Návraty bojovníkov ISIS: Európske krajiny riešia najnovšiu výzvu, jednotný postup Únie neexistuje

Šamima Begumová (uprostred) odcestovala do Sýrie s dvoma kamarátkami z londýnskeho letiska v roku 2015. [TASR/AP Photo/Metropolitan Police]

Návraty osôb, ktoré z rodnej krajiny vycestovali do Iraku a Sýrie, aby sa stali členmi teroristickej organizácie, riešia v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Francúzsku, ale aj v Rakúsku. To, kde a ako majú byť Európania súdení, vytvorilo ideologický rozkol nielen v jednotlivých krajinách, ale aj medzi Bruselom a Washingtonom.

Téma návratov bývalých bojovníkov ISIS, či žien, ktoré sa k nim pridali, ideologicky rozdeľuje spoločnosti vo viacerých krajinách. Jedným z najmedializovanejších prípadov sa v ostatných dňoch stal príbeh Angličanky, ktorá sa v pätnástich rokoch rozhodla odísť z rodiska a vydať sa za holandského bojovníka v ISIS.

Šamima Begumová až donedávna žila na okupovaných územiach teroristickej organizácie ISIS v Sýrii, no dnes je v utečeneckom tábore. Begumová Spojené kráľovstvo žiada, aby ju vzalo späť.

Príbeh Angličanky nie je ojedinelý a niekoľko európskych krajín už celé mesiace rieši otázku ako zaistenia a súdenia navrátilcov, ktorí sa k teroristickej organizácii pridali, riešiť.

Výzvou však začína byť aj kontext odchádzajúcich amerických jednotiek zo Sýrie. Americká strana totiž žiada, aby si európske krajiny prebrali svojich občanov, ktorých držia americkí vojaci v zajatí v Sýrii. Prezident Trump hovorí, že ak sa tak nestane, Američania Európanov prepustia.

Porážka Dáišu v Iraku je na dohľad, čo však potom?

Získaním druhého najväčšieho irackého mesta z rúk islamistov sa vojna s Dáišom ani problémy v regióne zďaleka neskončia.

Podľa správy Európskej komisie sa k džihádistom v Sýrii a Iraku pridalo medzi rokmi 2011 a 2016 vyše 42 tisíc mužov a žien. Viac ako päť tisíc malo mať občianstvo jednej z krajín Európskej únie. 83 percent z nich bolo mužov vo veku od 20 do 30 rokov.

(Ne-)známe prípady

Britka Šamima Begumová, ktorú médiá označujú za „obeť, ktorá sa podieľala na prenasledovaní iných,“ pred niekoľkými dňami porodila syna a v súčasnosti je umiestnená v utečeneckom tábore v Sýrii.

Britov rozhorčil najmä jej rozhovor pre BBC, v ktorom označila bombový útok v Manchestri, pri ktorom zahynulo 23 osôb, za odôvodniteľný, nakoľko spojenecké jednotky Západu útočili na teritórium samozvaného Islamského štátu. Begumová podľa rozhodnutia prvostupňového súdu príde o britské občianstvo. Hoci rozhodnutie nie je právoplatné, mohlo by sa stať precedensom. Manželka džihádistu by o svoje britské občianstvo mohla prísť napriek tomu, že dvojité občianstvo nemá a podľa medzinárodného práva nemôže nechať krajina osobu bez občianstva.

Podľa britských médií teraz krajina prehodnocuje oživenie 668-rokov starej legislatívy o zrade vlastnej krajiny. Parlament prednedávnom schválil aj zákaz cestovania do oblastí, ovládaných teroristami, no za nelegálnu sa nepovažuje napríklad ani svadba s teroristom.

Odsúdenie v prípade žien najmä v súvislosti so spôsobmi dokazovania viny by bolo viac ako problematické. Nejasný ostáva aj osud vyše 500 novonarodených detí, ktorých aspoň jeden z rodičov pochádza z Európy.

V prípade Spojeného kráľovstva sa odhaduje, že do Iraku a Sýrie odcestovalo menej ako tisíc osôb. Takmer 200 prišlo o život a približne 350 osôb sa už stihlo do Veľkej Británie vrátiť.

