Kremeľ sa po výbuchu pri Severodvinsku vrátil k starým zvykom: tajomstvám a zahmlievaniu

Prezident Vladimir Putin pri svojom prejave o novej generácii ruských zbraní. [EPA-EFE/Maxim Šipenkov]

Armádny incident na severe Ruska je zahalený tajomstvami. Úrady vydávajú rozporuplné stanoviská, ktoré sa často navzájom vylučujú. O nepravdepodobnosti oficiálnej verzie hovoria nielen západní experti, ale aj ruské opozičné médiá.  

Vo švrtok minulý týždeň (8. augusta) pri výbuchu v blízkosti mesta Severodvinsk v severnom Rusku zomrelo najmenej päť ľudí a ďalší traja sa zranili a sú vážnom stave. Incident je sprevádzaný množstvom nejasností, ktoré ešte podčiarkujú rozporuplné stanoviská ruských autorít. Tie prichádzajú len v útržkoch a niekoľkokrát sa navzájom vylučovali.

Kremeľ dnes hovorí o nevydarenej skúške raketového motora na kvapalný pohon. Washington ani západní experti však Rusom neveria a tvrdia, že v skutočnosti išlo o test nukleárnej rakety Burevestnik, o ktorej Vladimir Putin hovoril ešte minulý rok.

Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie

Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie na Rusko, a to najmä na ďalšie osoby. Za rezolúciu hlasovali aj všetci slovenskí europoslanci, okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

Provládne ruské médiá sa držia oficiálnej línie Kremľa. Alternatívy spomínajú len v prehľade „zahraničných“ verzií príčiny incidentu alebo ich priamo nazývajú klamstvom. O nepravdepodobnosti oficiálnej verzie Kremľa pritom ako jeden z prvých informoval nezávislý ruský server The Bell. Najvplyvnejšie ruské opozičné periodikum Novaya Gazetatest rakety Burevestnik priamo označila za príčinu nešťastia.

Zdá sa, že Kremeľ a provládne médiá sa v reakcii na nehodu vrátili späť k starému sovietskemu zvyku – klamstvám. Ministerstvo obrany zo lži už deň po výbuchu usvedčili vo svojom stanovisku lokálne autority Severodvinsku. Na ich oficiálnej stránke sa však vyhlásenie dlho neohrialo a ešte v ten istý deň bez udania dôvodu zmizlo. Tanec ruských úradov pokračoval aj cez víkend a zdá sa, že len tak ľahko neskončí.

Klamstvá a zahmlievanie

O výbuchu sa verejnosť prvýkrát dozvedela vo štvrtok ráno, keď ruská štátna agentúra TASS informovala o zvýšenej úrovni radiácie počas vojenského cvičenia blízko Severodvinsku v Archangeľskej oblasti na severe Ruska.

Obyvatelia mesta začali na sociálne siete pridávať fotografie dozimetrov so zvýšenými úrovňami radiácie. V Severodvinsku a okolitých mestách správy vyvolali obavy o bezpečnosť. Lokálne médiá potom večer informovali o krátiacich sa zásobách jódových tabletiek, ktoré sa užívajú ako prvá pomoc pri ožiarení.

Až v piatok ráno Ministerstvo obrany priznalo, že pri teste raketového motora na kvapalný pohon došlo k nehode. Poprelo však informácie o zvýšenej úrovni radiácie. Stanovisko ministerstva bolo, že „do ovzdušia neunikli nijaké škodlivé látky a žiarenie bolo normálne“.

Túto informáciu ešte v ten istý deň poprelo lokálne vedenie Severodvinsku, ktoré informovalo, že „úroveň radiácie sa na približne 40 minút zvýšila“. O aké vysoké zvýšenie išlo úrady neuviedli. Vo večerných hodinách stanovisko miestnych úradov z oficiálnej internetovej stránky zmizlo bez udania dôvodu.

Ruská polícia zadržala počas protestu stovky demonštrantov, Berlín a Paríž to kritizujú

Ruská vláda musela znova potláčať protesty ľudí, volajúcich po zmenách v krajine a v politickom systéme. Podľa Francúzska a Nemecka bol policajný zásah počas demonštrácie zásadným porušením demokratických princípov.

V sobotu sa do situácie zamiešala ruská Federálna agentúra pre atómovú energiu (Rosatom). Tá priznala smrť svojich piatich vedcov v dôsledku výbuchu. Niekoľkí ďalší skončili s vážnymi zraneniami v nemocnici. Bližšie informácie poskytli v nedeľu večer vo videu predstavitelia jadrového strediska v Sarove. Jeho hlavný výskumník Vjačeslav Solovjov vyhlásil, že jeho zamestnanci zomreli „pri výbuchu malého jadrového reaktora“. Rosatom na vyhlásenie rýchlo reagoval s tým, že nešlo o reaktor, ale iba o „jadrovú batériu“.

