Obnovili rozhovory medzi Ankarou a Aténami o východnom Stredomorí. Kompromis je v nedohľadne

Po piatich rokoch si Turci a Gréci opäť sadajú za rokovací stôl. Obe strany však na 61. kolo rozhovorov prišli s rozličnými ambíciami. V hre sú okrem otázok pobrežných a teritoriálnych vôd aj dodávky plynu do Únie.

Predstavitelia Atén a Ankary včera (25. januára) odštartovali nové, už 61. kolo rokovaní o východnom Stredomorí. Nejde však o vyjednávania, ale o diskusiu, na ktorej jednotlivé strany zisťujú, s akými argumentami by k negociáciám pristúpil ich náprotivok. Turci a Gréci zatiaľ len „testujú vody“.

Rozhovory o tom, ako si férovo rozdeliť územia na mori, trvajú s prestávkami od roku 2002. Až 60 kôl rokovaní, ktoré nasledovali v priebehu ďalších 14 rokov, však strany nikam neposunuli. Práve naopak, v roku 2016 sa rokovania prerušili na dlhých, takmer päť rokov.

Ruku tentokrát podalo Turecko a na nové rozhovory pozvali svojich gréckych náprotivkov do Istanbulu. O tom, že diskusia dopadla dobre, svedči zatiaľ len oznámenie, že konzultácie pokračujú a najbližšia schôdzka sa už čoskoro uskutoční v Aténach.

Na posun čaká aj Európska únia, najmä Nemecko, Francúzsko, Taliansko a samozrejme Cyprus, ktoré sa obávajú, že turecká asertivita v regióne môže ohroziť ťažbu zemného plynu, či plánované plynovody. V hre je však aj súboj o dominantné postavenie v regióne, ktoré trápia mnohé bezpečnostné otázky, ale aj migrácia, či nepokoje na domácich politických scénach.

Pre tureckého prezidenta Erdoğana, ktorého okrem geopolitických zmien (najmä v Bielom dome) tlačí ešte aj domáca ekonomická kríza, ide o minimálny ústupok: Turecko nateraz potrebuje, aby ho partneri vnímali ako krajinu, ktorá je ochotná viesť dialóg.

Rozličný prístup

Obe strany sa do rokovaní pustili s vlastnou agendou a zatiaľ nie je jasné, či sú naklonení kompromisom.

Gréci chcú počas rokovaní hovoriť najmä o vymedzení výhradných námorných hospodárskych zón, vrátane otázok pobrežných a teritoriálnych vôd. Turkov zaujíma aj oblasť suverenity niektorých ostrovčekov, práva menšín, či demilitarizácia gréckych ostrovov.

Bez toho, aby sa do rokovaní v istom bode nezapojil aj Cyprus však k skutočnému riešeniu nedôjde. Do výlučnej ekonomickej zóny Cypru vysiela Ankara svoje prieskumné lode od jari 2019. Odôvodňuje to tým, že obyvatelia severnej časti rozdeleného ostrova majú nárok na zisk z ťažby, ktorú štát Cyprus inkasuje. Vláda južnej, grécky-hovoriacej časti, má totiž podpísané multimiliónové dohody s americkými, izraelskými, saudskými, francúzskymi aj talianskymi spoločnosťami. Zisky však tureckým Cyperčanom nevyčleňuje. Najproblémovejšie je bohaté ložisko Afrodita.

Na stôl sa určite dostanú aj témy ako pobrežné a teritoriálne vody, či teritoriálny vzdušný priestor.

Využijú Turci dohodu s Líbyou?

Dôležitým elementom, o ktorý sa opierajú najmä nacionalisti v Turecku, je dohoda s Líbyou. Práve tá by mohla diskusie s Grékmi komplikovať ešte viac.

Vzhľadom na to, že Ankara pomohla miestnej vláde, uznanej OSN, v boji proti rebelujúcemu generálovi Khalífovi Haftarovi, boli predstavitelia z Tripolisu ochotní prihlásiť sa k dvom novým dohodám: jednej o vojenskej, druhej o námornej spolupráci. Turci totiž napriek embargu OSN posielali líbyjskej vláde Fayeza al-Serraja zbrane.

V novembri 2019 napokon podpísali samostatnú dohodu o námorných hraniciach vo východnom Stredomorí, ktorá rozhnevala Grékov. Podľa nej sú Turecko a Líbya námornými susedmi, spoločne vytvárajú výlučnú ekonomickú zónu a v budúcnosti by mohli organizovať spoločné podmorské prieskumy na nerastné bohatstvo.

Dohoda nahnevala aj Európanov. Podľa Európskej únie „porušuje zvrchované práva tretích štátov, nie je v súlade s morským právom a nemôže mať pre tretie štáty právne následky“. Gréci reagovali obdobnou dohodou s Egyptom, ktorú podpísali v auguste 2020. Egyptská vláda pritom vo vojne v susednej Líbyi podporovala rebelov na čele s Haftarom.

V Stredomorí navyše Egypťania kontrolujú doteraz najväčšie ložisko zemného plynu Zohr, ktoré objavila talianska spoločnosť Eni ešte v roku 2015.

Toto nálezisko má význam aj pre európsky trh. Egypt sa totiž dohodol s Cyprom, že prostredníctvom plynovodu by sa nielen egyptský, ale aj cyperský plyn zo sporného ložiska Afrodita, (ktorý sa skvapalňuje do LNG formy práve v Egypte,) dostával na európsky trh.

Obdobnú dôležitosť pre Úniu má aj plynovod EastMed, ktorý cez Grécko do Európy privedie plyn z Cypru a Izraela. Sprevádzkovaný by mal byť do roku 2025 a Únii by mal pomôcť diverzifikovať najmä dodávky z Ruska. Problémom je, že časť plynovodu bude prechádzať aj cez výlučnú ekonomickú zónu, na ktorej sa Ankara dohodla s Líbyou.

Napätie eskalovalo do tej miery, že sa grécka a turecká fregata dokonca stretli v auguste na spornom území a medzinárodná komunita len so zatajeným dychom čakala, či sa partneri v NATO skutočne odhodlajú na seba zaútočiť. Francúzi aj Saudi dokonca do oblasti vyslali vlastné jednotky, ktoré mali situáciu upokojiť. Podarilo sa, no Turci sa nestiahli úplne.

Napriek odporu a faktu, že bilaterálna, turecko-líbyjská dohoda ignoruje Krétu, či Rodos, bola zmluva oficiálne zaregistrovaná aj v OSN, a to v októbri minulého roka. Nasledovalo niekoľko ďalších pokusov Ankary o vstup do sporných vôd, no Turci sa nateraz, po decembrovom summite Únie, z oblasti stiahli. Európski lídri totiž hrozili sankciami. Ankare napokon venovali tri mesiace a o možnosti zavedenia nových sankcií budú hovoriť najbližšie v marci.

Rozhovory o námornom vymedzení tradične trvajú dlhé obdobie a ani v prípade Turecka a Grécka sa nedá očakávať, že by sa v krátkom čase našiel kompromis. Ani jedna zo zúčastnených strán naň totiž nie je úplne pripravená.

V súčasnosti by bol teda najoptimistickejším scenárom ten, pri ktorom Ankara v dobrej viere ustúpi od jednostranných výbojných aktivít a zvolí diplomatickú cestu. Európania však budú musieť prehodnotiť svoj odpor k tomu, aby sa do ťažobných aktivít v Stredozemnom mori zapájali omnoho plnohodnotnejšie aj moslimské krajiny.