Po Chorvátoch bude nasledovať Čierna Hora, potom dlho nič

zdroj: flickr, autor: rockcohen

Šancu na začatie prístupových rokovaní dostali od Európskej komisie tri krajiny – Macedónsko, Srbsko a Čierna Hora. Dnes to však vyzerá tak, že rokovať sa začne iba s Čiernou Horou.

Podmienka Kosovo

„V prípade Srbska, odporúča Komisia Rade, aby udelila Srbsku štatút kandidátskej krajiny, berúc do úvahy pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol a na základe poznania, že Srbsko sa znovu zapojilo do dialógu s Kosovom a v dobrej viere rýchlo postupuje v implementácii dohôd, ktoré sa doteraz dohodli,“ píše sa v odporúčaniach Komisie týkajúcich sa Srbska.

Podľa  informácii EurActivu vyžadovalo túto podmienku Nemecko. Angela Merkelová nedávno kritizovala Srbsko vo veci Kosova. Podľa nemeckej kancelárky by malo Srbsko konečne zanechať svoju zranenú pýchu zo straty časti územia, pokiaľ sa chce stať členom EÚ. Na druhej strane, srbská proeurópska vláda nemá údajne veľký priestor na manévrovanie. 

Podľa analytikov sa budú srbské nacionalistické strany snažiť využiť situáciu na severe Kosova v neprospech tzv. „proeurópskej“ koalícii.

Bude pre nich teraz oveľa jednoduchšie organizovať protesty, zvyšovať napätie a obviňovať vládu z toho, že zrádza srbské záujmy, pričom najbližšie voľby čakajú Srbsko už na jar budúceho roka.

Spor o názov

V prípade Macedónska sa rokovania zasekli už v roku 2009. Príčinou bol jeho dlhoročný spor s Gréckom o názov štátu. „Komisia zdôrazňuje potrebu zvýšiť snahu nájsť riešenie bez ďalšieho zdržovania […] Riešenie vo veci názvu je už dlho po splatnosti,“ tvrdí Komisia vo svojej Stratégii pre rozšírenie 2011-2012.

Komisia zároveň zdôraznila, že „činom a vyjadreniam, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť dobré susedské vzťahy, je nutné sa vyvarovať“.

Macedónsko a Grécko sa nedávno opäť dostali do sporu pre veľkú sochu Alexandra Veĺkého, ktorá bola umiestnená uprostred hlavného mesta Skopje. Je pravdepodobné, že sa Macedónsko dostane do konfliktu aj s Bulharskom. Premiér Nikola Gruevski mal totiž údajne spolufinancovať film „Tretí polčas“, ktorý obviňuje Bulharsko z deportácie 7200 macedónskych židov.

Nový experiment

Iba jedna krajina uskutočnila dostatočné kroky smerom k začatiu rokovaní – Čierna Hora. Podľa eurokomisára pre rozšírenie Štefana Füleho, splnila Čierna hora požiadavky na začatie prístupových rokovaní. Podľa informácii EurActivu sa krajine darí bojovať s organizovaným zločinom, praním špinavých peňazí a s pašeráctvom. Vláda, v snahe splniť požiadavky EÚ, zapojila do svojho rozhodovacieho procesu aj opozíciu a neziskové organizácie.

Prístupové rokovania medzi EÚ a Čiernou Horou by mali začať v oblasti súdnictva, základných ľudských práv, spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Ich úspešné ukončenie je podmienkou pre otvorenie ďalších kapitol.

Donedávna sa Čierna Hora považovala za jednu z najskorumpovanejších krajín Európy. Korupcia sa dotýkala aj najvyšších politických miest. V decembri roku 2010 však odstúpil kontroverzný premiér Milo Djukanič, ktorý mal údajne kontakty na podsvetie. Tento krok prispel k zlepšeniu postoja EÚ voči Čiernej Hore.

A zvyšok…

V prípade Albánska sa zmena postoja neočakáva. V krajine sa podarilo prekonať pat, ktorý nastal po voľbách v roku 2009. Komisia si však myslí, že najprv treba počkať na znovuobnovenie reformného procesu.

V Bosne a Hercegovine sa jednotlivé etniká (Srbi, Chorváti a Bosniaci – bosnianskí moslimovia) nedokážu dohodnúť na spoločnej vláde alebo spoločnom rozpočte. Oficiálne sa krajina uchádza o členstvo v EÚ, neriadi sa však jej odporúčaniami.

„Bosna a Hercegovina sa musí rozhodnúť, či ich európska agenda je aj ich národnou agendou,“ povedal pre EurActiv vysoko postavený predstaviteľ EÚ.

Kosovo má za sebou ťažký rok. Na jednej strane vyhlásil ústavný súd prezidentské voľby za neústavné. Na strane druhej je podľa informácii NATO, ktoré unikli a boli zverejnené na stránkach britského denníka Guardian, premiér Kosova zapletený do organizovaného zločinu. EÚ sa v prípade tejto krajiny zatiaľ zameriava na uľahčenie udeľovania víz.

Turecko si pohnevalo EÚ predovšetkým niektorými svojimi vyjadreniami. Turecko chce zastaviť prieskum nových ložísk ropy a zemného plynu okolo Cypru, pričom podľa nedávneho vyhlásenia chce na to použiť svoju námornú flotilu. Napriek tomu sa EÚ snaží viesť s Tureckom „konštruktívny dialóg“. V prvom rade chce naďalej rozvíjať dialóg o vízach, prehĺbiť colnú úniu a zlepšiť vzájomnú zahraničnú politiku.

