Napätie vo východnom Stredomorí: Chystá sa Ankara na vojnu?

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Niels Christian Vilmann]

Námorné hranice medzi Tureckom a Gréckom sú dôvodom vyhroteného konfliktu ostatných dní. Únia čoraz intenzívnejšie zvažuje sankcie a turecké médiá už otvorene skloňujú možnosti vojenského konfliktu.

Rozličné predstavy o tom, kam siahajú alebo by mali siahať hranice kontinentálneho Turecka, Grécka a jeho ostrovov sú stredobodom súčasného ostrého konfliktu medzi Tureckom a Gréckom. V hre sú však tentokrát aj ozbrojené sily, ktoré volania po konštruktívnom dialógu vôbec nezjemňujú.

Atény, za ktorými stojí aj Európska únia, hovoria o jasných provokáciách. Ankara obvinenia odmieta, hoci do východného Stredomoria poslala už svoju tretiu prieskumnú loď, teraz aj v sprievode námorných síl. Odpoveď z opačnej strany prišla takmer okamžite. Grécke lode a stíhačky dokonca posilnila aj francúzska letka. Vojenské sily na oboch stranách sú v pohotovosti.

Nemecký denník Die Welt dokonca prišiel s informáciou, že turecký prezident mal svojim generálom nariadiť, aby na výstrahu potopili jednu z gréckych lodí alebo zostrelili grécku vojenskú letku. Podľa zdrojov blízkych tureckej armáde to armádni predstavitelia odmietli.

Turecko má problém s Cyprom, Francúzskom aj Gréckom. Brusel chce za sprostredkovateľa

Európska únia má s Ankarou napäté vzťahy nielen pre tureckú ťažbu zemného plynu vo výlučnej ekonomickej zóne Cypru, ale aj pre Líbyu.

Šéfovia európskych diplomacií sa na stretnutí v Berlíne minulý týždeň zhodli, že situáciu vo východnom Stredomorí musí riešiť dialóg. Turecko vyzvali, aby prestalo so svojimi aktivitami a oblasť, ktorá má spadať pod grécke pobrežie, opustili.

„V prípade, že by vyjednávania neboli úspešné, ma ministri požiadali o prípravu plánu reštriktívnych opatrení,“ uviedol Josep Borrell, šéf európskej diplomacie na tlačovej konferencii po stretnutí v piatok (28. augusta). Podľa jeho slov by sa na pripravovanom sankčnom zozname mohli ocitnúť ľudia, konkrétny majetok v Únii, ale aj ďalšie položky.

Turecko v konflikte spochybňuje nárok Grécka na výlučné práva vo vodách východného Stredomoria. Do oblasti koncom júla vyslal prieskumné plavidlo Oruç Reis, ktoré doprevádza loď tureckých námorných síl. Do 12. septembra tam má skúmať zdroje uhľovodíkov. Atény však tvrdia, že plavidlo sa nachádza na gréckom kontinentálnom šelfe, kde má výhradné práva na potenciálny podmorský plyn a ropu iba Grécko. Do oblasti preto vyslalo vlastné vojnové lode.

https://twitter.com/hcanercan/status/1300447392907644929

Francúzsko, ktoré v konflikte jasne podporuje Grécko, poslalo do oblasti svoje dve stíhačky a nákladné lietadlo. Spoločne s Aténami, Nikóziou a Rímom dokonca v oblasti zorganizovali menšie vojenské cvičenie. Podľa slov prezidenta Macrona tým Turecku ozrejmilo vlastnú „červenú čiaru“.

Paríž teraz vyzýva ostatné členské krajiny Európskej únie, aby prejavili solidaritu a v konflikte sa jednoznačne postavili na stranu Cypru a Grécka.

Malé víťazstvo Cypru

V pobreží Cypru sú nateraz kvôli pandémii pozastavené mnohé medzinárodné ťažobné projekty. Zmluvy za miliardy sú však podpísané a ostrovnej krajine by mohli ekonomicky výrazne pomôcť.

Turci roky žiadajú, aby zisky z predaja vyťažených surovín putovali aj na chudobnejší sever krajiny. Oblasť severného Cypru, ktorú za samostatnú uznáva len Ankara, však ostáva izolovaná a odstrihnutá od finančných zdrojov z juhu. Na vlastnú ťažbu však medzinárodné povolenia nemá.

Turecko, ktoré sa cíti byť garantom slobody a prosperity tejto časti ostrova, preto považovalo za absolútne právoplatné vyslať do pobrežných vôd severnej časti ostrova svoje dve prieskumné plavidlá. V regióne sa pohybovali od leta minulého roka. Dnes sa pri Cypre nachádza už len vrtná loď Yavuz. Aj tento akt však západ výrazne vyrušil a samotná Európska únia Turecko v ostatných mesiacoch niekoľkokrát obvinila z provokácie.

Cyprus a medzinárodná komunita vs. Turecko: Zásoby zemného plynu sú atraktívnejšie ako mier

Turci majú o námorných hraniciach okolo ostrovného Cypru inú predstavu, nakoľko len oni uznávajú suverenitu severnej časti ostrova. Vyslanie druhého prieskumného plavidla Ankary do oblasti ale treba sledovať v kontexte komplikácií na domácej politickej a ekonomickej scéne.

