Komisia zavelila k obnoveniu funkčných schengenských hraníc

Dimitris Avramopoulos, (zdroj: Európska komisia)

Plán na obnovu plne funkčného schengenského systému, ktorý dnes predstavila Európska komisia, kladie veľký dôraz na spoločné úsilie členských krajín Európskej únie. Únia ale zároveň zintenzívni návratovú politiku do tretích krajín.

Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans označil Schengen ako jeden z najcennejších výdobytkov európskej integrácie. „Musíme vykonať všetky opatrenia stanovené v našom pláne, aby sme posilnili kontrolu našich vonkajších hraníc a zlepšili fungovanie azylového systému,“ tvrdí Timmermans.

Eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos, ktorý pred týždňom upozorňoval, že spoločný priestor bez hraníc možno čaká jeho posledných 10 dní, dnes hovoril o potrebe zastaviť laxný prístup k migrantom, ktorí nechcú žiadať o azyl v prvej krajine, do ktorej dorazia.

Avramopoulos avizuje pokus o urýchlené prijímanie spoločných opatrení: „Je potrebné, aby členské štáty bezodkladne prijali decembrový návrh Komisie na zriadenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, tak aby mohla začať fungovať už počas leta.“

Predtým, ako sa 12-stranová cestovná mapa dostáva ku konkrétnym krokom na obnovenie schengenskej hranice, pripomína možné náklady neexistencie Schengenu. Ročne ich vyčísľuje na 5 až 18 miliárd eur, pričom sa jedná iba o priame náklady. Ďalej by bolo potrebné zarátať zvýšené náklady na cestnú dopravu, nové administratívne zabezpečenie hraníc alebo straty v turizme.

Pomoc Grécku

EÚ bude hľadať spôsoby, ako Grécku pomôcť s ochranou juhovýchodoeurópskej hranice. Členské štáty únie majú v prípade potreby, v koordinácii s agentúrou Frontex, do 10 dní poskytnúť ľudské zdroje a materiálne vybavenie.

Od Grécka sa na oplátku očakáva vypracovanie akčného plánu, o tom, ako bude napĺňať odporúčania vyplývajúce zo schengenského hodnotenia. Následne budú Gréci každý mesiac informovať o tom, aký pokrok vykonali.

Ostatné stretnutie Európskej rady (18. – 19. 2. 2016) sa jasne prihlásilo k ukončeniu tzv. prístupu voľného prechodu osôb (wave through approach). V praxi to znamená, že členské štáty odoprú vstup každému, kto nespĺňa podmienky vstupu podľa Kódexu schengenských hraníc, a tomu, kto si odmietne podať žiadosť o azyl.

„Žiadatelia o azyl nemajú právo vyberať si členský štát, ktorý im poskytne ochranu,“ pripomenula dnes Európska komisia vo svojom oznámení. Vďaka tomuto by sa mala obnoviť aj možnosť vrátiť žiadateľov o azyl do krajiny prvého vstupu.

Spolupráca s Tureckom a intenzívnejší tlak na návratovú politiku majú predísť, aby sa v Grécku hromadili migranti. Súčasne s tým sa objavuje aj nový apel na urýchlenie relokácie osôb s udeleným azylom.

Už 16. marca by mala EK vydať oznámenie o prepracovaní dublinského nariadenia na základe cieľa solidarity a spravodlivého rozdelenia bremena medzi členskými štátmi.

Komisia síce v minulosti kritizovala jednostranné zavádzanie hraničných kontrol, pripustila však, že ak štrukturálne nedostatky pri ochrane hraníc pretrvajú aj po 12. máji, môže nasledovať spoločné zavedenie kontrol na všetkých hraniciach.

V ideálnom prípade by sa malo normálne fungovanie schengenského priestoru obnoviť do konca roka 2016.