Slovensko je najmenej atraktívnou krajinou pre ľudí hľadajúcich ochranu

Počet ľudí, ktorí vlani žiadali o medzinárodnú ochranu v Európe, klesol. Stále je však oveľa vyšší než pred rokom 2015, keď vrcholila migračná kríza.

V európskych médiách rezonujú ale aj ďalšie prípady. Nemka Lenora Lemkeová, ktorú zadržali americkí vojaci v Sýrii, a jej dve deti, by sa rovnako radi vrátili do vlasti. Ako 15-ročná ušla Lenora do Sýrie, kde sa stala ženou príslušníka ISIS, rovnako s nemeckým občianstvom. Lemkeová v rozhovore pre CNN tvrdí, že jej manžel nebol bojovníkom, ale iba technikom a že sám nikoho nezabil.

Podľa nemeckej legislatívy im po návrate hrozí za vstup do teroristickej organizácie trest odňatia slobody od šesť mesiacov do 10 rokov. Vláda však prostredníctvom hovorcu oznámila, že nemeckí občania „majú základné právo“ vrátiť sa do vlastnej krajiny, a preto sa očakáva, že Lemkeovej prípad môže byť rovnako smerodajný v tom, ako sa Berlín k tejto výzve postaví.

Paríž začiatkom týždňa (19. februára) informoval, že prípady navrátilcov bude riešiť od prípadu k prípadu. Podľa ministerky spravodlivosti Nicole Belloubetovej Francúzsko týmto rozhodnutím neodpovedá na americkú výzvu.

Francúzi stále očakávajú návrat približne 150 osôb, Briti asi 350. Berlín sa chce koordinovať s európskymi partnermi a v súčasnosti rieši približne 50 individuálnych prípadov návratov.

O návrate približne stovky Rakúšanov, ktorých zadržiavajú americkí vojaci v Sýrii, hovoril včera (20. februára) v Bielom dome s prezidentom Trumpom aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz.

Nový európsko-americký konflikt?

Medzinárodné centrum pre štúdium radikalizácie odhaduje, že na území ovládanom organizáciou ISIS pôsobili osoby z takmer 80 krajín sveta.

Väčšina tých, ktorí sa rozhodli vrátiť domov, prichádzali podľa výskumníkov v dvoch vlnách – v rokoch 2013 a 2014 (pred vyhlásením kalifátu v júni 2014) a začiatkom roka 2015.

Do Európy sa už vrátilo v priemere asi 22 až 24 percent bojovníkov a ich manželiek. Najmenej ich prišlo späť do Francúzska (asi 12 percent), najviac do Dánska (46 percent).

Prvá z európskych krajín, ktorá začala s repatriáciou svojich občanov bolo Severné Macedónsko, a to ešte koncom leta. Balkánske krajiny, najmä Albánsko, Kosovo a Bosna odhadujú, že sa k džihádistom pridalo takmer tisíc bojovníkov. Niekoľko desiatok ich odišlo aj zo Srbska a Čiernej Hory.

Krajiny ako Rusko, Indonézia, Libanon a Sudán už povolili bývalým sympatizantom teroristickej organizácie ISIS návraty do vlasti, informovalo CNN.

Americký prezident Donald Trump ešte cez víkend (17. februára) pohrozil, že ak si európske krajiny nepreberú zo zajatia v Sýrii viac ako 800 bojovníkov ISIS, ktorí pochádzajú zo starého kontinentu, americkí vojaci ich budú nútení prepustiť.

Zodpovedné zložky v Európe ale tvrdia, že nie je v ich právomoci zozbierať mužov a ženy z týchto krajín a väzení.

Ešte 19. decembra americký prezident informoval verejnosť, že Washington svoje jednotky v počte 2 200 mužov a žien stiahne zo Sýrie. Napriek tomu, že rozhodnutie prekvapilo amerických spojencov v regióne, vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska, Kanady, či kurdských jednotiek, ale aj samotnú administratívu Washingtonu, ktorá varovala pred pokračujúcimi operáciami teroristickej organizácie v regióne, rozhodnutie prišlo v čase, keď sa postupný odchod už spustil.

