Kríza vo vedení OBSE: Pre nezhody členov chýbajú organizácii vrcholní predstavitelia

Thomas Greminger (tretí zľava) počas bratislavského ministeriálu OBSE v decembri 2019. [EFE-EPA/Martin Divišek]

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe čelí bezprecedentnej kríze. Od víkendu jej chýba vedenie, keďže ani po mesiacoch vyjednávaní sa členovia nedohodli na predĺžení mandátov na štyroch najvyšších postoch.

Medzi 57 členskými štátmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa nepodarilo nájsť konsenzus v predĺžení mandátu jej štyroch najvyšších predstaviteľov. OBSE je tak de facto od soboty (18. júla) bez vedenia.

Švajčiarsky diplomat Thomas Greminger bol za generálneho tajomníka OBSE vymenovaný v roku 2017 na obdobie troch rokov. Pod rakúskym predsedníctvom v OBSE sa vtedy ukončilo „vákuum“ na pozíciách vo vedení v organizácii. Všetky štyri líderské pozície sú teraz voľné.

Okrem Gremingerovej pozície sú voľné ďalšie tri funkcie. Ide o riaditeľa monitorovania volieb a demokratických aktivít (ODIHR), zástupcu OBSE pre slobodu médií, a vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny.

Konflikty v krajinách OBSE: Dajú sa za zamrznuté spory rozmraziť?

Hoci mierové procesy v šiestich regiónoch krajín OBSE boli zmrazené, konflikty samé osebe pre miestne obyvateľstvo „zamrznuté“ určite nie sú.

Štruktúra OBSE je založená na konsenzuálnom rozhodovaní jej členov, čo znamená, že aj jedno veto môže na decembrovom ministerskom zasadnutí znemožniť opätovné vymenovanie. Unikátna organizácia je špecifická aj svojou rôznorodosťou, pretože za jeden stôl pozýva diskutovať predstaviteľov svojich členských štátov, vrátane Spojených štátov a Ruska, Turecka a Cypru, či Nórska a Mongolska.

Prílišní kritici?

Zatiaľ čo predĺženie mandátu Harlema Désira, doterajšieho zástupcu OBSE pre slobodu médií, zablokovali Azerbajdžan a Tadžikistan, predĺženiu mandátu Ingibjorg Solrun Gisladottir, šéfky ODIHR, zabránili Turecko a Tadžikistan.

Podľa nezávislej azerbajdžanskej tlačovej agentúry Turan poslal Baku diplomatickú správu albánskemu predsedníctvu OBSE, v ktorej uviedol, že Désir „nadmerne kritizoval“ situáciu v oblasti slobody médií v Azerbajdžane.

Tím vyjednávačov OBSE vedie rozhovory o riešení konfliktov od roku 2016, vrátane dlhodobo zmrazeného hraničného sporu v Náhornom Karabachu medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ktorý sa nedávno rozšíril.

Zároveň podľa rakúskych denníkov Die Presse Tadžikistan a Turecko vydali diplomatické nóty, v ktorých kritizujú Gísladóttir za povolenie „registrácie zástupcov zločineckých skupín a ľudí, ktorí sa dopustili teroristických činov“.

Ambiciózne, no realistické: Slovenské predsedníctvo v OBSE chce byť aktívne najmä na Ukrajine

Od 1. januára vedie Slovensko najväčšiu regionálnu bezpečnostnú organizáciu na svete. No hoci sa organizácia stará o stabilitu, mier a demokraciu na území, kde žije vyše miliarda obyvateľov, jej mechanizmy a efektívnosť je často pod paľbou kritiky.

Tieto kroky napokon spôsobili, že predĺžiť niektoré mandáty na stretnutí veľvyslancov OBSE vo Viedni 10. júla odmietli aj Francúzsko spolu s Kanadou, Nórskom, Islandom a Arménskom.

Z argumentácie vyplýva, že popretie nebolo útokom na konkrétnych ľudí, ale na ich mandáty, pričom na to, aby ostali dôveryhodné, by bolo potrebné predĺženie všetkých štyroch postov.