Situáciu v tomto regióne, hoci omnoho menej ako v minulosti, sleduje pozorne aj Washington. Jedným z nenápadných, no zároveň symbolických krokov, bolo posledné rozhodnutie Washingtonu uvoľniť 33-ročné embargo na cyperské nesmrtiace zbraňové artikle. Predstavitelia Spojených štátov a Cypru o tom informovali včera (1. septembra).

Turecké ministerstvo zahraničných vecí vo svojej reakcii uviedlo, že rozhodnutie o zrušení zbrojného embarga na Cyprus by mal Washington prehodnotiť. V opačnom prípade je krajina rozhodnutá „podniknúť rázne kroky“.

Spojené štáty uvalili ešte v roku 1987 zbraňové embargo na celý rozdelený ostrov. Jeho cieľom bolo zastaviť preteky v zbrojení a pomôcť dosiahnuť mierové urovnanie sporu medzi gréckou väčšinou a tureckou menšinou.

Turecká doktrína „Modrá vlasť“

Na červené čiary západu má Turecko pripravenú vlastnú odpoveď v podobe doktríny Modrá vlasť (Mavi Vatan). Tureckí vládni predstavitelia sa na ňu vo svojich verejných vystúpeniach čoraz častejšie odvolávajú. Prezident Erdoğan s konceptom prišiel približne pred rokom, keď sa s prejavom postavil pred mapu, znázorňujúcu 462 tisíc km2 námorného priestoru v pobreží, ktorá podľa neho patrí k Turecku.

S doktrínou úzko súvisí aj turecké zapojenie v konflikte v Líbyi. Ankara v ňom stojí na strane vlády, podporovanej aj OSN. V novembri s vládou v Tripolise uzavrela dohodu, ktorá považuje tieto dve krajiny dokonca za námorných susedov. Svojmu partnerovi preto Turecko posiela vojenskú techniku, vojakov, korí cvičia líbyjské jednotky, ale podľa medializovaných správ aj sýrskych žoldnierov.

Aj vďaka nim sa Tripolisu podarilo získať pod svoju kontrolu oblasti, ktoré okupovali opoziční rebeli, na čele s generálom Khalifom Haftarom. Turecko tak pravdepodobne dúfa, že sa mu vďaka „dnešnej“ intenzívnej podpore podarí zaistiť si lojálnosť dôležitého partnera vo východnom Stredomorí „na zajtra“. Obrovské podmorské rezervy ropy a plynu pri Líbyi predstavujú totiž zaručené bohatstvo.

Vyrieši objav zemného plynu v Čiernom mori tureckú finančnú krízu?

Prezident hovorí o „najväčšom objave v dejinách Turecka“, minister financií sa teší, že dvojročná hospodárska kríza sa konečne vyrieši. Odborníci a vedci sú však skeptickí a pripomínajú, že náleziská sa v krajine objavujú pravidelne pred voľbami.

Doktrína Modrá vlasť však nie je iba o snahe Turecka zaistiť si energeticky bohatý priestor, ktorých krajina na pevnine nemá ani zďaleka dostatok, a s nimi aj dôležité finančné zisky. Ani nedávny objav „najväčšieho ložiska“ zemného plynu v Čiernom mori pri pobreží Turecka totiž investorov nepresvedčil a turecká mena pokračuje v páde. Navyše, so znižujúcimi sa cenami ropy a plynu je jasné, že nové a nákladné vrty v mori tureckú ekonomiku nevytrhnú z biedy.

Modrá vlasť je preto omnoho viac o politickej moci. Zahraničnopolitické „úspechy“ a výboje majú tradične úlohu odvrátiť pozornosť obyvateľov od vlastných vnútropolitických problémov v čase, keď je na domácej scéne máločo oslavovať. Celkový domáci dlh predaný štátnou pokladnicou za prvých sedem mesiacov tohto roka stúpol na takmer 25 miliárd eur. Ministerstvo financií si za rovnaký čas požičiavalo v cudzích menách, a to 2,9 miliardy eur a 13,9 miliárd dolárov. Celkový verejný dlh sa ku koncu júla blížil k sume takmer 200 miliárd eur, pričom dlh v cudzích menách predstavoval 52 percent.

Na intenzite naberá aj koronakríza, a to nielen v súvislosti so spomalením hospodárstva. Objavujú sa správy o tom, že oficiálne čísla o nakazených a úmrtiach nereflektujú realitu a kliniky údajne odmietajú testovať podozrivých pre to, aby čísla nerástli ešte viac. Vojenské výdavky však narástli a tomto roku už predstavujú štvrtinu celkového rozpočtu krajiny. Turci majú totiž okrem Líbye a námorníkov v Stredozemnom mori vojakov aj v Sýrii a Iraku.

Dialógu, ktorý chce medzi Gréckom a Tureckom facilitovať Brusel a Berlín, sú Turci otvorení. K rokovaciemu stolu však prinesú jasné požiadavky, ktoré budú zahŕňať aj prehodnotenie roky zaužívaných pravidiel a dohôd o tom, koho je čo v Stredomorí. Aj keď mnohé argumenty Ankary môžu byť logické, dokonca opodstatnené, Grécko, Cyprus, Francúzi a s nimi pravdepodobne aj väčšina Únie sa ľahko presvedčiť nenechajú.