Porážka Trumpa by mala vystrašiť lídrov ako Orban, Kazcyński, či Bolsonaro

Symbol Trumpovej kampane, červená šiltovka, je už v Štátoch dostupná vo výpredaji. [EPA-EFE/Jim Lo Scalzo]

Odchádzajúci americký prezident dokáže fakty poprepájať tak, aby hovorili v jeho prospech. Demokrati by sa z tejto taktiky mohli poučiť a o Trumpovej porážke začať hovoriť ako o bode zlomu a jasnej prehre pravicového populizmu.

Pred štyrmi rokmi, keď sa do Bieleho domu chystal, hovorili komentátori o tom, že extrovertný maklér bude v úrade obklopený „dospelými osobami“, ktoré mu nedovolia v politike príliš ulietať. Aj tí skeptickejší analytici trvali v roku 2016 na tom, že robustná demokratická štruktúra Trumpa zvládne.

Napriek tomu do „post-faktuálnej” doby vkročili nielen Spojené štáty. Len za ostatný rok bola krajina najprv na sklonku vojny s Iránom, a to až kým neprišla koronakríza, ktorá si do polovice novembra vyžiadala viac ako 250 tisíc amerických životov. „Ak by neprišiel Covid-19, Trump by post prezidenta obhájil,“ myslí si Tomáš Valášek (Za ľudí), šéf výboru Národnej rady pre európske záležitosti.

Či americká demokracia skutočne ustojí vládu 45. prezidenta sa s určitosťou dozvieme pravdepodobne až na sklonku tohto roka. Hoci kampaň prilákala do volebných miestností najviac voličov za ostatných sto rokov, ich konečné rozhodnutie ovplyvňovali dezinformácie, ktoré sa tvorili priamo v Štátoch.

Únia a Spojené štáty: Čo sa s Bidenom zmení a čo ostane rovnaké

Európska únia chce v Bielom dome od januára hľadať konštruktívneho a dôveryhodného partnera. Nemala by však očakávať návrat k politike voľného obchodu a liberalizácie, či masívne rušenie ciel.

„Trump porážku nikdy neprizná,“ hovorí Knut Dethlefsen,  riaditeľ zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung vo Washingtone. Podľa neho si odchádzajúci prezident buduje okolo seba špecifický imidž a mýtus. „Nemá nachystanú zásadnú stratégiu, no chce si udržať podporu súčasných podporovateľov,“ vysvetľuje.

Výsledky prekvapili menej ako nepresnosť prieskumov

„Zabudli sme na to, že obhájiť prezidentské kreslo vo Washingtone nie je také jednoduché,“ pripomína Tomáš Valášek. Za posledných 28 rokov sa to po prvý krát nepodarilo až Trumpovi. Zo 45. amerických prezidentov slúžilo viac ako jedno volebné obdobie však len 17 z nich. Za posledné storočie post po štyroch rokoch neobhájili iba Herbert Hoover, Jimmy Carter a George Bush starší.

Hoci konečné víťazstvo Joea Bidena expertov neprekvapilo, neočakávané podľa nich bolo, že prieskumné agentúry nedokázali predpovedať tak vysokú podporu pre stále úradujúceho prezidenta.

Peter Kmec (Hlas), poslanec Národnej rady a bývalý veľvyslanec vo Washingtone (2012-2018), bol z nepresnosti prieskumov „vyslovene sklamaný“. Namiesto očakávanej „modrej vlny“, ktorú agentúry predpovedali, Biden napokon v štátoch, ktoré o voľbách rozhodli, porazil Trumpa len o necelé dva percentuálne body. Zlyhanie je podľa The New York Times pre výskumníkov o to nepríjemnejšie, pretože sa „väčšinu času posledných štyroch rokov snažili vyriešiť hlavný problém z roku 2016, ktorým bolo podcenenie republikánskeho hlasovania vo viacerých štátoch – no neuspeli“.

Skresľujúci monitoring voličských nálad sa mal odraziť aj v predvolebných kampaniach. Hlasy, ale aj dôležitá finančná podpora pre kandidátov, mohla v konečnom dôsledku chýbať na miestach, kde prieskumy odhadovali jasné víťazstvo. Rovnako mohli byť aktivity a s nimi aj peniaze, sústreďované na miestach, kde boli šance zmeniť výsledok mizivé. Americký magazín spomína napríklad Iowu a Ohio, kam sa sústredila väčšina snáh demokratickej kampane v posledných dňoch pred voľbami, no kde napokon výrazne prehrala. Osobitý problém nastal aj podcenením počtu voličov, ktorí síce v prezidentských voľbách odovzdali hlas Bidenovi, no do Senátu volili republikána alebo republikánku.

O tom, ako budú prieskumy prezentovať americké médiá v budúcnosti, sa dnes za Atlantikom už vedie živa diskusia. V hre má byť aj umiestňovanie na menej prominentnejších a viditeľných miestach.

Donald Trump: Európska únia je nepriateľ

Na kritiku amerického prezidenta reagoval šéf Európskej rady výzvou na reformu Svetovej obchodnej organizácie. V pondelok 16. júla sa Donald Trump stretáva s Vladimirom Putinom a Európska únia s Čínou.

