Nemecko odmieta Trumpov návrh prijať Rusko späť do G7

Angela Merkel a Vladimŕ Putin počas medzinárodnej konferencie o Líbyi v januári 2020. [EFE-EPA/Alexei Nikolsky/Kremeľ]

Nemecko odmietlo návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa opätovne pozvať ruského prezidenta Vladimíra Putina medzi skupinu siedmich najvyspelejších ekonomík, uviedol nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas.

Trump minulý mesiac avizoval, že by ocenil opätovné rozšírenie G7 o Rusko, ktoré bolo vylúčené v roku 2014 po tom, ako Moskva pripojila ukrajinskú oblasť Krymu.

Maas v rozhovore z pondelka (27. júla) pre nemecký Rheinische Post povedal, že nevidí žiadnu šancu povoliť Rusku návrat do G7, pokiaľ nedôjde k významnému pokroku pri riešení konfliktu na Kryme, ako aj na východnej Ukrajine.

Samotné Rusko by mohlo prispieť k jeho opätovnému prijatiu do formátu G7 v prípade, že sa pripojí k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine, povedal Maas.

Autoritárske režimy majú v čase pandémie najväčšie problémy, ten Putinov nie je výnimkou

Koronakríza mení plány reformovať krajinu aj u ruského prezidenta. Či Vladimír Putin ostane na jej čele sa podľa expertov ešte nerozhodol ani on sám. V jeho rukách má byť aj rozhodnutie o tom, akým smerom sa poberú vzťahy s EÚ.

Rusko je stále súčasťou skupiny G20, širšieho zoskupenia zahŕňajúceho ďalšie ekonomiky rozvíjajúcich sa trhov.

„G7 a G20 sú dva rozumne koordinované formáty. Už nepotrebujeme G11 alebo G12,“ uviedol Maas v súvislosti s návrhom Trumpa pozvať na stretnutia G7 nielen Rusko, ale aj iné krajiny.

„Rusko potrebujeme“

Maas opísal vzťah s Ruskom ako „v súčasnosti zložitý“ v mnohých oblastiach.

„Vieme však, že Rusko potrebujeme na riešenie konfliktov v Sýrii, Líbyi a na Ukrajine. To bude fungovať len s Ruskom, určite nie proti Rusku.“

„Rusko však musí takisto prispieť, ale na Ukrajine je to veľmi pomalé,“ uviedol Maas.

EURACTIV Podcast | Duleba: Bilaterálna agenda Ruska a krajín Vyšehradu sa z roka na rok zužuje

Putin podľa slovenského experta na Rusko už nechce byť hromozvodom zodpovednosti za všetko, čo sa deje v Rusku. Reforma ústavy, ktorú pripravuje, však môže „zabrániť budúcej dohode s Kyjevom”, a preto ohroziť aj dialóg s EÚ.

Nemecko, ktoré 1. júla prevzalo rotujúce šesťmesačné predsedníctvo EÚ, prevzalo aj sprostredkovateľskú úlohu v konflikte v Líbyi a na Ukrajine.

Keď Maas v júni v Berlíne prezentoval priority predsedníctva Európskemu parlamentu, jeho poslancom povedal, že angažovanosť v situácii s Ukrajinou a Ruskom bude v nasledujúcich šiestich mesiacoch nemeckou prioritou.

„Chceme sa pripraviť na obdobie, v ktorom by sme mohli opäť intenzívnejšie hovoriť o strategických vzťahoch s Ruskom,“ povedal Maas poslancom. Varoval však, že to bude vyžadovať určité prípravy a vysvetlil, že „riešenie konfliktu na Ukrajine je potrebné pre zmenu alebo obnovenie strategických vzťahov EÚ s Ruskom“.

Koncom júna sa Rada rozhodla predĺžiť sankcie voči Rusku zamerané na konkrétne hospodárske odvetvia na ďalších šesť mesiacov, do 31. januára 2021. Nemecko zatiaľ zintenzívnilo svoje výzvy na represívne opatrenia proti Rusku počas kybernetického útoku na nemecký spolkový snem v roku 2015 a takisto po nedávnej vražde gruzínskeho občana na nemeckej pôde.

EÚ proti vstupu

Hlavný diplomat EÚ Josep Borrell v júni odmietol návrh Bieleho domu, aby bolo Rusko znovu privedené na tohtoročné stretnutie krajín G7, ktoré sa konalo v USA a vyhlásil, že podmienky neboli splnené.

„Z G7 sa nemôže stať G8 pokiaľ Rusko nezmení kurz. V súčasnosti to tak nie je,“ povedal Borrell novinárom v Bruseli a zdôraznil, že „spolupráca medzi rovnako zmýšľajúcimi partnermi je rozhodujúca viac ako inokedy“.

Jeho odôvodnenie prišlo po tom, ako sa nechal prezident Trump počuť, že odloží summit skupiny G7 na september alebo dokonca na neskôr a rozšíri zoznam pozvaných o Austráliu, Rusko, Južnú Kóreu a Indiu.

EÚ nie je členom skupiny G7, ale šéfovia Rady a Komisie sú na summitoch hosťami.

Rusko a stredná a východná Európa: Moskva stráca vplyv a krajinám má málo čo ponúknuť

Česko má s Ruskom najlepšiu obchodnú bilanciu spomedzi všetkých krajín Únie. Bulhari sú voči Kremľu najpozitívnejšie naladení. Poliaci považujú Rusko za najzávažnejšiu hrozbu. Ako si v krajinách strednej a východnej Európy udržiava Rusko legitimitu?

Z Kremľa a Bieleho domu uviedli, že v Trump v júni telefonicky informoval ruského prezidenta Vladimíra Putina o myšlienke usporiadať rozšírený summit skupiny G7 koncom tohto roka, s možnosťou pozvať Rusko.

Trump uviedol, že skupina G7 sa stala „veľmi zastaranou“ a mala by sa zmeniť na „G10 alebo 11 verzus G1“, a to ako reformovaný klub zjednotený proti Číne.

„Zmena formátu G7 nie je výsadou predsedu (schôdze),“ dodal Borrell, odkazujúc na Trumpa.

Ďalších šesť členov G7 – Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Kanada a Japonsko – zostávajú voči opätovnému začleneniu Ruska skeptickí.

Rusko vylúčil z vtedajšej skupiny G8 Trumpov predchodca Barack Obama v roku 2014 v súvislosti s anexiou Krymu. Británia a Kanada sa takisto vyjadrili proti myšlienke opätovného prijatia Ruska do skupiny.