More a súčasne jazero: Kaspická päťka sa dohodla

Lídri piatich kaspických štátov podpísali prelomovú dohodu o Kaspickom mori. [EPA-EFE/ALEXEY NIKOLSKY]

Päť kaspických štátov ukončilo svoje dlhoročné spory a uzavreli dohodu o právnom postavení Kaspického mora, ktoré skrýva veľké zásoby ropy a zemného plynu. Rusku sa navyše podarilo predísť možnému budúcemu začleneniu tejto oblasti do NATO.

Lídri piatich kaspických pobrežných štátov sa v nedeľu (12. augusta) zišli na Piatom kaspickom summite v kazašskom prístavnom meste Aktau, aby podpísali prelomové vyhlásenie určujúce právny status Kaspického mora.

Dohoda by mala ukončiť dlhotrvajúce právne spory ohľadom mora bohatého na prírodné suroviny. Presné vymedzenie kaspického morského dna však zostáva naďalej otvorenou otázkou.

„Kaspické more je účinným mostom spolupráce nielen medzi krajinami, na ktoré sa vzťahuje, ale aj medzi Áziou a Európou,“ povedal predseda kazašskej vlády Nursultan Nazarbajev. Zdôraznil, že napriek zložitosti rokovacieho procesu dosiahlo päť krajín dôležitú dohodu.

Po desaťročia bol status vnútrozemského mora a otázka, ako rozdeliť jeho vody a veľké zásoby ropy a plynu, zdrojom sporov medzi krajinami.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stali právne dohody medzi Teheránom a Moskvou zastaranými. Brehy sa nedali rozdeliť medzi štyri novovznikajúce štáty – Ruskú federáciu, Kazachstan, Azerbajdžan a Turkménsko – a Irán.

Päť štátov malo rozdielne názory na vymedzenie námornej hranice, využívanie nerastných surovín, demilitarizáciu a bezpečnosť, ako aj medzinárodné presadzovanie práva. Najmä Irán, Azerbajdžan a Turkménsko sa v minulosti sporili kvôli právam na ropné a plynové polia. Časté boli nepriateľské námorné manévre na mori.

Právny status

V podpísanom Dohovore o právnom postavení Kaspického mora, ktorého návrh bol dohodnutý na prípravnom stretnutí ministrov zahraničných vecí v decembri 2017 v Moskve, sa päť signatárskych strán dohodlo, že vodné plochy budú legálne považované za morské, čo znamená ich spoločné využívanie. Dno bude považované za jazero a bude sa naňho vzťahovať medzinárodné právo.

Vďaka tomu sa oblasti vzdialené do 15 námorných míľ od pobrežia budú považovať za územie príslušnej krajiny, zatiaľ čo oblasť do 25 míľ bude určená pre rybolov. Zbytok mora bude neutrálnou zónou pre bežné použitie.

To však tiež znamená, že presné vymedzenie kaspickej ropy a plynu si bude vyžadovať dodatočné dohody medzi pobrežnými krajinami, hoci predchádzajúci návrh vyhlásenia, ktorý bol zverejnený v júni, hovoril o konkrétnejšom výsledku.

„Mali by sme si uvedomiť, že existujú dôležitejšie otázky, ktoré by sa mali riešiť,“ uviedol iránsky prezident Hassan Ruhani.

„Otázka stanovenia hraníc na našich pobrežiach je dôležitá. Na vymedzení by sme sa mali medzi piatimi stranami dohodnúť neskôr a vyvinúť účinný mechanizmus. Bez toho nebude implementácia dohovoru účinná,“ zdôraznil Ruhani.

Podľa Nazarbajeva sa vedúci predstavitelia okrem toho dohodli na vytvorení „osobitného mechanizmu pravidelných konzultácií medzi piatimi stranami pod záštitou ministerstiev zahraničných vecí“ na vykonávanie ustanovení dohovoru.

„Dohovor nielen vytvára priaznivý právny základ, ale otvára aj cestu novým možnostiam spolupráce,“ zdôraznil kazašský líder.

Energetická bezpečnosť

Turkménsko, energeticky bohatá, ale izolovaná krajina, dúfalo, že bude mať prospech z dodávok zemného plynu cez podzemné potrubie, ktoré by malo viesť do Európy. Musí však zo svojich ambícii upustiť, kým sa nedosiahne dohoda o demarkačných líniách. Moskva ale zľavila od svojho predošlého postoja voči novým podmorským potrubiam.

