Na nové európske sankcie voči Turecku sa bude čakať ďalšie mesiace

Predseda Európskej rady Charles Michel a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. [EFE-EPA/Oliver Hoslet]

Únia sa pri sankciách voči Turecku chce koordinovať so Spojenými štátmi. Voči ich okamžitému rozšíreniu na európskom summite vystupovali najmä Nemci a Bulhari. Slovensko je, naopak, voči Turecku čoraz ostrejšie. Gréci a Cyperčania napokon ostali z výsledku opäť sklamaní.

Lídri a líderky členských krajín Európskej únie sa na svojom poslednom summite (10. decembra) zhodli na tom, že Turecko svoje aktivity vo východnom Stredomorí neobmedzuje, a preto musí EÚ konať. Ankare však venujú ďalšie tri mesiace.

V záveroch zo summitu sa hovorí o „unilaterálnych akciách Turecka, provokáciách a eskalovaní rétoriky voči EÚ“ a „sklamaní“ Únie. Do marca má teda európska diplomacia prísť s návrhom, ako situáciu riešiť. Únia sa bude spoliehať aj na sankcie, ktoré dnes (11. decembra) voči Turecku ohlásili Američania. Gréci a Cyperčania prídu podľa miestynych médií domov opäť s prázdnymi rukami.

Napätie vo východnom Stredomorí: Chystá sa Ankara na vojnu?

Námorné hranice medzi Tureckom a Gréckom sú dôvodom vyhroteného konfliktu ostatných dní. Únia čoraz intenzívnejšie zvažuje sankcie a turecké médiá už otvorene skloňujú možnosti vojenského konfliktu.

Ešte začiatkom októbra Európska rada odsúdila aktivity tureckých prieskumných plavidiel vo výhradnej ekonomickej zóne Cypru. Turecko varovala, že ak k deeskalácii nedôjde, Únia tvrdo zakročí.

Ankara z oblasti následne stiahla svoje prieskumné plavidlo Oruç Reis, no podľa Atén a Nikózie k zlepšeniu situáciu nedošlo.

Mierne formulácie

Závery zo summitu sú napokon voči Turecku veľmi zmierlivé. Samotný termín „sankcie“ sa v nich ani neobjavili.

Zo záverov však vyplýva z nich, že by sa už čoskoro mohol rozšíriť sankčný zoznam z novembra 2019, ktorý špecifikoval turecké entity, voči ktorým začala EÚ uplatňovať reštrikcie pre aktivity vo východnom Stredomorí. Správu o tom, ako politické, ekonomické a obchodné vzťahy medzi Úniou a Tureckom fungujú a aké ďalšie kroky by Únia mala podniknúť, by mal šéf európskej diplomacie Josep Borrell predstaviť v marci 2021.

Do záverov sa dokonca dostala zmienka o medzinárodnej konferencii o východnom Stredomorí, ktorú navrhovalo samotné Turecko.

Lídri a líderky navyše opätovne potvrdili, že finančná pomoc pre sýrskych migrantov, ktorí v súčasnosti žijú v Turecku, bude pokračovať.

Trump vs. Biden: Čo od amerických volieb očakáva Európa?

Európske krajiny sú pri podpore dvoch prezidentských kandidátov nejednotné. Najhlasnejšie podporuje súčasného prezidenta Viktor Orbán, Janez Janša a Boris Johnson, no tichú podporu nachádza Trump aj v Taliansku, Poľsku, či Srbsku.

Dôležitou novinkou z geopolitického hľadiska je aj zmienka o tom, že sa Únia pokúsi koordinovať svoj postoj voči Turecku spoločne so Spojenými štátmi. Budúci americký prezident Joe Biden bude pre samotnú Ankaru omnoho komplikovanejším partnerom, ako bol doteraz Donald Trump. (Recep Tayyip Erdoğan paril medzi posledných svetových lídrov, ktorí Bidenovi k zvoleniu gratulovali.)

Podľa medializovaných informácii by Washington mal už čoskoro začať voči Turecku uplatňovať sankcie za nákup ruských protiraketových systémov S-400. Podľa agentúry Reuters by nové sankcie mohli začať platiť už od dnes (11. decembra), čo znamená, že ich odobril ešte Donald Trump. Analytici však očakávajú postupné zhoršovanie vzťahov.

Turecko má problém s Cyprom, Francúzskom aj Gréckom. Brusel chce za sprostredkovateľa

Európska únia má s Ankarou napäté vzťahy nielen pre tureckú ťažbu zemného plynu vo výlučnej ekonomickej zóne Cypru, ale aj pre Líbyu.

„Odmietame zaujatý a nezákonný prístup,“ komentovalo závery európskeho summitu turecké ministerstvo zahraničných vecí.

Turci argumentujú najmä tým, že sa v okolí rozdeleného ostrova snažia zabezpečiť prístup k nerastnému bohatstvu aj tureckým Cyperčanom. Tí podľa Ankary neprofitujú z ťažby, ktorú organizuje Nikózia. Južná časť ostrova má vo svojej výhradnej ekonomickej zóne multimiliónové profity z ťažby a medzinárodných povolení, ktoré udeľuje svojim partnerom. Medzinárodne neuznaná, severná časť ostrova však z týchto ziskov neprofituje.

Slovenský postoj je čoraz tvrdší

Podľa zdrojov portálu EURACTIV.com vystupovali voči sankciám na summite najmä nemecká kancelárka Angela Merkel a bulharský premiér Boyko Borisov. Nemecký postoj a snaha nechať otvorené všetky komunikačné kanály s Ankarou boli známe vopred. Rozhodnutie Borisova, ktorý sa považuje za priateľa tureckého prezidenta, bolo skôr nepredvídateľné, píšu komentátori.

Španielsko, Taliansko, Malta, Maďarsko a Rakúsko boli rovnako proti, hoci otvorene svoj postoj neprezentovali. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý mal v statných týždňoch najostrejšie mediálne vystúpenia voči tureckému prezidentovi, rovnako miernil tón.

Najviac sklamaní boli Gréci. Väčšina gréckych médií v piatok (11. decembra) informovala, že rozhodnutia vedúcich predstaviteľov EÚ, týkajúce sa Turecka, budú mať „nulovú pridanú hodnotu“. Atény preto očakávajú, že Erdoğan bude vo svetle miernych krokov Európy „ešte agresívnejší“.

Podľa aténskych zdrojov sa najväčšia opozičná strana Syriza chystá obviniť súčasného premiéra Kyriakosa Mitsotakisa z toho, že sa zo summitu vracia s prázdnymi rukami.

V čom majú Turci pravdu

Problémom nie sú prehnané požiadavky, ale prezident Erdoğan. Turci sa totiž nemôžu čudovať, že v kakofónii jeho kriku nebudú Európania schopní počúvať konštruktívne a azda aj oprávnené protiargumenty. 

Omnoho tvrdší postoj má voči Turecku aj slovenská vláda pod vedením Igora Matoviča. Premiér ešte na stretnutí s poslancami Národnej rady, vo Výbore pre európske záležitosti – teda tesne pred odchodom na európsky summit – hovoril, že postoj Únie voči Turecku sa mu zdá „schizofrenický“.

Pripomenul, že Únia bola schopná za porušovanie „demokratických zvyklostí“ sankcionovať Bielorusko a myslí si, že voči Turecku by sa EÚ mala rovnako spojiť. Matovič tak opäť potvrdil, že na rozdiel od predchádzajúcich slovenských vlád bude tá jeho voči Ankare neúprosnejšia.