Líbya: EÚ posilnila sankcie, NATO čaká ďalšie rokovanie

Predstavitelia členských krajín po prvom dni summitu vydali stanovisko, v ktorom deklarujú pripravenosť "iniciovať a prijať ďalšie sankcie, vrátane opatrení, ktoré zabezpečia, že sa príjmy z ropy a zemného plynu nedostanú ku Kaddáfímu režimu.“

„Členské štáty požiadajú Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala podobné kroky" uvádza sa vo vyhlásení.

Podľa francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho je tento krok nevyhnutný na to, aby diktátor nevyplácal svojich žoldnierov. Stále nie je jasné, ako sa bude nakladať s ropnými zdrojmi z oblasti, ktoré kontrolujú rebeli.

Nemecko, ktoré sa minulý týždeň zdržalo hlasovania BR OSN o rezolúcii č. 1973, požadovalo „totálne“ embargo na ropu z Líbye.

Francúzsko sa však obáva, že takéto sankcie by poškodili aj povstalcov, ktorí stále kontrolujú východné územie krajiny. Na ostatné členské krajiny Paríž stále neúspešne nalieha, aby uznali povstaleckú Národnú radu v Bengází za nového predstaviteľa krajiny.

Formulácia z deklarácie znie nejednoznačne: „Európa je pripravená podporiť dialóg, vrátane toho s Dočasnou národnou radou, a asistovať novej Líbyi ekonomicky i pri budovaní nových inštitúcií, v spolupráci s OSN, Ligou arabských štátov, Africkou úniou a ďalšími.“

Európska rada opäť vyzvala plukovníka Kaddáfího, aby sa jeho krajina čo najrýchlejšie dostala na cestu k demokracii. Účastníci summitu EÚ privítali vojenskú akciu spojencov v Líbyi, ktorá by sa mala skončiť „keď budú civilisti v bezpečí pred útokmi“.

Aké bude velenie NATO v Líbyi?

Severoatlantická aliancia oznámila, že prevezme velenie nad bezletovou zónou v Líbyi. Pozemné operácie proti Kaddáfího silám by ale mali zostať pod kontrolou spojeneckých vojsk, najmä Francúzska a Británie.

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen rozdelenie operácií potvrdil agentúre Reuters: „V tejto chvíli bude stále existovať spojenecká operácia a operácia NATO,“ s tým, že budú pokračovať rozhovory o potenciálne väčšej úlohe Aliancie.

Zdôraznil, že NATO neprekročí mandát pre bezletovú zónu, mohlo by však konať v sebaobrane.

Prezident Sarkozy trvá na tom, že i napriek prevzatiu velenia organizáciou NATO, musí koordinácia medzinárodnej kampane v Líbyi „zostať v prvom rade politická“ a „na úrovni koalície“ spojencov.

„Každý musí pochopiť, že koordinácia musí zostať v prvom rade politická, aj keď bude stáť na materiálnom vybavení NATO,“ povedal novinárom. Tým by sa malo umožniť zapojenie arabských partnerov, napríklad Spojených arabských emirátov či Kataru, aj do rozhodovania o postupe.

V prípade, že by NATO malo úplne velenie, Paríž sa obáva, že by nepopularita USA v arabskom svete odradila tieto krajiny od účasti.

Spojené štáty s vojskami rozmiestnenými v Iraku i Afganistane, sú ochotné ustúpiť, mať v Líbyi len podpornú úlohu, zachovať jednotu Aliancie a podporu moslimských krajín.

Turecko prístupnejšie, definitívne rozhodnutie až v nedeľu

Proti prevzatiu velenia sa pôvodne stavalo hlavne Turecko, ktoré má po USA druhú najväčšiu armádu v NATO. Turecký parlament v štvrtok odhlasoval ročný mandát pre „multidimenzionálne zapojenie“ Ankary do implementácie rezolúcie 1973.

