Konferencia o Venezuele: Američania odporúčajú neobchodovať s Madurovým režimom

Medzinárodná konferencia o demokracii vo Venezuele. [EPA-EFE/Paolo Aguilar]

Washington pred konferenciou o Venezuele uvalil na Madurov režim nové sankcie. Ostatné krajiny vystríha, aby s Caracasom neobchodovali.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zmrazila aktíva venezuelskej vlády aj jednotlivých predstaviteľov režimu Nicolasa Madura, zakázala s nimi transakcie a varovala ostatné krajiny, aby sa vyhli obchodovaniu s ich pohľadu nelegitímnym režimom. Stalo sa tak v predvečer Medzinárodnej konferencie pre demokraciu vo Venezuele, ktorú zvolala takzvaná Limská skupina.

„Posielame signál tretím stranám, ktoré by chceli obchodovať s Madurovým režimom: postupujte s veľkou opatrnosťou,“ povedal Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton v Lime.

„Nemusíte riskovať obchodné vzťahy so Spojenými štátmi, kvôli skorumpovanému a umierajúcemu režimu.“

Trumpova administratíva je odhodlaná zosadiť Madura a podporiť vytvorenie dočasnej vlády pod vedením Juana Guaidoá, ktorá by mala krajinu priviesť k slobodným voľbám.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že Spojené štáty nemali nijaké právo zmraziť venezuelské aktíva. „Žiaden štát nemá právo diktovať svoje požiadavky prostredníctvom hospodárskej represie,“ hovorí stanovisko ministerstva.

Konferencia sa pre spory medzi stranami skončila neúspešne. Účastníci na záver nepodpísali ani spoločnú deklaráciu.

Sankcie Guidóa obchádzajú

Nové sankcie priniesli zúrivú reakciu Caracasu, ktorý krok Washingtonu označil za „ďalšiu agresiu Trumpovej administratívy cez svojvoľný ekonomický terorizmus namierený proti venezuelskému ľudu“.

Krízami zmietaná Venezuela sa nachádza v politickom pate od januára, kedy sa predseda Národného zhromaždenia Juan Guaídó vyhlásil za úradujúceho prezidenta. Rýchlo sa mu podarilo získať podporu viac než 50 krajín.

Utorková (6.august) konferencia zahŕňala 60 krajín z celého sveta. Iniciovala ju Limská skupina, ktorej súčasťou je tucet latinskoamerických krajín, Spojené štáty a Kanada. Väčšina z nich ako prezidenta uznáva Juana Guaidóa. Mediáciu rozhovorov medzi znepriatelenými stranami prevzalo Nórsko. Prvé kolo rokovaní sa v máji konalo v Osle. Ďalšie tri na Barbadose.

Na konferencii sa zúčastnilo aj Slovensko. Zastupoval ho veľvyslanec Branislav Hitka.  Podľa slovenského rezortu diplomacie veľvyslanec na stretnutí uviedol, že jedinou cestou k obnoveniu demokracie a ústavného poriadku vo Venezuele je inkluzívny dialóg na rýchle dosiahnutie výsledku. „Iba riadne, demokratické a slobodné voľby môžu dať legitimitu budúcej venezuelskej vláde,“ píše Ministerstvo zahraničných vecí. Slovensko naďalej ako legitímneho prezidenta uznáva Nicolasa Madura.

Stane sa Venezuela novým bojiskom svetových mocností?

Spojené štáty aj Európska únia podporili lídra opozície, ktorý vyhlásil, že v štáte preberá exekutívne právomoci. Rusko, Čína, Irán aj Turecko stoja na strane doterajšieho prezidenta Madura. Masové protesty si už vyžiadali obete na životoch.

Iniciatívu zorganizovať ďalšie stretnutie podporila aj Medzinárodná kontaktná skupina pre Venezuelu (ICG). Vo svojom stanovisku zdôraznila „naliehavú potrebu mierovej a demokratickej cesty zo zhoršujúcej sa krízy, obzvlášť v oblasti migrácie do susedných krajín“. Tej sa venovala správa Vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

„Závažnosť zistení nedávnej správy Vysoké komisára OSN o situácii v krajine nemôže nechať nikoho ľahostajným,“ uvádza stanovisko.

Snaha zničiť pokrok

Caracas považuje americké sankcie za dôkaz odhodlania Washingtonu zničiť doterajší pokrok v rokovaniach. Madurov režim si myslí, že Spojené štáty majú strach z výsledkov.

Americká delegácia, v ktorej je okrem Johna Boltona aj minister obchodu Wilbur Ross naopak tvrdí, že Caracas neberie rokovania vážne.

Nové sankcie podľa Boltona „autorizujú americkú vládu k identifikácia, zacieleniu a uvaleniu sankcií na akúkoľvek osobu, ktorá bude pokračovať v podpore Madurovej nelegitímnej vlády. Cieľom je zabrániť Madurovy v prístupe na globálny finančný trh a týmto spôsobom ho medzinárodne izolovať. Ostatné krajiny upozornil, aby sa obchodu s Venezuelou vyhli.

Svoje slová mieril najmä proti Číne a Rusku. Ich podporu Madura označil za „neprijateľnú“. Rusku odporučil, aby „nezdvojnásobovali stávku na zlého hráča“. Číne zase odkázal, že najlepším spôsobom ako sa dostať naspäť peniaze, ktoré Číňania Venezuele požičali je podporiť „novú, legitímnu vládu“.

Na Guaidóa a jeho spolupracovníkov sa sankcie nevzťahujú. Rovnako sú z nich vyňaté „humanitárne aktivity,“ píše v stanovisku americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo.

„Nie je to embargo,“ dodáva.

Diktatúra sa musí skončiť

Venezuelská opozícia považuje Madura za uzurpátora. Dôvodom sú minuloročné voľby, ktoré sú považované za zmanipulované. Opozícia žiada Madurovo odstúpenie a nové voľby.

Maduro s podporou armády požiadavky odmieta. Rokovania podľa neho musia viesť k „mierovému spolužitiu“ a koncu „amerického pokusu o puč“.

Biely Dom v utorok vyhlásil, že cieľom „je koniec diktatúry, aby sa Venezuela mohla vydať za demokratickou a prosperujúcou budúcnosťou“.

„Spojené štáty použijú všetky primerané prostriedky k oslobodeniu Venezuely od Madurovho zovretia,“ napísala v stanovisku hovorkyňa Bieleho Domu Stephanie Grishamová.

Hoci je Venezuela bohatá na ropu, už päť rokov sa nachádza v hlbokej ekonomickej recesii. Jedlo a zdravotnícke potreby v krajine neustále chýbajú. Verejné služby postupne zlyhávajú.