Kríza v sýrskom Idlibe postavila proti sebe Ankaru a Moskvu

Recep Tayyip Erdoğan a Vladimír Putin. [Efe-EPA/Pavel Golovkin/Pool]

Rusko aj Turecko tlačia pre krízu v Idlibe, ktoré od decembra opustilo takmer milión obyvateľov, na európske mocnosti. Kým Putin by preferoval podporu pre Assadov režim, a tým si zaistil hegemóniu v regióne, Erdoğan zvoláva summit s Francúzskom a Nemeckom a pomoc chce pre svoj vlastný plán.

Turecký prezident cez víkend ohlásil summit lídrov Ruska, Nemecka a Francúzska, ktorý by sa mal uskutočniť 5. marca. Reflektovať by mal eskalujúce napätie v severozápadnej časti Sýrie a enkláve rebelov v Idlibe.

Ohlásenie stretnutia prichádza dva dni po tom, čo o stretnutie verejne požiadali Paríž a Berlín, spojenci Ankary v NATO. Zatiaľ nie je jasné, kde sa stretnutie štvorice lídrov uskutoční. Podľa AFP turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan zatiaľ hovoril o Istanbule, s ktorým súhlasili Angela Merkel aj Emmanuel Macron.

Ozbrojená ofenzíva v Idlibe medzi sýrskymi jednotkami, podporovanými Rusmi na jednej strane a rebelmi, ktorí majú podporu Turecka na strane druhej, trvá takmer tri mesiace. Od decembra opustilo svoje domovy takmer milión obyvateľov, z ktorých viac ako polovicu tvoria deti. Utiekli najmä do iných častí Sýrie, priľahlých regiónov Idlibu a do Aleppa, respektíve do pokojnejšej „bezpečnostnej zóny“, ktorú na pohraničí spravuje Ankara. Mrazivé počasie však komplikuje presuny. Medzinárodné organizácie tvrdia, že viac ako 80 tisíc osôb po bombardovaní prespáva napriek zime pod holým nebom.

Putin, Merkelová, Erdoğan a Macron: Zjednotení v otázke Sýrie?

Podľa štvorice lídrov je jedinou možnosťou v sýrskej občianskej vojne politické riešenie. V rozsiahlom vyhlásení po stretnutí žiadajú postup v príprave novej sýrskej ústavy a odmietajú akékoľvek snahy o delenie krajiny.

Podľa Ankary Assadov režim a jeho ruskí podporovatelia zhoršuje už beztak zlú humanitárnu situáciu a varuje pred „humanitárnou katastrofou“. OSN minulý týždeň varovala, že útoky by mohli skončiť zbytočným „prelievaním krvi“.

Zo spojencov protivníci?

Dve donedávna spolupracujúce krajiny si začali vymieňať čoraz ostrejšie odkazy. Rusko, kľúčový spojenec prezidenta Bašára al-Asada, obviňuje Ankaru z nečinnosti proti „teroristickým skupinám v Idlibe“.

Turecko obvinenia popiera. Po tom, ako sa jeho jednotky dostali v ostatných dňoch pod paľbu síl podporovateľov režimu, hrozila Ankara zahájením „bezprostrednej“ vojenskej operácie v Idlibe. Damašku nateraz adresovala ultimátum, aby do konca februára stiahol zo súčasných pozícií svoju armádu. Turci hlásia iba za február 17 obetí z radov vojakov na svojej strane.

Moskva napriek tomu minulý týždeň v stredu (19. februára) odmietla podporiť vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré volalo po ukončení bojov v Idlibe. Informovali o tom diplomati, ktorí sa zúčastnili napätého stretnutia za zavretými dverami.

Sýrske jednotky od začiatku decembra bojujú najmä v provinciách Idlib a Aleppo. Assadov režim má konkrétne na pláne prevziať kontrolu na strategickej diaľnici M5, ktorá dve provincie spája. Práve v nich sa sústredili zvyšné oddiely opozičných rebelov. Menší Idlib nateraz okupuje niekoľko povstaleckých skupín, pričom najsilnejšou je džihádistická skupina Hayat Tahrir al-Sham, ktorú vedú členovia bývalej sýrskej vetvy Al-Kájdy.

Al Jazeera píše, že turecké delostrelectvo zabezpečilo napríklad aj krytie paľby pre obnovené povstalecké útoky. Damašk aj Moskva, ktorá vojakov režimu posilňuje aj dodávkami zbraní aj vojnovými letkami, tvrdia, že Turci podporou pre rebelov bránia uzatvoreniu posledných kapitol deväť rokov trvajúcej občianskej vojny.

Utečenci ako „overená zbraň“

Turecko, podľa miestnych komentátorov, čelí tlaku na troch miestach vo svete. Okrem Idlibu, kde sa z domáceho pohľadu snaží zastaviť humanitárnu krízu, je pod paľbou aj v Líbyi (rovnako na opačnej strane ako Rusi) a v Stredomorí. Ten najpálčivejší z nich, v Sýrii, podľa provládnych médií dokazuje, že sa Kremeľ snaží zaistiť si neoblomnú pozíciu v regióne. Zároveň turecká vláda upozorňuje, že ak Rusko dostane možnosť vydierať Európu novou vlnou sýrskych migrantov, s radosťou sa tejto zbrane chytí.

Ankara vie, o čom hovorí. V debate o migračnej kríze, ktorá od roku 2015 ovplyvňovala takmer všetky druhy európskych politík, mala tieto triky vo vlastnej, permanentnej zálohe.

Turecko odstupuje od migračnej dohody s Úniou

Turecko sa rozhodlo využiť kontrolu migrácie ako nástroj, prostredníctvom ktorého vyvýjalo tlak na Brusel. Dohoda o výmene utečencov medzi Tureckom a EÚ sa však za tri roky svojej existencie priamo dotkla menej ako 14 tisíc migrantov.

Turecko a Rusko sa na deeskalácii a vytvorení bezpečnostnej zóny v Idlibe dohodli ešte v roku 2018 v ruskom Soči. Od vtedy však o život prišlo takmer 2 tisíc civilistov.

Turci podľa dohody zapojili do pozorovania odzbrojovania aj svoje jednotky. V regióne majú 12 pozorovateľských staníc. V posledných týždňoch boli posilnené o húfnice, tanky a komandá. Agentúry hlásili príchod nových vojenských konvojov ešte aj dnes (24. februára).

Práve 1,6 miliónové mesto Idlib sa stalo akousi nárazovou zónou v súvislosti s regionálnou utečeneckou krízou. Turecko, ktoré hostí vyše 3,5 milióna sýrskych utečencov už zavrelo svoje asi 50 kilometrov vzdialené hranice a z Idlibu odmieta prijímať ďalšie osoby. Približne 150 tisíc osôb však má podľa regionálnych zdrojov namierené práve cez hranice.

Únia nesúhlasí s ruským názorom, že sýrski utečenci sú pripravení na návrat

Európska únia sa nedomnieva, že Sýria je už dostatočne bezpečná na návrat utečencov. Uviedli to bruselskí predstavitelia v súvislosti so snahou Ruska presadiť, aby sa utečenci vrátili do vojnou spustošenej krajiny a aby medzinárodné spoločenstvo vyčlenilo peniaze na jej obnovu.

Ankara zároveň pokračuje vo výstavbe nových obydlí v pohraničí na sýrskej strane. Do približne 32 km zóny od hraníc, ktorú po ofenzíve v druhej polovici minulého roka Turci – podľa slov jej predstaviteľov – „očistili od teroristov“, plánujú na dobrovoľnej báze presťahovať početné skupiny sýrskych utečencov.