Lídri na summite odmietli akýkoľvek vojenský zásah v Líbyi

Francúzsko včera ako prvá a zatiaľ jediná krajina uznala povstaleckú Líbyjskú národnú radu ako oficiálnych zástupcov krajiny a priklonila sa aj k cieleným leteckým útokom. Ostatné štáty boli voči tomuto kroku váhavé a túto prvú sformovanú organizáciu opozície považujú skôr za partnera pre rokovania.

Paríž zostáva v pozícii oficiálneho uznania povstaleckej národnej rady ako predstaviteľa líbyjského ľudu osamotený.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pred príchodom na summit médiám povedal: „[S]me k dispozícii pre cielené letecké útoky, ktoré by boli obranného charakteru. Udialo by sa to vtedy, ak by Kaddáfí použil chemické zbrane alebo agresiu smerom na ľudí, ktorí sa snažia nenásilným spôsobom protestovať. Takéto letecké útoky by sa mohli uskutočniť výlučne vtedy, ak na ne vyzve OSN, akceptuje ich Liga arabských štátov a líbyjská opozícia ich bude chcieť,“ konštatoval Sarkozy.

Jeho výzva, aby aj ostatné krajiny uznali Národnú líbyjskú radu a vyhlo sa tak situácii „mať krajinu, ktorá sa ocitne v pozícii Somálska, nikto vo vedení“ zostala teda nevypočutá.

Hlasným zástancom razantnejších krokov než len diplomatického naliehania bola aj Veľká Británia.

Britský premiér David Cameron ale na summit prišiel s menej jasnou predstavou reakcie EÚ a hovoril o „zintenzívnení tlaku na líbyjský vládny režim a pripravenosť na každý možný scenár“.

"Úvahy o bezletovej zóne sú uvahou o vojne"

Slovenská predsedníčka vlády Iveta Radičová na tlačovej konferencii po rokovaní lídrov uviedla: „Európska rada odmieta vojenský zásah v Líbyi. Treba pomenovať pravdivo, že úvahy o bezletovej zóne sú úvahou o vojne. Preto Európska rada prijala jasné stanovisko, že s vojenskými zásahmi tohto typu nevyslovuje súhlas a nepodporuje ich. Rozhodnutia takéhoto typu a druhu sú jednoznačnými rozhodnutiami Bezpečnostnej rady OSN a nie krajín EÚ“

Potvrdila, že „plukovník Kaddáfí sa bezodkladne musí vzdať moci, stratil svoju legitimitu.“

V prípade, že by v severoafrickej krajine došlo k použitiu chemických zbraní, bombardovaniu a podobne, mali by podľa Radičovej Bezpečnostná rada a následne NATO prijať príslušné rozhodnutie.

„V súčasnosti chcú členské krajiny EÚ využiť všetky ostatné prostriedky, nik si neželá vojnu," povedala. „Otvorená vojna je pre nás momentálne riešením nezodpovedajúcim situácii a nie je na členských štátoch, aby k tomu prijali rozhodnutie. Inými slovami – nie je možné zmiešať funkcie EÚ a NATO.“

Diskusie o bezletovej zóne boli podľa slovenskej premiérky zložité hlavne kvôli obavám z možnej „neadekvátnej reakcie Kaddáfího“.

Spoločné uznanie vytvorenej Líbyjskej národnej rady za novú oficálnu vládu podľa francúzskeho návrhu by bolo podľa Ivety Radičovej predčasné, „pretože tých inštitúcií určite vznikne viac“.

Podobný názor zastával aj český prezident Václav Klaus, ktorý zavedenie bezletovej zóny takisto označil za „normálnu vojnu“ a za dostatočne silný záver summitu považuje „jasný odkaz, že Kaddáfí musí okamžite odísť“. Francúzske uznanie legitimity opozičnej národnej rady ešte pred summitom nazval „absolútnym omylom“. Český prezident ale kritizoval „zbabelé schovávanie za mandát kohokoľvek, vrátane BR OSN.“

Stály predseda Rady Herman van Rompuy po skončení rokovaní povedal: „Súčasné vedenie Líbye sa musí bezodkladne vzdať moci. Celá dvadsaťsedmička to hovorí nahlas a jasne.“

Dočasnú Národnú líbyjskú radu, ktorá vznikla v Bengází uznávajú členské krajiny ako „politického hovorcu,“ dodal van Rompuy.

Tlačová konferencia H. van Rompuya a J.M. Barrosa po summite