Napätie okolo palestínskeho štátu sa stupňuje

foto: Židovská osadníčka stojí pri troskách obydlí, ktoré dali zbúrať izraelské úrady pri osade Adei Ad pri jordánskom Nábuluse 20.júla 2009

Izraelský premiér a palestínsky prezident lobovali u njavyšších ústavných činiteľov v Londýne, Paríži a Berlíne. Vo štvrtok, 5. mája, varoval izraelský veľvyslanec v Bruseli Ran Curiel  pred „vypuknutím násielia“ v prípade, že bude v septembri uznaný palestínsky štát.

„Otvára to všetky možné alternatívy, pretože sa vraciame do podmienok spred dohôd, ktoré tvoria základ mierového procesu“, povedal diplomat v rozhovore pre EurActiv.

„Nanešťastie, jedna z alternatív je, že rozpor medzi vyhláseniami a realitou na mieste neprinesie nový štát, ale skôr iba ďalšiu vlnu násilia,“ dodal.

Veľvyslanec popiera, že by mal Izrael v pláne iniciovať vojenskú operáciu obsadením mestkých častí Západného brehu.

V rozhovore explicitne hovorí, že vznik palestínskeho štátu je v izraelskom národnom záujme. Túto formuláciu požíva predovšetkým americká administratíva. 

Izrael sa dostal pod diplomatický tlak súvislosti s dohodou dvoch hlavných politických síl v Palestínskej samospráve Fatahu a Hamasu.

Francúzsko a Británia sa k vzniku palestínskeho štátu na báze tejto dohody stavajú kladne. Nemecká kancelárka Angela Merkelová však včera varovala pred jednostranným uznaním palestínskeho štátu.

EÚ je najväčším finančným donorom Palestínskej samosprávy. V roku 2009 prispela sumou 509,5 milióna eur, pričom väčšina z toho išla na projekty súvisiace s budovaním štátu.

Mustafa Barghouti, bývalý nezávislý kandidát na palestínskeho prezidenta a minister pre informácie za poslednej palestínskej vlády jednoty, vyzval EÚ aby podporila palestínsku iniciatívu ako „poslednú možnosť ako zachrániť šancu na dva štáty“.

„Čokoľvek iné – alebo váhanie nad uznaním palestínskeho štátu v septembri – bude znamenať koniec šance na dva štáty. Viedlo by to pravdepodobne ku kolapsu Palestínskej samosprávy, celého procesu a Dohôd z Osla,“ povedal pre EurActiv.

Ak by sa také niečo stalo, Palestínčania by sa museli obzerať po nových možnostiach, dodal.

Myšlienka za vytvorenie jedného štátu, kde by Židia a Arabi zdieľali rovnaké práva,  má podporu časti Palestínčanov, ktorí sa už vzdali nádeje na vlastný štát. Prípadná kampaň by mohla zahŕňať nenásilné protesty v Izraeli a na okupovaných palestínskych územiach, spolu s bojkotom a prejavmi solidarity v zahraničí.

Propalestínski aktivisti sa na konci mesiaca chystajú vyplávať do Gazy s druhou flotilou lodí nesúcich humanitárnu pomoc. Na palube prvej flotily v máji roku 2010 zomrelo pri zásahu izraelského komanda deväť aktivistov. Ich loď niesla humanitárnu pomoc a stavebný materiál.

Inštruktážny dokument izraelskej ambasády tvrdí, že šéfka zahraničných vecí EÚ Catherine Ashtonová sa 13. apríla zhovárala s ad-hoc styčným výborom pre spoluprácu (AHLC) a označila druhú flotilu za „provokáciu“.

„Samozrejme, boli by sme radi keby to zaznelo aj na verejnosti,“ povedal Curiel pre EurActiv. „Tak ako to bolo opísané [aj] inými predstaviteľmi a zástupcami EÚ. V súkromí počúvame tie isté veci, ktoré hovoríme my“.

Celý rozhovor s izrealským veľvyslancom pri EÚ v anglickom jazyku nájdete tu