Lajčák sa priblížil k postu šéfa OSN

Lajčák, OSN, generálny tajomník

Miroslav Lajčák, zdroj: TASR

Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák výrazne postúpil vo voľbe nového generálneho tajomníka OSN. V treťom kole neoficiálneho hlasovania, ktoré sa konalo v pondelok na neverejnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, skončil prekvapivo druhý.

Prvé miesto si udržal bývalý portugalský premiér a vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres, ktorý vyhral aj obidve predchádzajúce kolá. V tretej anonymnej voľbe ho znova podporilo 11 členov rady. Proti však boli tri krajiny, o jednu viac ako v minulom hlasovaní.

Lajčák získal 9 podporných hlasov, teda o sedem viac ako v druhom kole. Poskočil tak z predposledného na druhé miesto. Proti slovenskému ministrovi hlasovalo päť členov, jeden sa hlasovania zdržal, rovnako ako v prípade Guterresa.

Ficov lobing a kľúčové Rusko

Výrazný nárast podpory pre Miroslava Lajčáka prichádza len pár dní po návšteve premiéra Roberta Fica v Moskve. Na stretnutí s Vladimírom Putinom Fico loboval za slovenského šéfa diplomacie, ktorého označil za zaujímavého kandidáta.

Podpora Moskvy sa môže ukázať ako kľúčová. Rusko, ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (spolu s USA, Čínou, Veľkou Britániou a Francúzskom), drží právo veta a netají sa tým, že by chcelo na poste šéfa OSN vidieť zástupcu z východnej Európy.

Rovnako sa nedávno vyjadril aj bývalý americký senátor Norm Coleman.

OSN tradične delí štáty do regionálnych skupín. Skupina krajín východnej Európy, do ktorej patrí Rusko a bývalé štáty sovietskeho bloku, doposiaľ ako jediná nemala svojho generálneho tajomníka.

Zákulisné hry

Okrem Miroslava Lajčáka kandiduje z východoeurópskeho regiónu ešte Irina Bokovová z Bulharska, či bývalý srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič, ktorí v poslednej voľbe skončili počtom hlasov obaja na treťom mieste.

Obaja získali podporu siedmych členov, piati boli proti a traja sa zdržali.

Bokovová, ako súčasná generálna riaditeľka Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) však v posledných týždňoch čelí negatívnej kampani.

Bývalý britský minister pre medzinárodný rozvoj Andrew Mitchell ju v denníku The Times označil za „katastrofu pre OSN“. Bokovovú kritizuje najmä za prácu v UNESCO a prihovára sa za to, aby ju ako kandidátku nahradila podpredsedníčka Európskej komisie, tiež Bulharka, Kristalina Georgievová.

Víťaz bez veta

V hre o post šéfa OSN bolo pred pondelkovým hlasovaním dohromady desať kandidátov. Tento počet by sa mal však postupne znižovať, ako naznačil britský veľvyslanec pri OSN Matthew Rycroft.

Víťazný kandidát podľa neho potrebuje minimálne „deväť pozitívnych hlasov a žiadne veto“.

Veto môže byť prekážkou najmä pre súčasného lídra, Portugalca Guterresa, ak sa splnia predpoklady a Rusko ho nepodporí na základe jeho západoeurópskeho pôvodu. Z doterajších hlasovaní to však nie je jasné, keďže voľby sú anonymné.

Konečné odporúčanie Bezpečnostnej rady o nástupcovi súčasného generálneho tajomníka Pan Ki-muna sa očakáva na jeseň.

Vybraného kandidáta potom musí formálne schváliť aj 193-členné Valné zhromaždenie OSN.