Predikcie sa však nemýlili v tom, aký priebeh bude mať volebná noc a niekoľko dní po nej, ale ani v tom, že volebná účasť môže v tomto roku lámať rekordy.

Voličský záujem bol napokon najväčší za posledné storočie. Viac ako 65 percent voličov hlasovalo naposledy v prezidentských voľbách v roku 1908, pripomína The Washington Post. Vtedy však volebné právo nemali ani ženy, či pôvodné obyvateľstvo.

„Čakal som, že k voľbám príde množstvo ľudí, ale že sa také obrovské množstvo dostaví voliť Trumpa, to ma prekvapilo,“ hovorí Knut Dethlefsen. Záujem podľa neho svedčí o „jasnej túžbe Američanov po zmene“.

„Naozaj to bol boj o americkú dušu a koronakríza všetko ešte viac zvýraznila,“ dodáva Caroline Batka, výskumníčka z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave.

Postfaktuálna kampaň

Peter Kmec v súvislosti s kampaňou poukazuje aj na silu médií a sociálnych sietí, ktorá opäť ovplyvnila aj konečné výsledky.

Podľa najnovších výskumov patrí medzi najbežnejšie formy pôsobenia dezinformácií vo voľbách šírenie „falošných správ“ s cieľom zdiskreditovať oponentov alebo ovplyvniť volebný proces, falšovanie alebo manipulácia s údajmi o voľbách, či práve využívanie falošného monitorovania a prieskumov. Výnimkou nie sú pri ich využívaní ani Spojené štáty.

No kým po prezidentských voľbách v roku 2016 bolo jasné, že dezinformácie prichádzali najmä zo zahraničia, v tomto roku sa rodili prevažne priamo na domácej scéne, prízvukuje bývalý veľvyslanec.

V tomto roku zatiaľ naozaj neboli odhalené žiadne významné zahraničné dezinformačné kampane, ktoré by mohli výsledky ovplyvňovať. Namiesto toho šírili dezinformácie samotní Američania.

Vedci z Newyorskej univerzity zistili, že republikánski kandidáti alebo ich kampane minuli od júla okolo 210 tisíc dolárov na sponzorovanie takmer 350 príspevkov na Facebooku, ktoré používali slová ako „podvod“, „manipulácia“ alebo „ukradnúť“. Tie napokon videlo viac ako 9,4 milióna osôb.

Výskumníci z Harvardu skúmali, ako sa do verejného diskurzu dostal naratív o potenciálnych podvodoch, spojených s voľbami poštou. Od marca do augusta analyzovali viac ako 55 tisíc online správ, päť miliónov tweetov a 75 tisíc príspevkov na verejných stránkach Facebooku. Podľa nich nárast v mediálnom pokrytí a aktivite v tejto oblasti spôsobil samotný Trump – či už prostredníctvom svojho účtu na Twitteri, tlačových brífingov alebo vystúpení v televízii Fox.

Počas samotných volieb začali sociálne siete príspevky jednotlivých kandidátov podrobovať kontrole faktov. Viditeľné to bolo najmä u Trumpa, ktorého príspevky na sieti Twitter platforma po jednom označovala za „sporné“.

Trump vs. Biden: Čo od amerických volieb očakáva Európa?

Európske krajiny sú pri podpore dvoch prezidentských kandidátov nejednotné. Najhlasnejšie podporuje súčasného prezidenta Viktor Orbán, Janez Janša a Boris Johnson, no tichú podporu nachádza Trump aj v Taliansku, Poľsku, či Srbsku.

Hlavný naratív dezinformačnej scény o volebnej integrite pretrval aj po voľbách. Analýza spoločnosti Zignal Labs, platformy pre mediálne spravodajstvo, na ktorú upozorňuje aj Financial Times, našla na sociálnych médiách v týždni po voľbách približne 4,7 milióna odkazov na konšpirácie o podvodoch s voličskými hlasmi.

Americký mediálny priestor v súčasnosti v priamom prenose sleduje prerod Trumpovej donedávna najobľúbenejšej televíznej stanice Fox, ktorá čoraz agresívnejšie obviňuje prezidentových právnikov zo šírenia nepodložených správ o volebnom podvode vo viacerých štátoch.

Peter Kmec hovorí aj o „začínajúcej vojne sociálnych platforiem“. Nespokojní Trumpovi voliči sa odkláňajú nielen od Fox-u, ale do svojich bublín sa uzatvárajú aj na nových, konzervatívnych platformách. Príkladom je sieť Parler, ktorej sťahovanie narástlo po voľbách o dvetisíc percent. Podľa magazínu The Guardian si ju len 9. novembra stiahlo pol milióna nových používateľov. Útočisko na nej našli už mnohí konzervatívni senátori, či šíritelia konšpirácii, ktorých tradičné siete postupne zo svojich platforiem vytlačili, alebo pre neustále porušovanie pravidiel zakázali. Podľa expertov sa dá očakávať, že ich význam v najbližších mesiacoch ešte porastie.

