Putin, Merkelová, Erdoğan a Macron: Zjednotení v otázke Sýrie?

Štyria lídri na stretnutí v Istanbule. [EPA-EFE/Maxim Shipenkov/POOL]

Podľa štvorice lídrov je jedinou možnosťou v sýrskej občianskej vojne politické riešenie. V rozsiahlom vyhlásení po stretnutí žiadajú postup v príprave novej sýrskej ústavy a odmietajú akékoľvek snahy o delenie krajiny.

Ruský prezident Vladimír Putin, nemecká kancelárka Angela Merkelová, turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa cez víkend (27. októbra) stretli v Istanbule, aby prerokovali ďalší postup v otázke Sýrie. Vyše sedem rokov trvajúca civilná vojna, ktorý si už vyžiadala vyše 360 tisíc životov a zvyšujúce sa napätie v severozápadnom centre povstalcov, meste Idlib, boli hlavnou témou ich jednaní.

„Celý svet sleduje naše stretnutie. Verím, že veľké očakávania naplníme,“ uviedol na úvod stretnutia hostiteľ, turecký prezident Erdoğan.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitryho Peskova si lídri chceli „akoby zosynchronizovať hodinky“ a otestovať, ako výhodný je takýto formát rozhovorov. Spoločne sa totiž stretli Rusi a Turci, ktorí doteraz spolupracovali s Iránom v takzvanej skupine Astanského mierového procesu, a časť skupiny Priatelia Sýrie, v ktorej okrem Nemecka, Francúzska a Turecka figuruje aj ďalších 10 krajín, vrátane Spojených štátov amerických. Tie spolu so Spojeným kráľovstvom za vyjednávacím stolom chýbali, upozorňujú analytici.

Spoločné vyhlásenie napokon bolo

Lídri sa napriek prvotným medializovaným informáciám o tom, že spoločné stanovisko nevydajú, zhodli. V rozsiahlom, až 807-slovnom vyhlásení potvrdili, že v Sýrii neexistuje iné riešenie ako politické; že je potrebné podporovať inkluzívny politický proces pod záštitou OSN, vedený a obsiahnutý Sýrčanmi; že Sýria musí v Ženeve postúpiť v príprave novej ústavy a začať ešte tento rok; a že existencia krajiny bude pokračovať v predvojnových hraniciach.

Štyria predstavitelia krajín odmietli podporu pre akékoľvek separatistické snahy, či povolenie na to, aby akékoľvek zahraničné sily okupovali sýrske územie. Odmietli použitie chemických zbraní a potvrdili, že memorandum o neútočení v demilitarizovanej zóne Idlibu, na ktorom sa Rusko, Irán a Turecko v Soči dohodli v septembri, musí ostať v platnosti.

Napriek tomu, že prímerie platí niečo vyše mesiaca, značné obavy o to, že džihádistické skupiny, ktoré kontrolujú väčšinu provincie, odmietnu odložiť zbrane, na čo režim odpovie ofenzívou, stále pretrvávajú. Demilitarizovaná zóna pritom predstavuje okruh približne 15 až 20 kilometrov okolo mesta. Napätie zatiaľ vyvrcholilo deň pred konferenciou (26. októbra), kedy prišlo po paľbe sýrskeho režimu o život sedem osôb, čo je najviac od začiatku prímeria.

Rusko si však podľa prezidenta Putina ponecháva možnosť reakcie na „teroristické hrozby“ a chce „aktívne podporiť sýrsku vládu pri ich likvidácii“.

Nemecká kancelárka potvrdila, že lídri očakávajú skoré uskutočnenie „transparentných volieb, na ktoré budú dozerať medzinárodní pozorovatelia“.

„Utečenci by sa na takýchto voľbách mali tiež zúčastniť,“ dodala Merkelová. Detaily ich hlasovacích práv a možností by mali byť ale diskutované až na ďalšom stretnutí.

Komuniké zo summitu potvrdilo, že krajiny chcú podporiť „bezpečný a dobrovoľný“ systém návratov pre Sýrčanov, ktorí pred konfliktom z krajiny ušli.

Podľa agentúry Anadolu potvrdil turecký prezident svoje staršie stanovisko, že o osude prezidenta Bašara al-Assada by mali rozhodnúť Sýrčania, nie „nejakí zahraniční jednotlivci“. Práve Ankara, na rozdiel od svojich najbližších partnerov z Moskvy a Teheránu ostáva najzásadnejším kritikom sýrskeho prezidenta. Svoju kritiku však v ostatných mesiacoch brzdí, čo potvrdilo aj víkendové stretnutie.

Turci chcú pokračovať aj vo svojich operáciách Štít Eufratu a Olivová ratolesť na východe od rieky Eufrat, a to v snahe „eliminovať nebezpečenstvo pre národnú (tureckú, pozn. red.) bezpečnosť“.

Únia nesúhlasí s ruským názorom, že sýrski utečenci sú pripravení na návrat

Európska únia sa nedomnieva, že Sýria je už dostatočne bezpečná na návrat utečencov. Uviedli to bruselskí predstavitelia v súvislosti so snahou Ruska presadiť, aby sa utečenci vrátili do vojnou spustošenej krajiny a aby medzinárodné spoločenstvo vyčlenilo peniaze na jej obnovu.

Témou bol aj saudskoarabský novinár Chášukdží

Podľa informácii tureckých médií informoval počas stretnutia turecký prezident svojich kolegov aj o vývoji situácie okolo zavraždeného saudskoarabského novinára. To, že bol Džamál Chášukdží v Istanbule zavraždený, priznala počas víkend aj saudskoarabská administratíva.

Ankara svetovým i domácim médiám dávkuje detailné informácie vlastnej spravodajskej služby postupne už od začiatku októbra.

Merkelová je voči Saudom kvôli Chášukdžího smrti najostrejšia. Paríž, Londýn aj Washington vyčkávajú

Okolnosti smrti saudskoarabského novinára žiadajú prešetriť mnohí európski politici. Kým Nemci už avizovali embargo na vývoz zbraní, Francúzi aj Briti, ktorí s krajinou v tomto odvetví intenzívne obchodujú, sú zatiaľ opatrnejší. Intenzívnu politickú hru rozohrali aj Turci. 

Európsky parlament v tejto súvislosti prijal minulý týždeň odporúčanie pre členské štáty Európskej únie, aby obmedzili vývoz zbraní do Saudskej Arábie a zaujali voči Rijádu spoločný postup. Kým Nemecko ako prvé na vraždu novinára reagovalo embargom na zbrane do Saudskej Arábie, francúzsky prezident Emmanuel Macron sa nechal počas svojej návštevy v Bratislave počuť, že zastavenie vývozu zbraní považuje za populistické a „čistú demagógiu“.

Francúzsko ma spomedzi krajín Únie so Saudskou Arábiou v obrannom priemysle najživší obchod.