Nová kríza v Perzskom zálive: Tankery poškodili Iránci, aby zvýšili ceny ropy, tvrdí Washington

Minulotýždňové útoky na ropné tankery sú už druhými v priebehu mesiaca. Spojené štáty za nimi jednoznačne vidia Irán a k súčasným 1 500 vojakom posielajú do regiónu ďalších 1 000. Európska únia je v záveroch opatrnejšia.

Napätie v Perzskom zálive rastie, píšu noviny po celom svete. Útok na ropné tankery, ktorý sa odohral v ománskych vodách neďaleko Hormuzského prielivu ešte minulý týždeň (13. júna), nasledoval mesiac po podobnom incidente. 12. mája  odstavila „sofistikovaná a koordinovaná” operácia „štátneho aktéra” – ako tvrdí správa pre OSN – štyri iné komerčné tankery z Nórska, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.

Minulotýždňové poškodenie nórskeho a japonského tankera mali mať podľa Washingtonu rovnako na svedomí Iránci. Tí to odmietajú a tvrdia, že Spojené štáty za podpory Izraela iba hľadajú zámienku na to, aby rozpútali vojnu.

Brusel situáciu upokojuje a vyzýva na rozvážnosť. Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas potvrdil, že Únia pozná zistenia americkej a britskej spravodajskej služby, no EÚ tieto správy porovnáva so svojimi informáciami. „Myslím, že musíme postupovať veľmi, veľmi opatrne,” zdôraznil Maas.

Presvedčený Washington

Podľa amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea je za útokmi jednoznačne Teherán. „Použité zbrane, úroveň odbornosti, potrebnej na vykonanie takejto operácie, nedávne podobné iránske útoky na lodnú dopravu a skutočnosť, že žiadna proxy skupina v tejto oblasti nemá zdroje a znalosti na to, aby mohla konať s takým vysokým stupňom sofistikovanosti” sú toho jasným dôkazom, uviedol americký šéf diplomacie.

Američania tvrdia, že Irán sa takouto cestou znaží poškodiť svetové dodávky ropy a cielene zvyšuje jej ceny. Ďalšie krajiny by potom mohli prehodnotiť svoj postoj voči americkým sankciám a pokračovať v nákupe iránskych surovín.

Do regiónu teraz posielajú ďalších tisíc vojakov, hoci nešpecifikovali, kde presne sa jednotky do operácií zapoja. Už teraz je na ceste do oblasti približne 1 500 amerických vojakov, o ktorých vyslaní informoval americký prezident pred mesiacom.

Ak by aj k priamemu vojenskému konfliktu medzi Iránom a Spojenými štátmi došlo, experti upozorňujú, že by sa omnoho viac využívala námorná technika a nálety. Stále ju však nepovažujú za reálnu a pripomínajú, že o rok a pol čakajú na Trumpa, ktorý pred poslednými voľbami sľuboval stiahnutie amerických vojakov z Iraku aj Afganistanu, ďalšie prezidentské voľby. Nový konflikt by mu preto mohol poškodiť.

Iránsky minister zahraničných vecí Javad Zarif obvinil Washington z toho, že podkopáva diplomatické snahy o zníženie napätia a že na podobné obvinenia „nemajú jediný faktický ani nepriamy dôkaz”.

Irán tvrdí, že práve Spojené štáty a ich izraelskí partneri by mohli byť v konečnom dôsledku za májovými, ale aj júnovými provokáciami. Washington má podľa nich hľadať zámienku na vojnový konflikt a Izrael na to využíva podplatiteľné skupiny ozbrojencov, ktoré sa plavia pod falošnou vlajkou.

(Ne-)opatrní aktéri

Prísavné míny minulý týždeň poškodili dva tankery, ktoré sa plavili pod vlajkou Nórska a Japonska. V tom čase bol na oficiálnej návšteve Iránu japonský premiér Schinzo Abe. Ten do krajiny odcestoval týždeň po tom, ako sa stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Japonský premiér prišiel do Teheránu v úlohe mediátora, no nezabudol pripomenúť japonskú podporu nukleárnej dohode s Iránom, od ktorej Trump odstúpil minulý rok. Po stretnutí s ajátolláhom Chameiním, Abe uviedol, že mu iránsky líder potvrdil, že Teherán „nemá v úmysle vyrábať, vlastniť alebo používať jadrové zbrane”.

