Náhorný Karabach: Zamrznutý konflikt eskaloval, v oblasti sa opäť bojuje

Azerbajdžanský tank po zásahu arménskou raketou. [EFE-EPA/Arménske ministerstvo obrany]

Napätie sa medzi Arménskom a Azerbajdžanom postupne stupňovalo od júla. Dnes už hlásia obe strany aj civilné obete. V regióne hrá opäť zásadnú úlohu Rusko a Turecko.

Nové strety v oblasti Náhorného Karabachu odštartovali v nedeľu (27. septembra) ráno. Arménsko tvrdí, že Azerbajdžan zorganizoval letecký a delostrelecký útok na Náhorný Karabach. Azerbajdžan uviedol, že iba reagoval na arménske ostreľovanie a okupáciu ďalších siedmich dedín, čo samospráva Náhorného Karabachu popiera.

Situácia je neprehľadná. Prvé správy z oblasti hovoria o civilných obetiach, ale aj vojenských stratách medzi jednotkami aj na technike.

Samozvaná Náhorná karabašská republika vyhlásila stanné právo a zmobilizovala mužskú populáciu. Čiastočné stanné právo platí od dnes (28. septembra) aj v Azerbajdžane, a to v hlavnom meste Baku a ďalších piatich mestách a dvanástich okresoch. Zároveň sa uplatňuje zákaz vychádzania vo večerných hodinách (od 21:00 do 6:00 hod.), informovalo slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

Len prednedávnom otvorené Veľvyslanectvo Slovenskej republike v Azerbajdžanskej republike dôrazne vyzýva občanov Slovenskej republiky, aby v súvislosti so stretmi necestovali do prihraničných oblastí Azerbajdžanu. Letiská sú v krajine nateraz uzatvorené, a to do konca septembra.

Kto z koho

Náhorný Karabach je okupované územie, ktoré sa nachádza v Azerbajdžane, ale riadia ho etnickí Arméni. Od Azerbajdžanu sa odtrhol v konflikte, ktorý vypukol po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Ozbrojený konflikt si v nasledujúcich troch rokoch vyžiadal tisíce obetí a desaťtisíce osôb sa z oblasti vysťahovalo.

Aj po dohodnutí prímeria v roku 1994 sa Azerbajdžan a Arménsko navzájom z času na čas obviňujú z útokov priamo v Náhornom Karabachu a pozdĺž samostatných ázijsko-arménskych hraníc. Naposledy si podobná eskalácia v regióne v roku 2016 vyžiadala až 200 životov.

V lete tohto roku zomrelo pri potýčkach ďalších 16 osôb. Júlové strety nasledovali po tom, ako Arménsko oznámilo, že začína spoločné cvičenie systému protivzdušnej obrany s Ruskom. O týždeň neskôr odštartoval sériu vojenských cvičení aj Azerbajdžan, ktorá pokračovala v auguste a začiatkom septembra aj za účasti Turecka. Arméni už v tom čase participovali na tréningoch na juhu Ruska, v Arménsku, ale aj v samozvaných republikách Abcházsko a Južné Osetsko.

V Arménsku a Azerbajdžane sa hrá o tróny

Víťazom prezidentských volieb v Azerbajdžane sa v stredu 11. apríla určite stane súčasná hlava štátu, Ilham Aliyev. Dôvodom skorších volieb sú však napäté vzťahy s Arménskom a ďalšími krajinami.

Ťažké boje pokračovali v regióne aj po víkende a v noci na dnes (28. septembra).

Reakcie zo sveta

Európska únia ešte v sobotu (27. septembra) vyzvala na „okamžité zastavenie nepriateľských akcií, deeskaláciu a prísne dodržiavanie prímeria“.

„Okamžitý návrat k rokovaniam o urovnaní konfliktu v Náhornom Karabachu pod záštitou spolupredsedov Minskej skupiny OBSE je nevyhnutné,“ uviedol šéf európskej diplomacie, Josep Borrell. Podľa šéfa Európskej Rady Charlesa Michela je „jedinou cestou vpred okamžitý návrat k rokovaniam, a to bez akýchkoľvek predbežných podmienok“.

Po okamžitej deeskalácii volá aj Moskva a Vatikán. Irán, ktorý s oboma krajinami susedí, ponúkol vedenie mierových rokovaní.

Podporu má Baku tradične od Turecka, ktorého predstavitelia volajú po okamžitom ukončení aktivít zo strany Jerevanu. Prezident Recep Tayyip Erdoğan vyzval arménsky ľud, aby sa „chopil svojej budúcnosti a zomkol sa proti svojej vláde, ktorá ho vedie ku katastrofe“. Na stranu Azerbajdžanu sa zatiaľ priklonil aj Pakistan.

https://twitter.com/Selcuk/status/1310320454201217027

Arménsku vyjadril podporu Cyprus, a to pravdepodobne najmä v súvislosti s vlastným tvrdým odporom voči Turecku a jeho spojencom. V kontexte regionálnych udalostí sa situáciu podobne ako Cyprus snaží vo verejnom diskurze využiť aj Ankara, ktorá informovala, že ozbrojenci z PKK a YPG, kurdských ozbrojených zložiek v Sýrii, ktoré považuje za teroristov, sa presunuli do Náhorného Karabachu, kde majú cvičiť jednotky proti Azerbajdžanu. O tom, že Turci do oblasti poslali sýrskych žoldnierov informovalo Arménsko, no Azerbajdžan tieto dohady odmietol.