembri v Kodani.

Medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami sú veľké názorové rozdiely. Bohaté krajiny od chudobnejších žiadajú, aby sa pripojili k záväzkom znižovať emisie skleníkových plynov, keďže sa štáty ako Čína a India stávajú najväčšími svetovými znečisťovateľmi. Rozvojové krajiny si myslia, že k výrazným redukciám emisií by sa mal zaviazať predovšetkým industrializovaný svet, keďže nesie historickú zodpovednosť za nárast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. So znižovaním vlastných emisií sú ochotné súhlasiť pod podmienkou, že dostanú finančnú a technickú pomoc. Rozvinuté krajiny však zatiaľ neponúkli žiadny konkrétny záväzok financovania klimatickej politiky v Treťom svete a s výnimkou EÚ neprijali žiadne pevné emisné limity.

Medzinárodný rokovací text medzičasom narástol na stovky strán, krajiny k nemu pridali vlastné pozmeňujúce návrhy a dodatky. V júni sa nepodarilo dosiahnuť žiaden pokrok v otázke financovania rozvojových krajín, na neformálnom stretnutí v auguste sa o tom prakticky ani nehovorilo.

Jediným konkrétnym záväzkom je zatiaľ vyhlásenie Fóra veľkých ekonomík – sedemnástich krajín, ktoré sú spolu zodpovedné za 75% globálnych emisií – ktoré sa stretlo popri summite G8 v Taliansku, 9. júla. Dohodli sa, že rast globálnej teploty obmedzia na 2°C. Ani v tomto prípade však neboli stanovené žiadne emisné limity.

Konkrétna ponuka na stole

„EÚ ide vpred a my veríme, že ostatné rozvinuté krajiny sa pripoja“, vyhlásil komisár Stavros Dimas pri predstavovaní európskeho návrhu, ako by malo medzinárodné spoločenstvo podporovať rozvojové krajiny v boji proti klimatickým zmenám. Európska exekutíva dúfa, že návrhom posunie globálne klimatické rokovania a prispeje k dosiahnutiu dohody v Kodani.

Komisia odhaduje, že ak by mala byť prijatá ambiciózna dohoda, do roku 2020 budú rozvojové krajiny potrebovať 100 miliárd eur ročne. Z toho 22-50 miliárd eur by malo pochádzať z verejných prostriedkov.

Znižovanie emisií v kľúčových sektoroch – priemysel, výroba energie, poľnohospodárstvo a odlesňovanie – si vyžiada 10-20 miliárd eur. Prispôsobenie sa nezvratným zmenám klímy ďalších 10-24 miliárd. Jedna až tri miliardy sa má vynaložiť na posilnenie tvorby kapacít a výskum.

Komisia vyčlenila 5-7 miliárd eur na „zrýchlenú“ implementáciu novej klimatickej dohody v období 2010-2012, teda ešte pred tým, ako začne nástupca Kjótskeho protokolu platiť. Európska únia by v prípade schválenia dohody v Kodani začala od začiatku budúceho roka platiť minimálne 500 miliónov a maximálne 2,1 miliardy eur ročne.

EÚ kalkuluje finančné príspevky rozvinutých krajín podľa ich schopnosti platiť vyjadrenej vo výške HDP, a jej zodpovednosti za emisie. V závislosti od váhy, ktorá je týmto faktorom prideľovaná, sa príspevok celej Únie pohybuje medzi 10% až 30% celkovej sumy.

Európska únia má záujem na tom, aby sa počítala aj zodpovednosť za emisie. Ak by sa vychádzalo len z výšky HDP, jej príspevok by musel byť väčší. Komisia tiež navrhuje, aby krajiny s menej ambicióznymi klimatickými plánmi niesli väčšiu časť bremena.

Tri zdroje financovania

Hoci medzinárodné spoločenstvo pomôže rozvojovým krajinám, značnú časť nákladov by mali podľa Komisie niesť samé – 20% až 40% prostriedkov má pochádzať zo súkromných a verejných zdrojov z rozvojových krajín. Ide predovšetkým o oblasť energetickej efektívnosti, pretože investície do nej znižujú náklady na energie.

Tretím finančným zdrojom má byť medzinárodný trh s emisiami. Z neho by mohlo pochádzať až 40% prostriedkov a keď sa stane ambicióznejším, mohol byť nahradiť časť medzinárodných verejných príspevkov.

Klíma – obeť politiky?

Komisár Dimas odmietol obvinenia, že pod tlakom členských krajín znížil záväzky Komisie z pôvodne plánovaných 13-24 miliárd eur ročne. Ešte koncom minulého týždňa sa hovorilo o tej sume. Poukázal na to, že vďaka Európskemu systému obchodovania s emisiami sú firmy z EÚ prostredníctvom Mechanizmu čistého rozvoja (CDM) OSN, najväčším prispievateľom na projekty znižovania emisií v rozvojovom svete.

