Kurdská otázka vnáša tieň do tureckých volieb

Rozhodnutie Najvyššieho volebného výboru (YSK) o zamietnutí kandidatúry dvanástich kandidátov vyvolalo vo viacerých mestách protesty a viedlo k tvrdým stretom s políciou.

Medzi siedmymi zamietnutými kandidátmi je aj otvorená obhajkyňa kurdských práv a spisovateľka Leyla Zana, okrem iných cien držiteľka aj Sacharovej ceny z roku 1995, ktorú udeľuje Európsky parlament za slobodu myslenia. Túto cenu si prevzala až po svojom prepustení z desaťročného väzenia. Odsúdená bola za protinárodnú činnosť a zradu aj v dôsledku toho, že po zvolení do parlamentu v roku 1991 vyslovila poslednú vetu sľubu v kurdštine, ktorej používanie bolo vo verejných priestoroch zakázané.

Turecké televízie okamžite po rozhodnutí YSK ukázali násilie v meste Van na východe Turecka. Podľa svedkov polícia v ďalšom meste Diyabakır použila na stovky protestujúcich vodné delá a slzný plyn. Protesty vypukli aj v meste Hakkari a centre Istanbulu.

YSK obhajoval anuláciu kandidatúr tým, že všetci boli v minulosti odsúdení, predovšetkým za politický aktivizmus.

Erdoğan: Zakázaní kandidáti predstavujú juntu

Turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan kritizoval tri hlavné opozičné politické strany – CHP, MHP a BDP – za nomináciu kandidátov, podozrivých z terorizmu, ktorí reprezentujú „gangy, kriminálne organizácie a juntu“ a nie národ.

Vládna strana AKP, ktorá vychádza z islamistických koreňov, často obviňuje opozíciu z konšpirácie a pokusov o vojenský puč. V rámci procesu Ergenekon bolo zadržaných mnoho dôstojníkov i novinárov.

Kemal Kılıçdaroğlu, líder strany CHP, vyzval k mimoriadnemu zasadnutiu tureckého parlamentu. Obnovil aj svoju výzvu k zníženiu súčasného 10-percentného volebného kvóra do národného zhromaždenia.

Zamietnutí politici kandidovali ako nezávislí, aby sa vyhli vysokému kvóru. Pro-kurdská Strana mieru a demokracie (BDP) plánovala postaviť všetkých svojich 61 kandidátov ako nezávislých.

Rozhodnutie YSK je konečné, potvrdil médiám vedúci Najvyššieho odvolacieho súdu Hasan Gerçeker. Jedinú zmenu môže navrhnúť sám volebný výbor aj ide o technickú chybu.

Podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE) 10-percentný prah prakticky eliminuje akúkoľvek šancu regionálnych alebo menšinových strán pre zvolenie do tureckého parlamentu a deformuje hlavný zámer proporčného systému.

Bloomberg cituje İnana Demira, hlavného ekonóma tureckej Finansbank AS, podľa ktorého by prípadný bojkot volieb zo strany BDP zvýšil pravdepodobnosť zisku dvojtretinovej väčšiny kresiel stranou AKP, čo by jej potom umožnilo bezproblémové presadenie aj legislatívy vyžadujúcej ústavnú väčšinu.

Európa vývoj sleduje

Európska komisia sa vyjadrila, že je „veľmi znepokojená“ rozhodnutím orgánov zablokovať možnosť viacerým kandidátom BDP uchádzať sa o hlasy voličov.

„V každom prípade sa zdá, že po niektorých počiatočných činoch, ktoré boli spustené koncom roku 2009, sa otvorenie demokratizácii de-facto zastavilo. Je vrcholne dôležité aby nová vláda po voľbách vniesla do tohto procesu nový život,“ uviedla pre EurActiv hovorkyňa komisára pre rozšírenie Štefana Füleho.

„Juhovýchod Turecka potrebuje mier, demokraciu a stabilitu, rovnako ako hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj. Komisia pokračuje v snahe riešiť po dekáde násilia kurdskú otázku prostredníctvom dialógu a v rámci tureckých demokratických inštitúcií. Úspech tejto iniciatívy vyžaduje účasť a podporu všetkých politických strán a všetkých segmentov spoločnosti,“ dodala Natasha Butler.

Slovenský europoslanec Eduard Kukan (Európska ľudová strana) sa počas chatu portálu Eu4you.sk dňa 11. februára vyjadril: „Počas predvolebnej kampane sa vnútropolitická situácia v každej krajine vyhrocuje. Ide o to v akej intenzite. S ohľadom na situáciu v Turecku [] je možné očakávať, že k vyhroteniu dôjde. Turecko si je však vedomé, že ak chce pokračovať v serióznych rokovaniach o svojom možnom členstve v EÚ, bude musieť pri riešení vnútropolitických problémov postupovať tak, aby si tieto rokovania neskomplikovalo.“

Ďalšie kroky

  • 12. jún 2011: parlamentné voľby v Turecku