Merkelová je voči Saudom kvôli Chášukdžího smrti najostrejšia. Paríž, Londýn aj Washington vyčkávajú

Kamera pri saudskom konzuláte v Istanbule. [EPA-EFE/Sedat Suna]

Okolnosti smrti saudskoarabského novinára žiadajú prešetriť mnohí európski politici. Kým Nemci už avizovali embargo na vývoz zbraní, Francúzi aj Briti, ktorí s krajinou v tomto odvetví intenzívne obchodujú, sú zatiaľ opatrnejší. Intenzívnu politickú hru rozohrali aj Turci.

Nemecko, ktoré minulý rok podľa výročnej správy o vývoze vojenskej techniky v roku 2016 predalo Saudom zbrane vo výške približne 530 miliónov eur, zareagovalo na smrť prominentného novinára najvýraznejšie z európskych štátov. Po vyhlásení kancelárky Angely Merkelovej, ktorá nemecké rozhodnutie o embargu na dodávku zbraní v nedeľu (21. októbra) oznámila, sa pridal aj minister hospodárstva. Peter Altmaier nabádal európskych kolegov, aby sa k iniciatíve kancelárky pridali.

Paríž, Londýn, Viedeň, či Madrid už reagovali na obvinenia tureckej strany, ktorá tvrdí, že saudskoarabskí operatívci na konzuláte v Istanbule zavraždili novinára Džamála Chášukdžího. Žiadajú spoluprácu Saudov s tureckými vyšetrovateľmi a potrestanie vinníkov. Konkrétne kroky sú ale zatiaľ len odvarom tých nemeckých.

Libanon a Saudská Arábia: Úniu znepokojuje nové napätie na Blízkom východe

Európska diplomacia nalieha na bývalého libanonského premiéra, aby sa z Rijádu vrátil do Libanonu.

Nejednotná európska reakcia

V spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, Francúzska  a Nemecka diplomati odsúdili vraždu novinára a vyjadrili úprimnú sústrasť jeho rodine a priateľom.

„Vyhrážky, útoky alebo zabíjanie novinárov je za akýchkoľvek okolností neprijateľné a pre naše tri národy krajne znepokojujúce,“ uvádza sa vo vyhlásení. Jeremy Hunt, Jean-Yves Le Drian a Heiko Maas v ňom tiež žiadajú dôkladné a spoľahlivé prešetrenie celého incidentu.

Na rozdiel od Nemcov však ani Spojené kráľovstvo, ani Francúzsko neohlásili obmedzenie predaja zbraní pre Rijád. Paríž má pritom s kráľovstvom v oblasti zbrojárskeho priemyslu najväčšie dohody. Len minulý rok predali podľa portálu EU Observer Francúzi Saudom zbrane vo výške 13,6 miliárd eur.

Belgicko, Taliansko, Bulharsko a Španielsko vyvážajú do krajiny zbrane v objeme niekoľkých stoviek miliónov eur, no rovnako ako Francúzi a Briti zatiaľ čakajú na detailnejšie správy z vyšetrovania.

Hoci viacerí politici či poslanci v Európskom parlamente žiadali spoločnú európsku reakciu, vzhľadom na rozličné vzťahy členských krajín s Rijádom, ale aj s Washingtonom, ktorý je v kritike Saudov pre vlastnú dohodu o dodávke zbraní opatrný, k nej nedošlo.

Diplomatická prestrelka medzi Saudskou Arábiou a Kanadou stavia do pozoru aj Európu

Všetko opäť odštartoval tweet. Kanadská kritika väznenia aktivistov za ľudské práva „prinútila“ saudskoarabských šejkov vyhostiť veľvyslanca a obmedziť obchodovanie. Únia stojí zatiaľ len v tichosti na kanadskej strane.

Odsúdenie vraždy saudskoarabského novinára, ktorý bol výrazným kritikom súčasnej kráľovskej rodiny budú ale schvaľovať europoslanci na svojej druhej októbrovej schôdzi v Štrasburgu, a to vo štvrtok (25. októbra).

„Parlament bude vždy v prvej línii boja za slobodu tlače a slobodu novinárov,“ vyhlásil predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani v pondelok (22. októbra) večer, počas otvorenia zasadnutia pred europoslancami. Vyzval na dôkladné medzinárodné vyšetrovanie, ktoré by malo objasniť okolnosti smrti.

Európska únia v súčasnosti zakazuje vývoz zbraní do Číny, Ruska, Iránu, Sýrie, Jemenu a na čiernej listine je aj Bielorusko, Severná Kórea, Venezuela a niekoľko afrických štátov.

Chášukdžího zmiznutie

Novinár, ktorý okrem iných pracoval aj pre denník The Washington Post, bol naposledy zachytený kamerami v Istanbule 2. októbra. Na saudskoarabský konzulát sa mal dostaviť pre dokumenty, ktoré potreboval na sobáš so svojou tureckou snúbenicou. Detailné zábery kamier z okolia konzulátu zachytili konvoj áut, ktoré do priestorov rezidencie dorazili ešte pred novinárom.