Rámcovanie faktov

Trumpovi sa svoju voličskú základňu podarilo za štyri roky rozšíriť a je faktom, že – ako sám často prízvukuje – získal najviac hlasov, ako ktorýkoľvek americký prezident, ktorý sa vo voľbách pokúšal o znovuzvolenie. Napriek tomu to nestačilo.

„Trump je úspešný v tom, ako dokáže fakty zarámcovať vo svoj prospech,“ hovorí Dethlefsen. Podľa neho by sa aj progresívne spektrum politickej scény malo z tejto taktiky poučiť. Prehru 45. prezidenta by preto mala rámcovať ako „jednoznačnú porážku pravicového populizmu“. Tej by sa mali z jeho pohľadu obávať aj ostatní populistickí lídri, vrátane brazílskeho prezidenta Bolsonara, či Viktor Orban a Jarosław Kazcyński.

„Ako je možné, že sme nechali politiku identity a nativistov (obhajcov teóriu, podľa ktorých sú mentálne schopnosti a štruktúry sú skôr vrodené, ako získané učením, pozn. red.) získať vplyv u tých, ktorí ostali v ekonomickej núdzi,“ pýta sa Tomáš Valášek.

Európsky týždeň | Transatlantické vzťahy sa už z ďalších rokoch s Trumpom nemuseli zotaviť

Hoci sa záujem Washingtonu o Európu vytrácal už za Obamu, po štyroch rokoch Donalda Trumpa v Bielom dome prišli transatlantický partneri o vzájomnú dôveru. EÚ za Bidena už len ťažko odskočí z plánov na strategickú autonómiu. 

Demokratická kampaň na rozdiel od tej republikánskej však nebola o jednej osobe, ale práve o demokracii a nutnosti prekonávať rozdiely, dodáva Dethlefsen. Bidenove kvality podľa  riaditeľa zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung vo Washingtone verejnosť a médiá čiastočne podceňujú. Poukazuje pritom na jeho „strategickú trpezlivosť“, ale aj prirodzený nadhľad, profesionalitu a inkluzívny charakter líderstva. V primárkach presvedčivo porazil svojich oponentov a aj jeho víťazstvo v prezidentských voľbách „bolo absolútne jednoznačné“.

Z jeho pohľadu má Biden najprogresívnejší program, aký kedy predstavil ktorýkoľvek iný demokratický kandidát pred ním.

Podľa Petra Kmeca sa bude nový líder musieť zamerať omnoho viac na sociálne nerovnosti v americkej spoločnosti, kde 98 percent bohatstva krajiny kontroluje 50 percent majetnejších Američanov. Len zvyšné dve percentá sú kontrolované chudobnejšou polovicou populácie. Doterajšie nazeranie na americkú spoločnosť cez prizmy ľavice a pravice už podľa neho stačiť nebudú.

„Pokiaľ Spojené štáty nenájdu demokratického lídra, ktorý sa zameria na riešenie tejto skutočnosti, problém polarizácie sa nevytratí,“ uviedol Kmec.

Biden bude mať na zvrat príležitosť. Ekonomicky znevýhodnená časť obyvateľstva napokon zverila svoju dôveru do rúk demokratického kandidáta v oveľa väčšej miere, ako to bolo pred štyrmi rokmi.

Borrell: Únia je ochotná budovať so Spojenými štátmi silné transatlantické partnerstvo

O výsledkoch sa môže svet dozvedieť už dnes, EÚ je ale pripravená pracovať s ktorýmkoľvek z kandidátov.

Podpora Senátu nemusí byť kľúčom

Joe Biden a Kamala Harris bezpochyby zmenia dynamiku americkú politiku doma aj v zahraničí, zhodli sa experti na online debate, ktorú zastúpenie Nadácie Friedricha Eberta organizovalo v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko. Či však bude nová administratíva efektívna, rozhodne až štát Georgia. Pre nejednoznačné výsledky sa dvaja zástupcovia v Senáte za tento štát, ktorý v prezidentských voľbách prekvapivo, no stále tesne, podporil Bidena, budú voliť v januári ešte raz.

Republikánom stačí, ak v Georgi získajú jedného senátora. Ten by im v hornej komore Kongresu zaistil väčšinu. (Podľa posledných výsledkov majú v 100 člennom senáte republikáni 50 senátorov a senátoriek, demokrati 46 a dve kreslá pripadli nezávislým kandidátom.)

Výsledky volieb v štáte teda môžu formovať aj budúce vzťahy Washingtonu so svetom. Tomáš Valášek si však nemyslí, že bez prevahy v Kongrese nebude možné viesť efektívnu zahraničnú politiku. Pripomína posledný rok mandátu prezidenta Obamu, kedy v Senáte získali prevahu republikáni, no dôležité globálne politiky sa vtedajšiemu prezidentovi podarilo presadiť vďaka tzv. exekutívnym nariadeniam. Príkladom je Iránska jadrová dohoda.

„Ak sa stane zázrak v Georgi, Joe Biden bude mať jedinečnú možnosť viesť skutočnú zmenu,“ dodáva Peter Kmec. Ak by sa to aj nestalo, z jeho pohľadu bude mať Biden, ako skúsený kongresman. „výhodu pri hľadaní konsenzu“.