Vládny predstaviteľ pre denník Hürriyet uviedol, že „Turecko má v Stredomorí ekonomické záujmy a práva“. Poslanci zmiernili svoj postoj po tom, čo ich minister zahraničia Ahmet Davutoğlu ubezpečil, že sa nebude vyžadovať priame zapojenie do vojenskej operácie, ale len pre dodržiavanie zbrojného embarga a ochranu ľudských práv.

Ankara je voči francúzskym motívom stále skeptická a podozrieva Paríž zo snáh o lepší prístup k nerastnému bohatstvu Líbye. Rozhodla sa preto podporiť velenie NATO nad všetkými vojenskými operáciami v Líbyi.

Minister zahraničia Davutoğlu už skôr uviedol: „Operácia sa úplne prenesie na NATO a existovať bude jediné velenie a kontrola.“

Sarkozy sa preto bude snažiť odstrániť turecké obavy na stretnutí ministrov zahraničia v Londýne budúci týždeň. Po tom, čo Turecko nebolo pozvané na posledné rokovanie v Paríži, Francúzsko kontaktovalo Londýn i Washington, aby sa uistilo že tentokrát sa na Davutoğlua nezabudne.

Definitívne rozhodnutie o rozšírení mandátu na prevzatie velenia nad všetkými operáciami, vrátane pozemných útokov, ktoré umožňuje formulácia "všetky nevyhnutné opatrenia" v rezolúcii, sa očakáva v nedeľu.

Dnes by sa podľa slov generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna mali zástupcovia Kaddáfího režimu i rebelov stretnúť na zasadnutí Africkej únie v etiópskej metropole Addis Abeba. Ki-mun to opísal ako snahu dosiahnuť prímerie a politické riešenie.

Pozície

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy povedal: „Akcie uskutočnené koalíciou európskych, arabských a severoamerických krajín, ktoré implementovali rezolúciu OSN, prispeli k ochrane civilného obyvateľstva Líbye. Vyhli sme sa krvavému kúpeľu, zachránili sa tisíce životov […] sme pripravení prijať ďalšie sankcie vrátane opatrení, ktoré zabezpečia, že sa príjmy z ropy a zemného plynu nedostanú ku Kaddáfímu režimu.“

Zopakoval, že „politické ciele, ktoré sme stanovili pred dvoma týždňami, zostávajú nezmenené: Kaddáfí musí odísť, chceme politický prechod vedený Líbyjčanmi samotnými a založený na širokom politickom dialógu.“

Dodal, že Únia podrobne sleduje udalosti v regióne: „S vedomím že situácia je v každej krajine odlišná, vyjadrujeme najvyššie znepokojenie nad situáciou v Sýrii, Jemene a Bahrajne. Dôrazne odsudzujeme eskaláciu násilia.“

Predseda Komisie José Manuel Barroso uviedol: „Dovoľte mi zdôrazniť len jeden aspekt – otázku humanitárnej pomoci. EÚ dosiaľ po výzve OSN poskytla dve tretiny financií a zorganizovali sme tiež početné prepravné operácie. Teraz potrebujeme dodať pomoc na hranice s Tuniskom a Egyptom a tiež potrebujeme zaistiť distribúciu pomoci v rámci samotnej Líbye.

Z dohľadu ale nesmieme stratiť celkovú perspektívu pre región. Tvrdo pracujeme na implementácii navrhnutého nového partnerstva pre demokraciu a zdieľanú prosperitu v regióne […] Predovšetkým ma teší, že Európska rada sa dnes dohodla na zvýšení stropu EIB pre pôsobenie v tomto regióne na 1 miliardu eur, a tiež je k dispozícii podpora z možného rozšírenia mandátu EBRD pre región.“

Ďalšie kroky

  • 25. marec – stretnutie krajín Africkej únie
  • 27. marec – rokovanie NATO o rozšírení mandátu na plné velenie vojenským operáciám v Líbyi
  • 29. marec – medzinárodná konferencia ministrov zahraničia v Londýne