Environmentalisti však poukazujú, že sumy sa zďaleka nerovnajú ambicióznym záväzkom. Žiadajú, aby EÚ okrem zvyčajnej rozvojovej pomoci poskytla ročne minimálne 35 miliárd eur.

Ako si to podeliť v EÚ

Komisia navrhuje, aby sa príspevky členských krajín vypočítali podľa existujúcich princípov. Podčiarkla však že bude brať do úvahy aj špecifickú situáciu štátov. Podľa Dimasa by takou situáciou mohlo byť, ak musí krajina kupovať veľké množstvo emisných povoleniek, pretože vo výrobe energie je závislá na uhlí, aj ak má vyššie HDP.

EÚ čaká ešte horúca diskusia. Krajiny ako Poľsko trvajú na tom, že pred akýmkoľvek medzinárodným záväzkom si musí Únia schváliť vnútorné princípy zdieľania bremena. Dimas však zdôraznil, že je na to čas aj po konferencii v Kodani. Poukázal pri tom na klimaticko-energetický balík, prijatým minulý rok. Aj v tom boli najprv schválené spoločné limity, potom sa rozdelili na členov Únie.

Klimatická pomoc z rozpočtu EÚ?

Komisia by chcela pomoc financovať cez rozpočet EÚ. Do procesu by tak mohol zasahovať aj Európsky parlament. Možné je tiež vytvorenie spoločného mimorozpočtového „Klimatického fondu“, či priame príspevky členských krajín.

Podľa Komisie sú prirodzeným zdrojom financií príjmy z obchodovania s emisiami. Robustný trh by mohol do roku 2020 poskytnúť až 38 miliárd eur ročne. Doteraz sa však podarilo dosiahnuť len vágnu dohodu, že 50% výnosov z obchodovania s emisiami „by malo byť“ použitých na klimatické ciele.

Lídri EÚ budú o dokumente diskutovať na summite v októbri.

Pozície

Environmentalisti návrh kritizujú ako nedostatočne ambiciózny.

Europoslanci zo skupiny Zelených Satu Hassi (Fínsko) a Bas Eickhout (Holandsko) tvrdia, že návrh Európskej komisie môže ohroziť globálne rokovania, keďže na rozvojové krajiny prenáša nespravodlivo veľké riziko.

Návrh podľa nich „ukazuje, že Komisia to vidí tak, že väčšina redukcie emisií do roku 2020 má prebehnúť v rozvojových krajinách. To je jasné popretie údajného líderstva EÚ v oblasti klimatických zmien a ignoruje to zodpovednosť EÚ.“

WWF Komisii gratulovalo k tomu, že dala na stôl konkrétne čísla. Nespĺňajú však to, čo je potrebné.

„Rozvojové krajiny majú prevziať väčšinu snáh o zníženie emisií, väčšinu zvyšnej sumy má pokryť súkromný kapitál. Hoci sa predpokladá, že to všetko sú nízkonákladové opatrenia, Európa sama už dlho takéto redukcie nedokáže dosiahnuť“, povedal Jason Anderson z WWF.

Greenpeace verí, že konkrétna finančná ponuka dokáže prelomiť blok v rokovaniach. Súčasne ale varuje, že malá suma rozvojovým krajinám nepomôže. „Predstavitelia EÚ hrajú politické hry bez toho aby si uvedomili, že škrtom pera môžu odpísať pralesy Indonézie alebo strednej Afriky. V hre je budúcnosť celých komunít“, povedal Sebastien Risso z Greenpeace.

Oxfam privítal snahu Komisie nájsť cestu zo slepej uličky, no za „škandalóznu“ považuje návrh na presmerovanie fondov určených na zahraničnú rozvojovú pomoc.

„Fondy, ktoré majú rozvojovým krajinám pomôcť riešiť klimatické zmeny, musia byť doplnkom k (rozvojovej) pomoci, nie jej náhradou“, tvrdí Elise Ford z Oxfam. „To by znamenalo, že rozvojovým krajinám pomôžeme dnes riešiť klimatické zmeny tým, že ich olúpime o zajtrajšie školy a nemocnice. To podkope pokrok pri dosahovaní Miléniových rozvojových cieľov.“

Ďalšie kroky

  • 21.-25.september: Klimatický summit v New Yorku
  • 24.-25.september: klimatický summit G20 v Pittsburghu
  • 28.september – 9.október: klimatické rokovania OSN v Bangkoku
  • 2.-6.november: klimatické rokovania OSN v Barcelone
  • 7.-18.december: Konferencia OSN o klimatických zmenách v Kodani