Obnovili rozhovory medzi Ankarou a Aténami o východnom Stredomorí. Kompromis je v nedohľadne

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Robert Ghement]

Po piatich rokoch si Turci a Gréci opäť sadajú za rokovací stôl. Obe strany však na 61. kolo rozhovorov prišli s rozličnými ambíciami. V hre sú okrem otázok pobrežných a teritoriálnych vôd aj dodávky plynu do Únie.

Predstavitelia Atén a Ankary včera (25. januára) odštartovali nové, už 61. kolo rokovaní o východnom Stredomorí. Nejde však o vyjednávania, ale o diskusiu, na ktorej jednotlivé strany zisťujú, s akými argumentami by k negociáciám pristúpil ich náprotivok. Turci a Gréci zatiaľ len „testujú vody“.

Rozhovory o tom, ako si férovo rozdeliť územia na mori, trvajú s prestávkami od roku 2002. Až 60 kôl rokovaní, ktoré nasledovali v priebehu ďalších 14 rokov, však strany nikam neposunuli. Práve naopak, v roku 2016 sa rokovania prerušili na dlhých, takmer päť rokov.

Ruku tentokrát podalo Turecko a na nové rozhovory pozvali svojich gréckych náprotivkov do Istanbulu. O tom, že diskusia dopadla dobre, svedči zatiaľ len oznámenie, že konzultácie pokračujú a najbližšia schôdzka sa už čoskoro uskutoční v Aténach.

Na nové európske sankcie voči Turecku sa bude čakať ďalšie mesiace

Únia sa pri sankciách voči Turecku chce koordinovať so Spojenými štátmi. Voči ich okamžitému rozšíreniu na európskom summite vystupovali najmä Nemci a Bulhari. Slovensko je, naopak, voči Turecku čoraz ostrejšie. Gréci a Cyperčania napokon ostali z výsledku opäť sklamaní.

Na posun čaká aj Európska únia, najmä Nemecko, Francúzsko, Taliansko a samozrejme Cyprus, ktoré sa obávajú, že turecká asertivita v regióne môže ohroziť ťažbu zemného plynu, či plánované plynovody. V hre je však aj súboj o dominantné postavenie v regióne, ktoré trápia mnohé bezpečnostné otázky, ale aj migrácia, či nepokoje na domácich politických scénach.

Pre tureckého prezidenta Erdoğana, ktorého okrem geopolitických zmien (najmä v Bielom dome) tlačí ešte aj domáca ekonomická kríza, ide o minimálny ústupok: Turecko nateraz potrebuje, aby ho partneri vnímali ako krajinu, ktorá je ochotná viesť dialóg.

Rozličný prístup

Obe strany sa do rokovaní pustili s vlastnou agendou a zatiaľ nie je jasné, či sú naklonení kompromisom.

Gréci chcú počas rokovaní hovoriť najmä o vymedzení výhradných námorných hospodárskych zón, vrátane otázok pobrežných a teritoriálnych vôd. Turkov zaujíma aj oblasť suverenity niektorých ostrovčekov, práva menšín, či demilitarizácia gréckych ostrovov.

Bez toho, aby sa do rokovaní v istom bode nezapojil aj Cyprus však k skutočnému riešeniu nedôjde. Do výlučnej ekonomickej zóny Cypru vysiela Ankara svoje prieskumné lode od jari 2019. Odôvodňuje to tým, že obyvatelia severnej časti rozdeleného ostrova majú nárok na zisk z ťažby, ktorú štát Cyprus inkasuje. Vláda južnej, grécky-hovoriacej časti, má totiž podpísané multimiliónové dohody s americkými, izraelskými, saudskými, francúzskymi aj talianskymi spoločnosťami. Zisky však tureckým Cyperčanom nevyčleňuje. Najproblémovejšie je bohaté ložisko Afrodita.

Na stôl sa určite dostanú aj témy ako pobrežné a teritoriálne vody, či teritoriálny vzdušný priestor.

V čom majú Turci pravdu

Problémom nie sú prehnané požiadavky, ale prezident Erdoğan. Turci sa totiž nemôžu čudovať, že v kakofónii jeho kriku nebudú Európania schopní počúvať konštruktívne a azda aj oprávnené protiargumenty. 

Využijú Turci dohodu s Líbyou?

Dôležitým elementom, o ktorý sa opierajú najmä nacionalisti v Turecku, je dohoda s Líbyou. Práve tá by mohla diskusie s Grékmi komplikovať ešte viac.

