Komisia: Otázka neznie, či je Čína trhovým hospodárstvom

Zdroj: chinahbzyg / Shutterstock

V decembri toho roka vyprší pre Čínu 15 ročné prechodné obdobie, po ktorom by mala byť uznaná ako trhová ekonomika. Predpokladá to článok 15 prístupového protokolu najľudnatejšej krajiny sveta do Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Udelením štatútu trhového hospodárstva by sa podľa predsedu Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod, Bernda Langeho, EÚ „vzdala možnosti efektívne bojovať proti neférovému obchodu“. Ako príklad uviedol Austráliu, ktorá najväčšiu ekonomiku sveta už uznáva za trhovú a „teraz sa nemôže brániť“.

„Nemôže to byť tak, že prostredníctvom štátnych dotácií vznikne v Číne nadprodukcia, ktorú potom exportéri umiestnia na európsky trh,“ povedal Lange počas večerného plenárneho zasadnutia Europarlamentu v Štrasburgu. Pripomenul, že EÚ sa zaviazala zvýšiť priemyselnú výrobu na kontinente až na 20 % HDP a nie ju „ohroziť“.

Možnosť však nevidí ani v úplnom zamietnutí čínskych požiadaviek. „Ak povieme jasné nie, hrozí nám žaloba zo strany WTO,“ zdôraznil.

Ani áno, ani nie

Komisia bude raziť zlatú strednú cestu. „Otázka neznie, či je Čína trhovým hospodárstvom – jednoducho nie je. Otázkou je, či a ako by mala EÚ zmeniť svoje ochranné opatrenia proti neférovému obchodu,“ uviedla eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová.

Švédska eurokomisárka zdôraznila, že jednoducho „vypustiť Čínu zo zoznamu“ netrhových ekonomík by napáchalo „príliš veľké škody“ a je „politicky nereálne“.  Ak však EÚ koncom roka nezmení metodiku výpočtu anti-dumpingových opatrení, „môže to mať dopad na naše investičné a obchodné vzťahy“.

Únia v súčasnosti s Čínou vyjednáva bilaterálnu zmluvu o investíciách, najväčšia ekonomika sveta navyše prisľúbila preinvestovať finančné zdroje aj v rámci tzv. Junckerovho fondu. Jednoznačné odmietnutie štatútu trhovej ekonomiky by preto mohlo mať vážny dopad na EÚ-čínske rokovania.

Malmströmová potvrdila, že zmeny v metodike výpočtu ochranných opatrení sú nevyhnutné aj podľa právnej analýzy Komisie. Exekutíva chce zachovať silný anti- dumpingový nástroj, ale zároveň dodržať medzinárodné dohody.

Zvažované alternatívy Komisia posúdi v dopadovej štúdii, ktorú podľa informácií portálu EurActiv.sk privítali aj jednotlivé členské štáty.

Milióny pracovných miest v ohrození

Experti sa boja najmä o pracovné miesta. Americký Economic Policy Institute z Washingtonu tvrdí, že udelením štatútu trhovej ekonomiky Číne môže EÚ prísť až o 3,5 milióna pracovných miest.

Eurokomisárka Malmströmová však ubezpečila, že v najhoršom prípade môže európsky blok prísť o 210 000 pracovných pozícií a to iba v prípade, že únia nezavedie dodatočné ochranné opatrenia. Vyplýva to z predbežných odhadov, ktoré má exekutíva v dispozícii.

Zástupcovia obchodníckych združení upozorňujú, že EÚ musí v prvom rade svoje rozhodnutie konzultovať aj s ostatnými členskými krajinami WTO, aby zabránila „presmerovaniu čínskeho dovozu“.  To by podľa generálneho riaditeľa záujmového združenia BusinessEurope, Markusa Beyerera, vystavilo európskych výrobcov ešte väčšej konkurencii z krajín ako sú Spojené štáty alebo Japonsko.

Neférový obchod

Výrobky chránené proti neférovým cenám podľa eurokomisárky Malmströmovej tvoria iba 1,83 % všetkých dovozov z Číny. Obchodníci však upozorňujú, že až 80 % všetkých dumpingových šetrení Európskej komisie sa týka práve Číny.

Stále viac ochranných opatrení sa dotýka chemického a energetického priemyslu a to najmä oblasti biopalív a solárnych panelov. Najväčší problém však majú výrobcovia oceli a železa.

Komisia len v piatok oznámila, že uvalila ďalšie 9 až 13 % dovozové clá na čínske oceľové prúty. Hoci zástupcovia oceliarov zo združenia Eurofer správu privítali, opatrenia, ktoré majú vytvoriť na medzinárodných trhoch férové podmienky nie sú podľa nich dostačujúce. Keďže proces dumpingových vyšetrovaní trvá až 15 mesiacov, ochranné clá navyše prichádzajú príliš neskoro.

Dovoz oceliarskych výrobkov z Číny a Taiwanu vzrástol medzi rokmi 2010 až 2013 až o 70 %. Posledné dva roky došlo najmä k prudkému nárastu dovozu čínskej ocele, ktorú údajne predávajú lacnejšie, ako sú výrobné náklady. Dôvodom je spomalenie čínskej ekonomiky a s tým spojené zníženie dopytu po týchto výrobkoch na domácom trhu.

Agentúra Bloomberg minulý týždeň priniesla informáciu, že čínska vláda plánuje znížiť kapacity na výrobu ocele o 100 až 150 miliónov ton ročne. Peking však údajne nespresnil kedy by sa tak malo stať.

Európsky oceliarsky sektor, ktorý dnes zamestnáva približne 420 tisíc pracovníkov, je vystavený silnej zahraničnej konkurencii aj kvôli vyššej cene práce a vyšším environmentálnym štandardom ako v konkurenčných krajinách. Len v Británii minulý rok prišlo o prácu niečo menej ako 5000 pracovníkov. Najväčší slovenský výrobca ocele, U.S. Steel Košice, koncom minulého roka obmedzil výrobu na 4 pracovné dni.

Oceliari z celej Európy plánujú 15. februára protestovať v Bruseli proti nečinnosti EÚ voči dumpovaným čínskym výrobkom. Demonštrácia sa uskutoční pred budovou, v ktorej sa v ten deň bude konať konferencia na vysokej úrovni zaoberajúca sa práve problémami energeticky náročného priemyslu.

Otázke udelenia štatútu trhovej ekonomiky Číne sa dnes večer budú venovať aj ministri členských štátov na neformálnom stretnutí v Amsterdame.