Na Turecko netreba zabúdať. Cez víkend čakajú krajinu ďalšie voľby

Prezident Erdoğan počas predvolebného zjazdu rozdáva potravinové balíčky. Ceny potravín v krajine vzrástli v priebehu roka o takmer 40 percent. [EPA-EFE/STR]

V Turecku sa budú konať lokálne voľby, zahraničie si však viac všíma údajné špekulácie na finančných trhoch, ktoré držia miestnu menu nad hladinou. Ceny potravín v priebehu roka narástli o tretinu a ekonómovia očakávajú ďalší prudký prepad hospodárstva.

Transformované Turecko, ktoré sa minulý rok stalo prezidentskou republikou, na čele s neohrozenou hlavou štátu, prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom, čakajú v nedeľu posledné zo série volieb ostatných mesiacov.

Turci si budú voliť miestne zastupiteľstvá, starostov, ale aj ďalších regionálnych a lokálnych zástupcov. V krajine ide o dôležité voľby, ktoré sú považované za hlavný barometer politických strán.

Erdoğan ostáva prezidentom, Turecko sa prebudilo do nového režimu

Ako prvý k znovuzvoleniu blahoželal maďarský premiér Orbán, a to ešte v čase, kedy neboli výsledky ani zďaleka jasné.

Hoci o sile prezidenta a jeho vládnej strany Právo a rozvoj (AKP) nepochybuje asi nikto, tentokrát môžu byť výsledky najmä vo väčších mestách psychologickou „podpásovkou“ neohrozenému lídrovi. Aj keby sa ale najsilnejšej opozičnej strane CHP podarilo Erdoğanovcov prevalcovať, konsolidovaná moc neumožní výrazné zmeny v živote obyvateľov. Práve naopak, situácia sa môže ešte viac dramatizovať.

Boj v metropolách

Ani tohoročná predvolebná kampaň nesklamala. Je totiž už miestnym folklórom vyhrocovať mediálne prejavy a stretnutia s občanmi na všetkých frontoch: v ekonomike, v politike, v kultúre, ale aj v histórií, či priamo na pultoch predajní. Symbolika vyhlásení je v kľúčom v pozorovaniach analytikov.

Voľby prebehnú v 30 metropolitných mestách a 972 obvodoch. Podľa Emreho Erdoğana z Istanbulskej Bilgi University sa až v 63 percentách volebných obvodov situácia nezmení a „politická inklinácia bude vo voľbách prevládať nad ekonomickými záujmami“, tvrdí v rozsiahlej štúdii prieskumov.

Omnoho nepredvídateľnejšie sú očakávania v 30 metropolách. Prísť o najväčšie mestá v krajine by bolo pre vládnu stranu AKP veľkou politickou prehrou. Psychologický faktor ich straty by mohol na voličov pôsobiť ako začiatok pádu najmocnejších. Profesor Emre Erdoğan očakáva tesné výsledky až v 12 z nich.

Najdôležitejší boj prebehne v hlavnom meste Ankara a v priemyselnej metropole krajiny, v Istanbule. V oboch mestách mala vládna strana už vyše štvrťstoročia vlastných, prípadne ideologicky blízkych starostov. Navyše, po posledných voľbách boli právoplatní víťazi, členovia vládnej AKP, donútení k rezignácií a bez volieb nahradení osobami bližšími prezidentovi. V prieskumoch tam zatiaľ vedie opozícia, no iba tesne.

Víťazstvo opozície v regiónoch však pre samotných občanov môže mať horkú príchuť. Prezident sa už nechal počuť, že pozdrží finančné zdroje pre obvody, ktoré preberie opozícia a ktoré odmietnu spolupracovať, prípadne – ak sa preukáže ich „prepojenie na teroristické organizácie“ – poverí ich riadením ním vybraných správcov.

Politický vývoj v Turecku a jeho dôsledky na vstup do Európskej únie

ŠPECIÁL / V posledných rokoch Turecko prechádza obdobím nepretržitej spoločenskej krízy. Odvtedy, čo v roku 2013 vypukli celoštátne protesty Gezi sa rozdiel medzi tureckou vládou a európskymi metropolami stali čoraz výraznejší.

Predvolebné bizarnosti

Predvolebná kampaň bola opäť plná bizarností a priniesla aj zahraničné pobúrenia. Napríklad, kým sa sociálne siete po teroristickom útoku na Novom Zélande snažili zabrániť ďalšiemu rozširovaniu hrôzostrašného videa, ktoré pri poprave ľudí v mešite natočil útočník, prezident Erdoğan čiastočne zarastrované video premietal počas svojho zjazdu v meste Konya. V priebehu týždňa ho ukazoval ešte niekoľkokrát. Na premiérku Jacindu Ardernovú dokonca apeloval, aby jej ostrovná krajina prehodnotila kvôli útoku možnosť prijatia trestu smrti.

Turecku chýbajú odborníci, zatýkanie akademikov a aktivistov ale neprestáva

Odliv mozgov riešia Turci rozličnými opatreniami. Lákadlami pre návrat domov sú aj nemalé vedecké granty. No čistky medzi odborníkmi neutíchajú a tých, ktorí boli prepustení na základe podozrení z protivládnej činnosti, nie je možné opäť zamestnať.