„Umiestnenie potrubia na kaspickom morskom dne by bolo zároveň výsledkom, ktorý dlho očakávali európski úradníci v Bruseli. Pripravil by cestu pre prepravu zemného plynu z Turkménska do Európy prostredníctvom tzv. Transkaspického plynovodu, čo by bol kritický posun pre európsku energetickú diverzifikáciu, ktorej Rusko a Irán doteraz odporovali,“ hovorí Nicholas Gosset, výskumný pracovník Kráľovského vysokého ústavu pre obranu (RHID) v Bruseli.

Príchod kaspického plynu podporila európska rozvojová banka, ochranári to kritizujú

Európska banka pre obnovu a rozvoj odklepla polmiliardový úver pre Transjadranský plynovod. Podľa Bankwatch tým porušila vlastné princípy.

Rusko sa v minulých rokoch snažilo udržať svoj energetický monopol v západných krajinách. Spolu s Iránom sa môže aj naďalej pokúšať zablokovať spomínaný plynovod, ktorý má podľa expertov hodnotu približne päť miliárd dolárov.

Kľúčová otázka znie: Čo v tom vidí Moskva? „Je nepravdepodobné, že Rusko privíta konkurenciu vo forme plynu z Turkménska, ktorý by mohol potenciálne znížiť ceny a trhový podiel štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom,“ hovorí Gosset.

Gosset poukazuje tiež na existenciu podstatných technických problémov, súvisiacich s geologickou povahou kaspického morského dna, čo by mohlo znemožniť výstavbu plynovodu.

Za jedného z porazených aktérov rokovacieho procesu je označovaný Irán, ktorému zostalo najmenšie územie.

Vojenská rovnováha

Podpísaná dohoda tiež obmedzuje zahraničnú vojenskú prítomnosť pozdĺž 7 tisíc kilometrov dlhého pobrežia na päť signatárskych štátov hraničiacich s Kaspickým morom – Ruskom, Iránom, Azerbajdžanom, Kazachstanom a Turkménskom – čo dlhodobo požaduje Rusko a Irán.

Moskva označila podpis dohody za „míľnik“. Rusko je považované za jednu z hnacích síl, ktoré za ňou stáli. Ruský prezident Vladimír Putin tiež presadzoval väčšiu vojenskú spoluprácu medzi kaspickou päťkou.

„Je veľmi dôležité, aby dohovor upravoval (…) námornú plavbu a rybolov, stanovil vojenskú spoluprácu medzi (kaspickými) krajinami a zakotvil výhradné práva a zodpovednosti našich štátov nad budúcnosťou mora,“ uviedol Putin, ktorý považuje dohodu za svoje víťazstvo po tom, čo nemal vplyv nad rokovaniami o nových potrubiach.

„Sú tu nestabilné regióny: Blízky východ a Afganistan,“ zdôraznil Putin. Preto by podľa neho bolo „dôležité“, aby sa „vybudoval systematický front proti terorizmu a pre bezpečnostné otázky“.

Moskva opakovane využívala Kaspické more pre svoje vojenské aktivity v regióne. Naposledy v roku 2015, keď odtiaľto vypálilo ruské námorníctvo rakety namierené na Sýriu a zapojilo sa do vojny, aby podporilo sýrskeho prezidenta Bashara al-Assada.

Stanovenie neprípustnosti zahraničnej vojenskej prítomnosti v Kaspickom mori je tiež pokusom ruskej strany vylúčiť budúce možné začlenenie regiónu do NATO prostredníctvom programu Partnerstvo pre mier (PfP).

Podľa Gosseta však neexistuje žiadny konkrétny vývoj ruskej vôle zmeniť Kaspické more na kľúčový prvok svojej mocenskej rivality so Západom. „V tejto súvislosti je vývoj situácie v Čiernom mori (spor medzi Moskvou a Kyjevom kvôli Krymu) oveľa znepokojujúcejší.“

Okrem dohody o statuse sa podpísalo niekoľko medzivládnych dokumentov o spolupráci v oblastiach, ako hospodárstvo, obchod, doprava a bezpečnosť.