Kosovo zavedené clá voči srbskému tovaru ponechá v platnosti napriek tlaku Únie

Eurokomisár pre susedskú politiku a rozširovanie Johannes Hahn na stretnutí v Prištine s kosovským prezidentom Hashimom Thacim [EPA-EFE/Valdrin Xhemaj]

Podľa kosovského premiéra Ramuša Haradinaja plánuje Priština ponechať zavedené clá na srbské a bosnianske produkty až do momentu, kedy Srbsko právoplatne uzná Kosovo. Srbský prezident Vučič v nich vidí cestu k destabilizácii regiónu. Protiopatrenia Srbsko neplánuje.

V novembri kosovská vláda Ramuša Haradinaja zdvihla clá na srbské a bosnianske produkty do výšky 100 percent z pôvodných desiatich. Priština ako dôvod uviedla zablokovanie jeho členstva v Interpole Belehradom.

Rozhodnutie de facto zastavilo obchod medzi krajinami a stalo sa terčom kritiky od zástupcov Európskej únie aj Spojených štátov.

Celkový vzájomný obchod medzi krajinami podľa Európskej komisie v roku 2017 dosiahol 416 miliónov eur, z toho srbský export do Kosova činil 376 miliónov eur a import 40 miliónov eur.

Bosna a Srbi nenechali Kosovo vstúpiť do Interpolu, Priština zaviedla clá

Kosovo uvalilo 100-percentné dovozné clo na všetky produkty zo Srbska a z Bosny a Hercegoviny. Urobilo tak, deň potom, ako Valné zhromaždenie Interpolu odmietlo žiadosť Kosova o vstup do tejto medzinárodnej policajnej organizácie.

Haradinaj sa v Prištine kvôli novým clám stretol s eurokomisárom pre susedskú politiku a rozširovanie Johannesom Hahnom. Po stretnutí svoje stanovisko obhajoval na svojom facebookovom profile „100-percentné clá pre produkty zo Srbska a Bosny sú ochranou našej národnej bezpečnosti a suverenity,“ napísal. V pondelok (3. decembra) sa Hahn v Belehrade stretol aj s Haradinajovým srbským náprotivkom Aleksandarom Vučičom.

Srbský prezident Vučič vo svojom stanovisku vyhlásil, že clá môžu viesť k destabilizácii regiónu. Belehrad podľa neho protiopatrenia neplánuje.

Zlepšenie vzájomných vzťahov je pre Kosovo aj Srbsko kľúčom v ich snahách o vstup do Európskej únie. Obe krajiny súhlasili so štartom vzájomného dialógu, podporovaného Bruselom v roku 2013. Doterajší pokrok je však nedostatočný.

Kosovo, región s väčšinou etnických Albáncov, vyhlásil od Srbska nezávislosť v roku 2008, dekádu po náletoch NATO s cieľom ukončiť vraždenie albánskych civilov srbskými jednotkami počas dvojročného konfliktu v Kosove.

Kosovo dnes uznáva 110 členských štátov OSN s výnimkou Srbska, Ruska a piatich členských krajín Únie vrátane Slovenska.