V jednom z televíznych rozhovorov, ktoré Erdoğan už roky poskytuje zásadne bez oponenta, či účasti opozície, znovu priniesol aj kontroverznú tému prestavby monumentu Hagia Sofia na mešitu. Monument zo šiesteho storočia, ktorý je dnes jedným z najnavštevovanejších múzeí v krajine a má historický význam nielen pre moslimskú, ale aj grécku ortodoxnú cirkev, je často, najmä v predvolebnom období, témou ideologických debát.

„Hagia Sophia sa nebude nazývať múzeum. Tento jej status bude zrušený a budeme ju volať mešita Hagia Sophia,“ povedal prezident pre televíziu A Haber. Doterajšie pokusy transformovať stavbu na islamský chrám sa od roku 1935, kedy ju za múzeum ustanovil prvý turecký prezident Mustafa Kemal Atatürk, skončili vždy fiaskom.

Snahy zvrátiť stále silný vplyv mena Kemal Atatürk možno badať aj v iných oblastiach. Najväčšie letisko v krajine, istanbulské letisko M. K.  Atatürka, napríklad končí svoju prevádzku začiatkom apríla.

Prvý let na nové medzinárodné letisko s Recepom Tayyipom Erdoğanom na palube sa napriek technickým problémom, no na tlak vlády a opäť zo symbolických dôvodov, udialo štyri dni pred júnovými prezidentskými voľbami v krajine.

Ekonomika vo voľnom páde

Turecká mena je od začiatku finančnej krízy z leta minulého roku stále v zlom stave, no líra má problémy už dlhšie. Od roku 2013 stratila takmer 70 percent svojej hodnoty. Inflácia teraz dosiahla 15-ročné maximá a domáce hospodárstvo už v podstate voľne padá.

Opatrenia Ankary na záchranu navýšili úrokové sadzby koncom roka 2018 a prilákali banky, ktoré menu nakupovali. Na verejnosť sa potom dostali informácie o tom, že centrálna banka v marci stiahla svoje devízové rezervy, čo viedlo k trhovým špekuláciám. Podľa agentúry Bloomberg Ankara virtuálne zablokovala možnosti pre zahraničných investorov nakupovať a predávať turecké líry, pričom náklady na mimoturecké pôžičky zo dňa na deň vyrástli o tisíc percent. Vďaka tomu sa prezidentom ovládanej inštitúcii podarilo uchrániť líru pred ešte masívnejším pádom.

Ako informovala agentúra Reuters, Centrálna banka takéto podozrenia odmieta a tvrdí, že dôvodom je nedostatok tureckých lír na trhu, za ktoré môžu zahraničné banky nakupovať doláre.

Od začiatku tohto roka je na svetovom trhu turecká líra druhou menou s najhoršími výsledkami. Len od konca minulého týždňa oslabila o vyše päť percent. Väčšina Turkov a tureckých firiem však svoje úspory drží v dolároch a eurách, čo tiež svedčí o tom, ako občania vlastnej ekonomike dôverujú.

Ekonómovia varujú pred dramatickými následkami, ktoré môžu menu aj ekonomiku kvôli údajným trhovým machináciám zasiahnuť hlboko už v nasledujúcich dňoch. Podľa prezidenta sa s tureckou menou hrajú a za útokmi na menu stoja Spojené štáty americké a západ.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

Potravinový terorizmus

Problémy v ekonomike sú štrukturálne a na povrch sa dostávajú výsledky chatrného riadenia ostatných rokov. Krízu cítia už všetci občania. Každí štvrtí mladí Turek napríklad nemá zamestnanie a stovky firiem požiadali v ostatnom období o štátnu ochranu pred bankrotom.

Ani kozmetické opatrenia, ako predávanie lacného ovocia a zeleniny nepomohli. Miestne samosprávy dokonca začali prevádzkovať stánky s potravinami v tretinovej hodnote trhových cien, financované štátom. Ich miestami nedôstojná kvalita však rozhorčuje. Turci ale vedia, že po voľbách prídu aj o tento „výdobytok“.

Z vysokých cien, ktoré prevýšili tretinový nárast oproti minulému roku, obviňuje prezident „zapredané“ siete supermarketov. Vláda v tom má jasno, ide o „potravinový terorizmus“.

Kvôli tomu, aby ďalej silnú vládu neprovokovali, predajcovia radšej znižujú ceny, či úplne sťahujú z pultov drahé produkty. Štát vydal dokonca nariadenie pre maloobchodníkov, aby znížili ceny a aby im štátne banky vydávali diskontné úvery.

Analytici tiež tvrdia, že Turecko bude potrebovať viac ako 50 miliárd dolárov na to, aby svoje finančné problémy a zahraničné dlhy svojich podnikov, vyriešilo.

https://twitter.com/mynameisearthh/status/1094967939164504065

Vďaka ochromeným aktivitám organizácií občianskej spoločnosti, spútaným médiám, z ktorých väčšina priamo podlieha vplyvu vlády, plnej kontrole nad všetkými zložkami moci a väzneniu významných osobností opozície podpora prezidenta rapídne neklesá. Podľa prieskumu agentúry Konda len štyri percentá voličov strany AKP vidia zodpovednosť za ekonomické problémy na strane vlády.

Najbližšie prezidentské a parlamentné voľby budú v krajine až v roku 2023. V tomto roku oslávi Turecko aj sté výročie od založenia republiky.