Japonské médiá teraz citujú zdroje blízke vláde, ktorá sa odmieta postaviť za Teherán, ale aj za Washington. Rovnako nechce o incidentne hovoriť ani na júnovom summite G20, ktorý organizuje v Osake. Tokio si údajne počká na výsledky vyšetrovacej komisie, ktorej zriadenie navrhol generálny tajomník OSN, Antonio Guterres.

Poškodená nórska a japonská loď sa medzitým doplavili do vôd spojených arabských emirátov, kde kotvia. Posádku zachraňovali lode z Holandska a Južnej Kórei. Nikto z posádky nebol zranený. Ďalšie vyšetrovanie OSN by malo trvať niekoľko týždňov.

Spojené štáty však trvajú na svojich odhadoch a dnes (17. júna) zverejnili aj video japonského tankera, ktoré má dosvedčovať, že mínu odpálila iránska Islamská revolučná garda.

Prvý májový incident

Prvý incident tohto druhu sa odohral ešte 12. mája, len niekoľko námorných míľ od miesta, kde dva tankery zasiahli míny v júni. Dva saudskoarabské, jeden nórsky tanker a palivová loď Spojených arabských emirátov (SAE) zasiahli vtedy riadené strely a na plavidlách vytvorili 1,5 až 3-metrové diery. Svetové ceny ropy vtedy poskočili až o dolár na barel a poškodili na trhoch aj dotknuté krajiny.

V zálive vtedy kotvilo vyše 200 lodí, čo minister zahraničných vecí SAE Awar Gargash označil za extrémne nebezpečné. Podľa neho teraz prebieha „technické a nepolitické vyšetrovanie” a Emiráty čakajú na výsledok práce rozličných investigatívcov.

Ani Abú Dhabí zatiaľ za útokmi nevidí priamo Irán, prvotné odhady však považujú za strojcov májových útokov „štátneho aktéra”. „Emiráty nemajú v záujime situáciu eskalovať,” uviedol Gargash pred dvomi týždňami na tlačovej konferencii počas summitu Globsec v Bratislave.

Nórsko bolo ostrejšie. Podľa vyšetrovateľov nórskych poisťovní boli za májovými útokmi „s veľkou pravdepodobnosťou” práve príslušníci iránskej Islamskej revolučnej gardy, informovala agentúra Reuters.

Námorný incident nasledoval o dva dni útokom na ropovody v saudskoarabskom prístave Yanbu jemenskými rebelmi z hnutia Húti zo severu Jemenu, ktorých údajne podporuje práve Irán.

Lajčák: Konflikt vznikne reťazením drobných útokov

Situácia v Perzskom zálive po štvrtkovom útoku na ropné tankery je veľmi vážna. Európska únia chce preto zabrániť ďalšej eskalácii napätia a žiada preskúmať všetky súvisiace fakty. Uviedol to pre TASR v pondelok (17. júna) minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu.

„Ku konfliktom často dochádza tak, že sa nezvládne reťaz drobných útokov, provokácií a nakoniec sa strany ocitnú v reálnej vojne bez toho, aby to možno tak aj chceli,” skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.

Rada ministrov Európskej únie chce poznať detaily, a preto čaká na dôkladné prešetrenie.

„Generálny tajomník OSN vyzval k prešetreniu faktov a to je postoj, ktorý drvivou väčšinou zdieľajú aj ministri zahraničných vecí EÚ,” uviedol Lajčák. Podľa neho sa v Luxemburgu nehovorilo o jednotnom postoji krajín EÚ k tejto záležitosti. Pripomenul, že Spojené kráľovstvo už vyjadrilo podporu pozícii Spojených štátov.

„Väčšina ministrov zahraničných vecí je ale zdržanlivá a volá po tom, aby sme zachovali rozvahu a aby sme sa držali faktov a rešpektovali medzinárodné právo, a to je aj pozícia Slovenska,” dodal podľa TASR Lajčák.