Ďalšie obrátky nabral vývoj udalostí v utorok, kedy lokálne médiá informovali o evakuácii dediny Njonoška, v blízkosti ktorej sa nachádza testovacie zariadenie ruskej armády. O niekoľko hodín neskôr guvernér Archangeľskej oblasti vyhlásil, že správy sú nepravdivé a nič sa evakuovať nebude.

Kremeľ incident oficiálne nekomentoval. Keď sa Putinovho hovorcu Dmitriho Peskova novinárka na komentár spýtala, odpovedal, že „nehody sa, bohužiaľ, stávajú“.

Zahraničné“ verzie

Rusko nie je v oblasti krízového riadenia žiadnym nováčikom. Nehody sú bežné v armáde aj v civilnom sektore. Za zmienku stojí poškodenie jedinej ruskej lietadlovej lode Admirál Kuznetsov, keď na loď minulý október spadol žeriav. Len tri dni pred tajomným výbuchom pri Severodvinsku vybuchol v Achinsku na Sibíri sklad munície, ktorý si vyžiadal smrť jedného zamestnanca a rozsiahlu evakuáciu.

Rusko je zároveň krajinou, kde slobodné médiá takmer vyhynuli a tie, ktoré ešte odolávajú tlaku režimu sú šikanované a marginalizované. Preto neprekvapí, že reakcia veľkých štátnych médií sa držala vládnej verzie, ktorá hovorí o nehode pri teste raketového motora.

Kto sa bojí „zlého“ Ruska? Každý piaty Slovák, Čech alebo Maďar vníma Rusko pozitívne

Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách bežných občanov Slovenska, Česka a Maďarska na sociálnych sieťach experti tvrdia, že politiku Kremľa pozitívne vníma 21 percent príspevkov. Najnegatívnejšie ovplyvnila ruský imidž v strednej Európe ovplyvnila anexia Krymu.

O alternatívach informovali iba sporadicky. Periodikum Kommersanto o teste nukleárnej rakety Burevestnik, ktorú západní experti považujú za najpravdepodobnejšiu, napísal ako o „zahraničnej“ verzii udalosti. Server Ria Novosti zase vydal text, v ktorom cituje ruských vedcov, nazývajúcich Trumpove komentáre o teste Burevestniku blufom.

Existujúce nezávislé médiá v Rusku pritom takisto považujú Burevestnik za pravdepodobného strojcu nešťastia. Opozičná Novaya Gazeta už dva dni po explózii napísala článok s názvom „Burevestnik si vzal sedem životov“. Autor v texte upozorňuje na rozporuplné stanoviská úradov a úlohu vlády v šírení paniky medzi miestnym obyvateľstvom.

Prehľadný sled udalostí vydal nezávislý ruský server The Bell, ktorý ponúkol aj rôzne alternatívy príčin výbuchu. Píše, že dostupné informácie jednoducho nestačia na vyvrátenie pochybností o oficiálnej verzii. Za najpravdepodobnejšiu alternatívu označil práve test Burevestniku.

V čo veria Američania?

Burevestnik je raketa patriaca medzi novú generáciu ruských zbraní. Spolu s laserom Peresvetom o nich minulú jar Vladimir Putin hovoril ako o „nepremožiteľných“. Mená pre raketu a laser si dokonca ľudia zvolili vo všeľudovom hlasovaní. Burevestnik sa volá po morskom vtákovi, žijúcom na území Ruska. Peresvet po stredovekom ruskom mníchovi Alexandrovi Peresvetovi.

Strela Burevestnik by mala mať neobmedzený dolet a nemali by ju zastaviť ani americké protiraketové systémy. V terminológií NATO ju prezývajú SSC-X-9-Skyfall.

Americký prezident Donald Trump sa tentokrát rozhodol dôverovať americkým spravodajským službám. V pondelok na Twitteri napísal, že „Amerika sa z nevydareného testu rakety veľa naučila. Máme podobnú technológiu, hoci vyspelejšiu.“ Konkrétne projekty Trump nešpecifikoval.

K nešťastiu došlo v čase odstúpenia Spojených štátov od dohody o jadrových zbraniach stredného doletu, ktorá tento typ zbraní od roku 1987 zakazovala. To vyvoláva obavy o obnovu pretekov v zbrojení.