Podľa zdrojov z európskych diplomatických kruhov členské štáty EÚ podporili vytvorenie námornej misie na ochranu lodí pred útokmi húsijských teroristov, ktorých v oblasti Červeného mora podporuje Irán. Odštartovať by mala už vo februári.
Veľvyslanci EÚ v utorok (16. januára) podporili v Politickom a bezpečnostnom výbore Únie, zodpovednom za zahraničnú a obrannú politiku, návrh diplomatickej služby EÚ, na ktorej čele stojí Josep Borrell.
Návrh pôvodne hovoril o vytvorení „novej operácie EÚ“, ktorá by „pôsobila v širšej oblasti, od Červeného mora po Perzský záliv“.
O ďalších krokoch budú ministri zahraničných vecí EÚ diskutovať 22. januára s tým, že by bola nová misia zriadená najneskôr do 19. februára a krátko potom by mala začať aj fungovať, uviedli diplomatické zdroje.
Viacerí diplomati EÚ zdôraznili potrebu urýchlenia tohto procesu vzhľadom na napätie v regióne.
„Zhoda je v tom, že musíme konať rýchlo a pragmaticky,“ povedal jeden z diplomatov EÚ.
Očakáva sa, že nová misia bude založená na pozorovacej operácii Agenor, spoločnej aktivite pod francúzskym vedením, ktorá pokrýva celý záliv, Hormuzský prieliv a časť Arabského mora. Realizuje sa v rámci zastrešujúcej misie s názvom Európske námorné povedomie v Zálive (European Maritime Awareness in the Strait, EMASoH). V súčasnosti sa na nej zúčastňujú Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Nórsko a Portugalsko.
Misia by mala pracovať v koordinácii s partnermi v regióne, a to v rámci úsilia o zastavenie útokov na kľúčovú obchodnú cestu, uviedli diplomati EÚ.
Ešte minulý rok EÚ skúmala možnosť využitia svojej antipirátskej misie Atalanta, ktorá pôsobí v Indickom oceáne a chráni lodnú dopravu pri Somálsku.
Španielsko sa však postavilo proti tejto myšlienke a odmietlo akúkoľvek úlohu v misii v Červenom mori, pričom sa z domácich politických dôvodov vyhýbalo konfliktu. Rovnako ale uviedlo, že je otvorené novej misii.
V utorňajšej diskusii sa Španielsko „hlasovania konštruktívne zdržalo“ a nezasahovalo do diskusie, aby nestálo v ceste iniciatíve, čo potvrdili aj dvaja diplomati EÚ.
Ministri obrany Francúzska a Talianska sa v telefonickom rozhovore zhodli na potrebe väčšej francúzsko-talianskej spolupráce pri riešení súčasných problémov v Červenom mori vrátane zdôraznenia podpory „európskej misie, ku ktorej by sa mohli pripojiť aj nečlenské krajiny EÚ“.
Spojené štáty minulý mesiac uviedli, že spolu s ďalšími krajinami budú hliadkovať v Červenom mori v rámci novej misie, nazvanej Operácia Prosperity Guardian. Snažia sa totiž minimalizovať obavy trhu z toho, že narušenie jednej z popredných svetových obchodných tepien by mohlo zasiahnuť globálnu ekonomiku.
Niektoré členské štáty EÚ však vyjadrili výhrady k myšlienke byť súčasťou misie pod velením Spojených štátov.
Americké a britské sily napokon začali v piatok (12. januára) cielené útoky na húsijské predajne zbraní a miesta na odpaľovanie dronov. Iránom podporované hnutie sa ale nechalo počuť, že bude pokračovať v útokoch na rušných lodných trasách. Hoci Húsijovia tvrdia, že útoky sú priamou odpoveďou na vojnu medzi Izraelom a Hamasom, terčom sa stali desiatky plavidiel bez akýchkoľvek liniek na Izrael.
Ekonomické dôsledky
Útoky v Červenom mori, za ktorými stoja húsijskí militanti, ovládajúci veľkú časť Jemenu, obhajuje hnutie solidárnosťou s Palestínou. Izrael a Hamas v nej v súčasnosti stále vedú vojnu. Mnohí obchodní prepravcovia preto odklonili svoje plavidlá na iné trasy.
Rastúce riziká pre námornú plavbu v Červenom mori sa podľa údajov medzinárodných pozorovateľov námornej dopravy zvýšili najmä v utorok (16. januára), kedy grécku nákladnú loď zasiahla pri jemenskom pobreží raketa.
Prerušenia prepravy v Červenom mori, za ktorými stoja Húsijovia, zvyšujú ceny spotrebného tovaru, uviedol po incidente výkonný riaditeľ prístavu a prevádzkovateľa nákladnej dopravy DP World.
„Európski spotrebitelia tento tlak pocítia (…). Zasiahne to viac rozvinuté ekonomiky ako rozvojové,“ dodal finančný šéf dubajskej logistickej spoločnosti Yuvraj Narayan.