Približne dve hodiny po jeho príchode sa konvoj premiestnil približne o 200 metrov ďalej, do rezidencie saudskoarabského konzula. Nakoľko Chášukdží z priestorov zastúpenia nevychádzal, jeho snúbenica, ktorá na neho čakala pred vchodom, zalarmovala políciu.

Jednotky identifikovali saudskoarabský tím operatívcov, ktorý pricestoval do Istanbulu súkromným lietadlom noc pred novinárovým zmiznutím. O päť dní posunuli správu o ich aktivitách médiám. Podľa Turkov mali stáť za novinárovou smrťou práve oni. Médiá tvrdia, že operáciu prostredníctvom skypu koordinoval blízky poradca samotného kráľa.

Americký prezident Donald Trump reagoval prvý krát 11. októbra, kedy od zainteresovaných strán požadoval viac informácií. Nechal sa však počuť, že by nerád zmietol zo stola dohodu o dodávke zbraní vo výške 93 miliárd eur, ktorú so Saudmi len prednedávnom podpísal. Šéf Bieleho domu, hrdý na kontrakt, ktorý má v Spojených štátoch vytvoriť takmer 40 tisíc pracovných miest, zatiaľ o jeho zabrzdení neuvažuje.

Katarská kríza: Dozvuky Trumpovho turné

V Katare sa rodí kríza, ktorá môže konkurovať tej z 90. rokov. Komu vadí Katar?

Rijád najprv obvinenia, na ktoré poukazovali Turci odmietal, no pod tlakom dôkazov 20. októbra priznal, že novinár s americkou rezidenčnou kartou podľahol zraneniam, ktoré mal po potýčke na konzuláte.

„Kráľ jasne odmietol akúkoľvek vedomosť o incidente,“ povedal americký prezident po telefonáte s korunným princom ešte 15. októbra. Šéf americkej diplomacie Mike Pompeo na druhý deň navštívil princa Mohammeda bin Salmana a následne tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana. Američania však čakajú na ďalší vývoj situácie.

Boj o sunitský islam

V Turecku správa o zavraždenom novinárovi pohltila takmer všetky médiá. Tie sa predbiehali aj v tom, kto udalosti opíše v čo najdetailnejšej forme. Práve záujem Ankary o príbeh novinára pripomenul svetovým lídrom neutíchajúce napätie medzi sunnítmi a rivalitu Turecka a Saudskej Arábie.

Saudská Arábia, ktorej štátnym náboženstvom sa stal po reformách v 18. storočí wahbizmus, považuje sekulárne prevedenie náboženských praktík v Turecku za nezlučiteľné s pravým islamom. No obe krajiny stoja na opačných stranách v najmenej v troch ďalších zásadných oblastiach.

Prvým je vzťah s Iránom. Saudi sa snažia spojiť sunitov v boji proti šiítskemu Iránu, ktorého si za partnera napríklad v Sýrii zvolila Ankara. V tejto aktivite majú významnú podporu aj z Washingtonu, či Teheránu.

Druhou oblasťou je prístup k hnutiu Moslimské bratstvo. Ako politická strana Bratstvo operuje v Egypte a Tunisku a jej cieľom je zaviesť v krajinách islamské právo šária. V prípade Saudov, ktorí šáriu v najstrnulejšej podobe uplatňujú, však ide skôr o politické nezhody s hnutím, ktoré označujú za teroristickú organizáciu.

Hoci kráľovstvo s organizáciou najprv úzko spolupracovalo, potom, ako uspeli vo voľbách v dvoch afrických krajinách, ju Rijád začal vnímať ako existenčnú hrozbu voči vlastnej autoritárskej vláde. Za spolupracovníka a dokonca člena Moslimského bratstva považoval Rijád aj Chášukdžího.

Ankara sa do opozície so Saudami kvôli Moslimskému bratstvu dostala v roku 2012, najprv kvôli jej podpore Mohammada Morsího v Egypte a neskôr, po vojenskom puči, kvôli poskytnutiu úkrytu pre jeho podporovateľov a členov Bratstva.

Aby sa vyhol perzskej blokáde, Katar sa obracia na Európu aj NATO

Kataru, hoci izolovanému medzi štátmi Perzského zálivu, sa paradoxne podarilo nasmerovať úspešný kurz naprieč ekonomickým konfliktom a dnes sa otáča smerom na Európu.

Do tretice sa krajiny našli na opačných stranách v katarskej kríze. Saudská Arábia, spoločne s Bahrajnom, Spojenými Arabskými Emirátmi a Egyptom zmrazili vzťahy s Dohou ešte minulé leto. Turci sa v kríze priklonili na stranu katarského emira Tamima al-Tháního. Za svoju dlhotrvajúcu podporu prišiel Katar medzi prvými krajinami potom na pomoc Turecku, ktoré sa od tohoročného leta zmieta vo finančnej kríze. Emir prisľúbil, že jeho krajina v najbližšom období prinesie do Turecka viac ako 15 miliárd dolárov v investičných projektoch.

Turecká aktivita voči krajine, ktorú na Blízkom východe tak významne podporuje Washington, je doma navyše vnímana veľmi pozitívne. Po tom, ako Turci po výraznom tlaku  z Bieleho domu prepustili zadržiavaného amerického pastora, si aj touto cestou prezident Erdoğan voči vlastným voličom napráva reputáciu.