Komisii sa však nepáči, že sa v mnohých potenciálnych kandidátskych krajinách zhoršila sloboda médii.

Pozície

Egemen Bagis, turecký minister pre záležitosti Európskej únie a hlavný vyjednávač prístupového procesu, povedal: "Správa vyzerá byť objektívna a vyvážená [avšak] nanešťastie nezobrazuje celú záležitosť tak ako by mala. Zdá sa, že kamera EÚ nestíha zachytiť rýchlo sa meniaci obraz Turecka."

"V minulých rokoch by sa táto správa objavila na titulných stránkach tureckých denníkov." Bagis tvrdí, že dnes sa tým zaoberá už málokto. Vinníkom je podľa neho Európska únia, pretože údajne uplatňuje voči Turecku dvojitý meter.

Podľa Richarda Howitta (britský europoslanec za Progresívnu alianciu socialistov a demokratov – S&D) bude musieť Macedónsko najbližší rok ukázať, že to s reformami myslí vážne.

Podľa Howitta je najpodstatnejšia sloboda médii. Zároveň vyjadril nádej, že udalosti, ktoré sprevádzali nedávne sčítanie ľudu v Čiernej Hore by nemali ovplyvniť Rámcovú dohodu z Ochridu.

Hovorca pre zahraničné veci za skupinu Zelených v Európskom parlamente, Franziska Brantner, povedal: „Začať prístupové rokovania so Srbskom by v tejto situácii vyslalo absolútne zlý signál, ak berieme do úvahy zvýšené napätie medzi Srbskom a Kosovom.“ […] „Komisia vytvorila správnu rovnováhu tým, že spojila svoje odporúčania na kandidátsky status s jasnou správou, že Srbsko musí znovuobnoviť dialóg s Kosovom a implementovať dohody, ktoré už s Prištinou vyjednalo, bez meškania. Srbsko musí normalizovať svoje vzťahy s Kosovom a vytvoriť jasný pokrok v tejto oblasti, ako predzvesť začatia prístupových rokovaní. Avšak, existujú aj ďalšie oblasti, ktorým sa musí venovať, a nedávne neakceptovateľné zrušenie pochodu gayov k tomu neprispieva.“

Europoslankyňa za Zelených a predsedkyňa delegácie Európskeho parlamentu v Turecku, Héléne Flautreová, tvrdí, že EÚ by mala byť v prípade Turecka obozretná.

„Komisia zdieľa obavy parlamentu ohľadom varovných signálov nad obmedzením slobody médii v Turecku. Žurnalisti sú obťažovaní a hrozí sa im uväznením. […] Avšak, prvoradou záležitosťou je stagnácia rokovaní o členstve. Blokovanie rokovania o kapitolách, ktoré sa týkajú základných práv, v dobe, kedy sa v Turecku diskutuje o ústavnej a súdnej reforme, je nesprávne. Toto je reálna hrozba pre úsilie, ktoré sa v Turecku snaží o demokratickú reformu a zároveň aj hrozba pre snahu EÚ to pozitívne ovplyvniť.“

Najdôležitejšie je, aby EÚ vyslala Turecku jasný signál, že najdôležitejšie je pre krajinu pokračovať v reformách. Myslí si to holandská europoslankyňa Ria Oomen-Ruijtenová (Európska ľudová strana – EPP).

„Turecko ukázalo, že dokáže hrať pozitívnu rolu v turbulentnom regióne. Preto je teraz, viac ako kedykoľvek predtým, čas pre EÚ a Turecko posilniť svoju vzájomnú zahraničnú politiku. Efektívnejšia kooperácia je v tomto zmysle podstatná.“

Oomen Ruijtenová privítala reformu súdnictva, poukázala však na nízku mieru pokroku v kauzách ako „Ergenekon“ alebo „Sledgehammer“.

Kader Sevincová, reprezentantka tureckej sociálnodemokratickej strany CHP v Bruseli, tvrdí, že jej strana vždy podporovala vstup Turecka do EÚ.

Zároveň dodala, že správa Komisie by sa mala viac zamerať na nedostatky terajšej vlády v nezávislosti a nestrannosti súdnej moci, individuálnych slobodách, slobode tlače, právach žien, sociálnej politike a slobodnej a spravodlivej trhovej ekonomike.

Sevincová zároveň poukázala na, podľa nej, nespravodlivé blokovanie prístupových kapitol. Zastavenie rokovaní si vymohlo Francúzsko a Cyprus.

„Očakávame od Európskej komisie, že bude tvrdšie obraňovať európske hodnoty a princípy pri jednaniach s Tureckom,“ dodala.

Tusiad, najväčšia zamestnávateľská organizácia v Turecku, považuje reformy vyzdvihnuté v správe Európskej komisie za kľúčové.

„V tomto ohľade, vytvoriť novú ústavu založenú na sociálnom a politickom kompromise je najdôležitejšie. Proces, ktorý sa začal občianskou iniciatívou by mal byť transparentný. Turecko potrebuje nový ústavný poriadok, ktorý lepšie zaručí vládu zákona, individuálne a kultúrne práva a slobody, práva žien a nezávislosť a nestrannosť súdneho systému, ktorý bude produkovať výsledky v rozumnom čase. Nový ústavný poriadok, ktorý posilňuje spoločnosť založenú na kreativite, podnikavosti a sociálnej zodpovednosti bude pre Turecko veľmi dôležitý,“ tvrdí Tusiad.