Vzhľadom na to, že Ankara pomohla miestnej vláde, uznanej OSN, v boji proti rebelujúcemu generálovi Khalífovi Haftarovi, boli predstavitelia z Tripolisu ochotní prihlásiť sa k dvom novým dohodám: jednej o vojenskej, druhej o námornej spolupráci. Turci totiž napriek embargu OSN posielali líbyjskej vláde Fayeza al-Serraja zbrane.

V novembri 2019 napokon podpísali samostatnú dohodu o námorných hraniciach vo východnom Stredomorí, ktorá rozhnevala Grékov. Podľa nej sú Turecko a Líbya námornými susedmi, spoločne vytvárajú výlučnú ekonomickú zónu a v budúcnosti by mohli organizovať spoločné podmorské prieskumy na nerastné bohatstvo.

https://twitter.com/Sobrienegritepe/status/1301558182318309376

Dohoda nahnevala aj Európanov. Podľa Európskej únie „porušuje zvrchované práva tretích štátov, nie je v súlade s morským právom a nemôže mať pre tretie štáty právne následky“. Gréci reagovali obdobnou dohodou s Egyptom, ktorú podpísali v auguste 2020. Egyptská vláda pritom vo vojne v susednej Líbyi podporovala rebelov na čele s Haftarom.

V Stredomorí navyše Egypťania kontrolujú doteraz najväčšie ložisko zemného plynu Zohr, ktoré objavila talianska spoločnosť Eni ešte v roku 2015.

Toto nálezisko má význam aj pre európsky trh. Egypt sa totiž dohodol s Cyprom, že prostredníctvom plynovodu by sa nielen egyptský, ale aj cyperský plyn zo sporného ložiska Afrodita, (ktorý sa skvapalňuje do LNG formy práve v Egypte,) dostával na európsky trh.

https://twitter.com/andreasmoun/status/1299234117322670080

Obdobnú dôležitosť pre Úniu má aj plynovod EastMed, ktorý cez Grécko do Európy privedie plyn z Cypru a Izraela. Sprevádzkovaný by mal byť do roku 2025 a Únii by mal pomôcť diverzifikovať najmä dodávky z Ruska. Problémom je, že časť plynovodu bude prechádzať aj cez výlučnú ekonomickú zónu, na ktorej sa Ankara dohodla s Líbyou.

Napätie eskalovalo do tej miery, že sa grécka a turecká fregata dokonca stretli v auguste na spornom území a medzinárodná komunita len so zatajeným dychom čakala, či sa partneri v NATO skutočne odhodlajú na seba zaútočiť. Francúzi aj Saudi dokonca do oblasti vyslali vlastné jednotky, ktoré mali situáciu upokojiť. Podarilo sa, no Turci sa nestiahli úplne.

Napriek odporu a faktu, že bilaterálna, turecko-líbyjská dohoda ignoruje Krétu, či Rodos, bola zmluva oficiálne zaregistrovaná aj v OSN, a to v októbri minulého roka. Nasledovalo niekoľko ďalších pokusov Ankary o vstup do sporných vôd, no Turci sa nateraz, po decembrovom summite Únie, z oblasti stiahli. Európski lídri totiž hrozili sankciami. Ankare napokon venovali tri mesiace a o možnosti zavedenia nových sankcií budú hovoriť najbližšie v marci.

Napätie vo východnom Stredomorí: Chystá sa Ankara na vojnu?

Námorné hranice medzi Tureckom a Gréckom sú dôvodom vyhroteného konfliktu ostatných dní. Únia čoraz intenzívnejšie zvažuje sankcie a turecké médiá už otvorene skloňujú možnosti vojenského konfliktu.

Rozhovory o námornom vymedzení tradične trvajú dlhé obdobie a ani v prípade Turecka a Grécka sa nedá očakávať, že by sa v krátkom čase našiel kompromis. Ani jedna zo zúčastnených strán naň totiž nie je úplne pripravená.

V súčasnosti by bol teda najoptimistickejším scenárom ten, pri ktorom Ankara v dobrej viere ustúpi od jednostranných výbojných aktivít a zvolí diplomatickú cestu. Európania však budú musieť prehodnotiť svoj odpor k tomu, aby sa do ťažobných aktivít v Stredozemnom mori zapájali omnoho plnohodnotnejšie aj moslimské krajiny.