Rokovania o iránskom jadrovom programe sú zatiaľ bez výsledku

Vyslankyňa EÚ Ashtonová a iránsky minister Zaríf vo Viedni (zdroj: Európska komisia)

Víkendové rokovanie troch zástupcov Európy (Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka), Ruska, Číny a Spojených štátov s Iránom neprinieslo odpoveď na hrozbu, ktorú by mohol iránsky jadrový program predstavovať. Napriek tomu všetci účastníci viedenskej schôdzky hovorili o pozitívnom pokroku.

„Je pravda, že sme nedospeli k dohode, ale podnikli sme veľké kroky,“ povedal pre iránsku štátnu televíziu prezident Hasan Rúhání.

Debata o iránskych atómových zariadeniach a o obohacovaní uránu bude napokon pokračovať až do 30. júna 2015. Zástupcovia Európy údajne dúfali, že sa rozhovory podarí uzavrieť už vo Viedni, ale iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf naznačoval, že úspechom bude aj predĺženie spoločných stretnutí.

S tým vyjadrila spokojnosť aj špeciálna vyslankyňa Európskej únie Catherine Astonová. Vyhlásila, že na základe doterajšieho pokroku nemá o výsledok rokovaní obavy.

Politickú dohodu by mohli veľmoci dosiahnuť do konca marca. Zostávajúci čas potom zaberie finalizácia v podobe technických podrobností.

Šéf britskej diplomacie Philip Hammond vraví, že posledné mesiace vytvorili impulz, pre ktorý musí dialóg pokračovať. Jeho francúzsky rezortný kolega Laurent Fabius dodáva, že ostatné dni priniesli nápady, ktoré si vyžiadajú detailné posúdenie.

V hre je veľa

Eminentný záujem o zvládnutie jadrových rozhovorov majú údajne Spojené štáty. Americký minister zahraničných vecí John Kerry so svojim iránskym náprotivkom vyrokoval júnovú lehotu, no dodal, že „za rokovacím stolom nebude sedieť donekonečna“.

Zlepšenie vzťahov s dlhoročným protivníkom by bolo veľkým úspechom Obamovej administratívy. Amerika tiež potrebuje upokojiť svojich spojencov na Blízkom východe, Izrael a Saudskú Arábiu.

Na druhej strane analytici predpokladajú, že zbližovanie so Západom je najmä iniciatívou prezidenta Rúháního. Neúspech by posilnil opozíciu, ktorá si želá pevnejšie väzby s Ruskom a Čínou.

Za to, že krajina nebude nasledujúcich sedem mesiacov obohacovať urán nad hranicu 20% (limit na výrobu jadrových zbraní), získa každý mesiac prístup k zmrazeným prostriedkom vo výške 700 miliónov dolárov.

Príklon k Rusku a k Číne by mohol byť komplikovaný, keďže sa čínska ekonomika začala spomaľovať a Moskva čelí sankciám za udalosti na Ukrajine.

Irán sa preto snaží o zrušenie amerických sankcií. Prezident Barack Obama cez víkend v televízii ABC uviedol, že „kým nie sú niektoré otázky úplne uzavreté, tak sa to nestane“.