Pokles dôvery v medzinárodné organizácie

„OBSE čelí inštitucionálnej kríze,“ varovalo vo vyhlásení švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí.

„Možno je to znakom obdobia, v ktorom sa prejavil aj pokles dôvery v multilaterálne organizácie s polarizovanými národnými pozíciami, ktoré k tomu museli viesť,“ uviedol Greminger vo videu, v ktorom sa pred odchodom prihovoril svojim zamestnancom.

„Cítim sa ako vedľajší dôsledok poškodenej politickej dynamiky,“ uviedol Greminger aj neskôr v rozhovore pre nemecký Neue Zurcher Zeitung a dodal, že krízu OBSE vníma aj ako dôsledok nedostatku záväzku veľkých mocností.

Greminger uviedol, že ak by sa francúzsky prezident „prihovoril svojim azerbajdžanským náprotivkom, mohlo by to mať význam“. Dodal však, že problematická je najmä skutočnosť, že krajiny návrhy „blokujú, no zároveň ostávajú pasívne“.

Kyberanalytik OBSE: Najmenej pripravené štáty môžu bez zlých úmyslov napáchať najväčšie škody

BEN HILLER radí Slovensku sa počas predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zamerať na zavedenie mechanizmov, ktoré medzi krajinami vybudujú v kybernetickej bezpečnosti dôveru.

Nasledujúcim krokom je dosiahnutie politickej dohody o štyroch nových lídroch v Ministerskej rade OBSE v Tirane v decembri, v ktorej už odštartoval proces nominácie. Členské štáty boli vyzvané, aby na tieto posty do 18. septembra nominovali nových kandidátov.

Dovtedy bude albánske predsedníctvo OBSE „zabezpečovať, aby sa súčasné aktivity OBSE udržali v chode“, a to prostredníctvom „zváženia výnimočnej a núdzovej reakcie na nápravné opatrenia, pridelením najvhodnejších úradníkov na vykonávanie základných funkcií,“ uviedol hovorca organizácie pre vo vyhlásení pre portál EURACTIV.com.

„Dúfame, že v čase predsedníctva sa v Tirane nájde riešenie,“ dodali z organizácie.

Rozhorčená Európska únia

„Rozhodnutie obmedzeného počtu štátov postaviť sa proti návrhu podkopáva účinnosť organizácie a oslabuje tak veľmi potrebný mnohostranný prístup k bezpečnosti v Európe, ktorý OBSE predstavuje,“ uviedla EÚ ešte v piatok (17. júla).

„Plne funkčné, správne a stabilné vedenie je ešte dôležitejšie vzhľadom na početné výzvy súčasnosti na našom spoločnom kontinente, na ktorom si pandémia koronavírusu vyžiadala ešte naliehavejšie riešenia,“ uvádza sa v závere vyhlásenia.

Revízia kontroly zbraňových systémov: Stoltenberg predstavil plány Severoatlantickej aliancie

Kontrola zbraní je podľa generálneho tajomníka NATO v súčasnosti ohrozená nielen pre aktivity Ruska, ale aj pre nové krajiny, ktoré majú k dispozícii zatiaľ neregulované zbraňové systémy. Spojenci chcú teraz popohnať medzinárodnú komunitu k zmenám zastaraných regulačných mechanizmov.

Ak by obdobie bez obsadených funkcií trvalo dlhšie, mohlo by to ohroziť chod celej organizácie. K voľným postom prináleží totiž aj hľadanie riešení na otázky ako sú kontroly zbrojenia, podpora ľudských práv, sloboda tlače a monitorovanie volieb.

Najcitlivejšie by tak mohli byť najmä voľné pozície zástupcu médií a vysokého komisára pre národnostné menšiny, a to aj z dôvodu, že vyžadujú aktívny prístup vedúceho predstaviteľa a zároveň sú viazané na lídra.

Na otázku EURACTIV.com, či by situácia mohla ohroziť aj bežné aktivity a poslanie orgánu, predsedníctvo uviedlo, že „podnikne všetky potrebné kroky, aby sa predišlo negatívnym dopadom situácie v každodenných aktivitách alebo pri vykonávaní mandátu v teréne“, či už ide o administratívne alebo politické úlohy.