Ministri krajín Únie sa dohodli na sankciách voči Bielorusku

Neformálne stretnutie šéfov diplomacií krajín EÚ v Berlíne. [Twitter/@NikosDendias]

Tak, ako Únia avizovala, sankcie nebude cieliť na obyvateľov, ale na konkrétne osoby, ktoré sa podieľali na marení volieb a stoja za útokmi na demonštrantov.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie sa na piatkovom neformálnom stretnutí v Berlíne dohodli, že uvalia sankcie voči 20 vysokopostaveným bieloruským predstaviteľom podozrivým z účasti na falšovaní volebných výsledkov a zo zákrokov proti demonštrantom. Informovala o tom agentúra AP.

„Sankcie smerujú voči dvadsiatim osobám, vrátane politikov na najvyššej úrovni,“ povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell na tlačovej konferencii po stretnutí.

Aktivity bieloruskej vlády, ktorá brutálne zasiahla proti protestujúcim, považuje podľa neho Únia za „neospravedlniteľné“. EÚ požaduje, aby Minsk akceptoval pozorovateľov z OBSE, ktorého je krajina členom. Tí by mali pomôcť s mediáciou situácie medzi vládou a opozíciou.

„Na konečnom zozname sa stále pracuje a prezentovať ho budeme čo najskôr,“ dodal Heiko Mass, minister zahraničných vecí predsedajúceho Nemecka.

https://twitter.com/PolandMFA/status/1299241760053436417

Formálna stránka spojená s právnym dokončením zoznamu však nebude ukončená minimálne ďalší týždeň.

Na otázku, či aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko bude predmetom zákazu cestovania a zmrazenia aktív, český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček podľa AP povedal: „Lukašenko by mal byť na zozname. Otázkou je, či v prvej alebo v neskoršej fáze, ak nedôjde k pokroku.“

Moskva varuje Brusel a Washington pred uvalením sankcií na Bielorusko

Rusko odmieta pokusy o nátlak voči Minsku. Únia však prízvukuje, že podporuje bieloruský ľud a sankcie by mali smerovať na konkrétne osoby, zodpovedné za tvrdé zásahy voči demonštrantom.

Celonárodné protesty v Bielorusku sa začali bezprostredne po oznámení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta, podľa ktorých zvíťazil úradujúci prezident Alexandr Lukašenko so ziskom 80,1 percenta hlasov, čím si zabezpečil šieste funkčné obdobie po sebe. Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská, ktorá získala 10,1 percenta hlasov, i ďalší opoziční kandidáti výsledky odmietli.

Korčok: Zásahy zložiek sú neprijateľné, no očakávali sme ich

Slovenskú republiku na neformálnom stretnutí ministrov zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Podľa jeho slov medzi členskými štátmi EÚ „panuje zhoda, že prezident Lukašenko sa evidentne rozhodol pre násilné potlačenie akýchkoľvek protestov“.

Korčok prízvukoval, že brutálne zasahy bezpečnostných zložiek proti občanom, ale v ostatnom období aj proti novinárom, sú „neprijateľné”, no „očakávané”.

„Bohužiaľ, musíme konštatovať, že bieloruská strana odmieta akúkoľvek úlohu a zapojenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,“ doplnil minister Korčok s tým, že práve OBSE je predurčená pre takéto situácie. Cieľom dialógu s organizáciou nie je podľa neho rozhodovať o tom, „kto bude prezident, ale zastaviť násilie a začať proces, ktorý bude viesť k politickému riešeniu situácie“.

„Považujem za dôležité zdôrazniť, že nejdeme na Bielorusko uvaľovať ekonomické sankcie, ktoré by sa dotkli občanov, ktorí protestujú voči zmanipulovaným voľbám,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.