Palestínska samospráva sa stala členom UNESCO

foto: Demonštrant máva palestínskou zástavou, zdroj: TASR/AP

Hlavný poradca prezidenta Palestínskej samosprávy Nabil Sha´ath toto vyhlásenie zo strany USA len pár hodín po hlasovaní v UNESCO nazval „zločinom a typickým príkladom kolektívneho trestu“. Sha´ath, ktorý je zároveň šéfom hnutia Fatah pre zahraničnú politiku, dodal: „Spojené štáty podporovali právo Cookových ostrovov, malého ostrova v Pacifiku voľne pridruženého k Novámu Zélandu, na plné členstvo v OSN. A keď žiadajú Palestínčania (členstvo v UNESCO), zastavia všetky financie? To je smiešne a nehorázne.“

Debate predchádzalo hlasovanie v UNESCO v pondelok (31. október), kde jeho členské štáty veľkou väčšinou 107 hlasov za ku 14-tim hlasom proti odsúhlasili plné členstvo Palestínskej samosprávy v ich organizácii. Krok by mal pritom podporiť žiadosť Palestínčanov o uznanie za plného člena OSN, ktoré sa uskutoční ešte tento mesiac. Pri hlasovaní, ktoré Sha´ath nazval „testom“ hlasovania o ich členstve v OSN, sa zdržalo 52.

Medzi 14-timi krajinami, ktoré sa vyjadrili proti prijatiu Palestíny boli Austrália, Kanada, Česká republika, Nemecko, Izrael, Litva, Holandsko, Palau, Panama, Samoa, Šalamúnové ostrovy, Švédsko, Spojené štáty a Vanuatu. V rámci EÚ sa zdržali Slovensko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Poľsko, Veľká Británia, či Rumunsko. Zvyšné krajiny Únie, vrátane Belgicka, Fínska, Francúzska, či Slovinska boli za. Podobne aj Čína, Brazília, India, Juhoafrická republika, či Rusko sa vyjadrili za členstvo.

Krátko po hlasovaní predstaviteľ americkej vlády uviedol, že Spojené štáty budú následne nútené stiahnuť svojich 80 miliónov dolárov, ktoré ročne na UNESCO prispievajú. Tieto tvoria približne 22 percent celkových financií organizácie. „Ako výsledok (hlasovania) nebudú USA schopné pohnúť ďalej tranžou, ktorá by o tomto čase inak smerovala do UNESCO,“ uviedol zdroj.

Podobne aj Izrael hneď po výsledkoch hlasovania uviedol, že zváži svoju spoluprácu s touto organizáciou. Veľvyslanec krajiny pri UNESCO nazval hlasovanie „tragédiou“.

Generálna tajomníčka UNESCO Irina Bokova reagovala na slová Spojených štátov prehlásením, v ktorom píše, že „v čase hospodárskej krízy a sociálnej transformácie je hlavná úloha UNESCO podporovať globálnu stabilitu a demokratické hodnoty kľúčovým záujmom Spojených štátov.“ Zároveň uviedla, že aj pre organizáciu sú USA nevyhnutným partnerom a ich prípadné sa stiahnutie oslabí ich efektivitu a fungovanie. Podčiarkla, že UNESCO pomáha pri rozvoji a udržaní slobodnej tlače napríklad v Iraku, Tunisku, či v Egypte. V Afganistane tiež pomáhajú pri výučbe policajtov čítať a písať.

EÚ bez spoločného postoja

Hovorca EÚ reagoval na vyhlásenia Spojených štátov slovami: „Vyzývame každého, aby naďalej podporoval misiu UNESCO budovať mier, vykoreňovať chudobu a interkulturálneho dialógu.“ Dodal zároveň: „Výzývame preto všetky strany na zamyslenie sa pred podniknutím nejakých krokov.“

Európska únia vo všeobecnosti podporuje snahu o dosiahnutie výsledkov pomocou rokovaní medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou s Kvartetom (USA, OSN, EÚ a Ruskom) ako sprostredkovateľmi. Podľa jej predstaviteľov by sa tak mala dohoda dosiahnuť najprv medzi oboma stranami a až potom by malo nasledovať prijatie za člena v medzinárodných organizáciách, vrátane UNESCO.

Palestínčania ale tvrdia, že za 20 rokov rokovaní dosiahli len minimálny pokrok a výstavba izraelských osád zatiaľ pokračuje.

Ukázalo sa však, že hlas EÚ a jej členských štátov nie je jednotný. Sha´ath na to povedal: „Európania sa nevedia zjednotiť proti nám a zreteľne ani za nás. To je nešťastné.“ EÚ preto vyzval, aby sa zjednotila vo svojich činoch a „spravila odvážnejší krok“ na Strednom východe v čase, kedy sú Spojené štáty zamestnané nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami.

„EÚ nechce nahnevať Spojené štáty,ale toto je správny čas pre Európu, aby konala inak ako Američania, „ dodal palestínsky vyjednávač. EÚ je však zároveň vnímavá voči tomu, že Izrael je citlivý na národno- náboženské dedičstvo, ktoré sa nachádza práve na Západnom brehu, vrátane Kostola narodenia pána v Betleheme, hrobky patriarchov v Hebron, kde sú údajné pochovaní Abrahám, Izák a Jákob aj so svojimi ženami, Mŕtve more, či mešita Al-Aksa a Západná stena vo východnom Jeruzaleme. „Zvrchovanosť nad týmito veľmi dôležitými miestami je sporná,“ uviedol politický poradca izraelského veľvyslanca v Bruseli Yael Mester pre EurActiv.

Podľa medzinárodného práva, ktoré uznali všetky štáty okrem Izraela, patrí toto územie Palestíne. „My si nárokujeme tie isté miesta, takže pred ponáhľaním sa na medzinárodné fórum ako UNESCO by bolo najlepšie, aby si obe strany vyjasnili svoje protichodné nároky na tie isté územia a miesta,“ povedal Mester.

Hlasovanie v OSN

Očakáva sa, že 11. novembra bude Bezpečnostná rada OSN hlasovať o tom, či udelí Palestíne plné členstvo. Aj v prípade väčšiny hlasov za však Spojené štáty už dávnejšie avizovali, že budú návrh vetovať. V tom prípade je Palestínska samospráva podľa Sha´atha pripravená predložiť svoju žiadosť pred Valné zhromaždenie OSN, keďže súhlas tam by im poskytol prístup k medzinárodným orgánom, vrátane Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

V prípade, že sa ani toto nepodarí, nevylúčil Sha´ath možnosť že prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás vládu rozpustí.

Následne 2. decembra tohto roku by mala Palestína podpísať dohodu o voľnom obchode s krajinami Mercosuru, čím de facto získa podporu jej juhoamerických členov.