Američania rozhodnutím stiahnuť sa zo Sýrie zaskočili najmä spojencov

Americký prezident Donald Trump nepočúvol rady svojich poradcov pre národnú bezpečnosť, veliteľov pozemných síl americkej armády ani zákonodarcov. Svojim rozhodnutím stiahnuť americké jednotky zo Sýrie a obrátiť tak naruby americkú politiku pre Blízky východ ale najviac zaskočil spojencov.

Európske možnosti

Pred Európskou úniou a jej členskými štátmi teraz leží niekoľko výziev.

Navrátilci sú doma považovaní za bezpečnostné riziko, mnohí majú skúsenosti z boja a stále aj kontakty s radikalizovanými skupinami doma aj v zahraničí. Ďalšou je fakt, že návraty často nie sú iba individuálnou záležitosťou. Bývalí bojovníci si na teritóriách ISIS našli manželky, mnohé pricestovali za svojimi manželmi, iné mali potomkov. Niektoré z detí nad deväť rokov, ako tvrdí správa pre Európsky parlament, mohli prejsť aj bojovým výcvikom. Tretia výzva sa dotýka niekoľkých politík, ktorým sa musia v súvislosti s navrátilcami venovať jednotlivé zložky štátnych správ. Ide najmä o reakcie národných kriminálnych systémov, prevenciu radikalizmu a deradikalizáciu, či o zdieľanie informácií na európskej úrovni.

„Muži, ženy a deti, ktoré sa vracajú, reprezentujú rôznorodé zázemie, skúsenosti a motiváciu, a tak predstavujú komplexnú zbierku potrieb a potenciálnych rizík, ktoré si vyžadujú nielen bezpečnostnú, ale aj humanitárnu reakciu,“ konštatuje správa Európskeho parlamentu, ktorá porovnávala systémy repatriácie navrátilcov z teritórií Islamského štátu v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Francúzsku, Holandsku a Spojeného kráľovstva.

EÚ v roku 2019: Príde ďalšie leto, na ktoré sa Únia nepripravila reformou azylového systému

Eurovoľby budú aj o tom, ako nenechať migráciu dominovať predvoleným kampaniam. V oblasti spravodlivosti bude dôležitá príprava európskej prokuratúry.

Národná bezpečnosť ostáva podľa európskych zmlúv stále v rukách vlád členských štátov. Európske kompetencie v tejto oblasti sú preto limitované na podpornú a koordinačnú úlohu. Ide napríklad o prijímanie právnych nástrojov, zvyšovanie kapacít a odbornej prípravy u policajných a súdnych zložiek, či podporou odborných znalostí.

V Únii platia v tejto súvislosti tri konkrétne nariadenia, a to kriminalizácia cestovania, ktoré súvisí s terorizmom (smernica 2017/541 o boji proti terorizmu), posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach Schengenu (tzv. záznamy o cestujúcich (systém PNR) v rámci smernice a revíziu Schengenského hraničného kódexu) a posilnenie existujúceho rámca pre výmenu informácií na účely boja proti terorizmu (revízia Schengenského informačného systému). Dôležitú úlohu zohrávajú európske agentúry Eurojust, Europol, Frontex a Cepol.

Európsky parlament tiež pridal niekoľko rezolúcii v tejto oblasti, týkajúcich sa vzdelávania a deradikalizácie, deradikalizácie vo väzniciach, repatriácie detí, narodených mimo územia Únie, zdieľania informácií, či spolupráce s tretími krajinami.

Riešenia ponúkajú aj mnohí akademici, politici, či zložky vnútornej bezpečnosti. Pomôcť by malo monitorovanie navrátilcov, či sociálne programy, určené na deradikalizáciu. Viaceré elementy sú však problematické a ideologicky nejednoznačné.

Obyvatelia regiónu majú na repatriáciu, respektíve na odmietnutie žiadostí o návrat zo strany západných krajín vlastný pohľad na vec. „Bojovníci zo zahraničia sú produktom vašich spoločenstiev a problémom, ktorý musíte riešiť. Naše krajiny boli po celé dekády využívané ako ciele, teraz nás chcete využiť ako kôš na zločincov,“ píše na sociálnej sieti islamský libertarián a riaditeľ moslimskej nadácie Kawaakibi, İyad elBaghdadi.