Rozširovanie na mieru

zdroj: EK

Proces rozširovania Európskej únie poznačila všeobecná hlboká recesia, ktorá postihla ako samotnú Úniu, tak aj kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny. Priznáva to aj najnovší dokument, ktorý updatuje stratégiu EÚ v oblasti rozširovania o nových členov. EK ho publikovala včera, spolu s so správami o pokroku jednotlivých krajín.

Stratégia konštatuje, že ekonomická aktivita na západnom Balkáne a v Turecku trpí, hlavne od druhého polroka 2008. Následkom je zníženie exportu, menej priamych zahraničných investícií a nižšie cezhraničné pôžičky. Nezamestnanosť, ktorá je už teraz vysoká, v mnohých krajinách naďalej stúpa.   

Boli to ale členské štáty EÚ, ktoré ekonomická kríza zasiahla viac. Komisia ale poznamenáva, že krajiny západného Balkánu majú obmedzené možnosti v makroekonomických politikách.

Perspektíva pristúpenia krajín západného Balkánu k EÚ zvyšuje dôveru zahraničných investorov a poskytla ukotvenie pre hospodárske politiky v týchto problematických časoch, hovorí ďalej správa.

„Rozširovanie je jeden z najefektívnejších nástrojov zahraničnej politiky EÚ“, píše opäť Komisia a dodáva, že niektoré z krajín, ako napríklad Chorvátsko a Turecko, boli schopné v kríze profitovať zo štrukturálnych reforiem z minulých rokov.

Korupcia škodí obrazu rozširovania v EÚ

Brusel opätovne zdôrazňuje, že boj proti korupcii zostáva na západnom Balkáne a v Turecku hlavnou výzvou. Komisia ale ešte dodáva, že tieto veci často krát neproporčne vplývajú na verejné vnímanie rozširovania EÚ.

Bilaterálne otázky

Spor o hranice so Slovinskom blokoval prístupové rokovania Chorvátska celých 12 mesiacov, konštatuje dokument. Podobný problém je s normalizáciou vzťahov medzi Tureckom a Cyperskou republikou.

Regionálna spolupráca

Strategický dokument Európskej komisie vyjadruje poľutovania nad tým, že Srbsko robí obštrukcie pri snahe zapájať Kosovo do regionálnych stretnutí, iniciatív a dohôd. Dokonca konštatuje, že postoj Belehradu sa stal „prekážkou regionálnej spolupráce“. Ani nedávno vytvorená Regionálna rada spolupráce so sídlom v Sarajeve neprináša očakávané výsledky.

Cestovanie bez víz: Osladiť cestu do EÚ

Komisia očakáva, že bezvízový režim medzi EÚ na jednej strane a Čiernou Horou, Srbskom a Macedónskom na strane druhej začne platiť od začiatku roka 2010. EÚ tvrdí, že návrh na podobný krok pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu predloží v polovici budúceho roka, za predpokladu, že splnia stanovené podmienky. Kosovo je tiež v procese zahrnuté „s cieľom budúcej liberalizácie vízového režimu, keď budú prijaté potrebné reformy a splnené podmienky“.

Chorvátsko – líder svorky

Pre Chorvátsko je tým základným konštatovaním, že prístupové rokovania „sa blížia k finálne fáze“. Výzvou je stále prístup Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu k dôležitým dokumentom o používaní delostrelectva počas balkánskych vojen v 90. rokoch. Takzvané „artillery files“ sa týkajú operácie „Búrka“, ktorá vyhnala z územia Chorvátska 200 000 Srbov.

Problémom je aj spomínaná delimitácia hraníc so Slovinskom, ktorá sa musí vyriešiť a rozhodnutie o neblokovaní prístupového procesu nemá žiadny vplyv na výsledok.

Turecko

Tempo reforiem sa musí zvýšiť, najmä pokiaľ ide posilnenie základných práv ako je sloboda prejavu, sloboda tlače, vierovyznania, ďalej opráva odborov, civilný dohľad nad armádou, práva žien a rodová rovnosť. Pri predstavovaní správy o pokroku jednotlivých krajín, eurokomisár pre Olli Rehn vyhlásil, že tureckí intelektuáli sú naďalej prenasledovaní za svoje slová. Kritizoval aj to, že zákon o boji s terorizmom je zneužívaný na obmedzovanie slobody prejavu. Obavu v eurokomisárovi vyvolávajú aj „právne neistoty a tlaky všetkého druhu, ktoré v praxi obmedzujú slobodu tlače“. To bol podľa neho aj prípad daňovej pokuty pre mediálnu skupinu Dogan.

„Sme vážne znepokojení z daňových pokút pre Dogan. Požiadal som turecké úrady, aby sa touto vecou vážne zaoberali“, povedal Rehn novinárom.

Na druhej strane eurokomisár ocenil konštruktívnu úlohu, ktorú Turecko zohráva v posilňovaní regionálnej bezpečnosti na Blízkom východe a na južnom Kaukaze, v oblasti bezpečnosti energetických dodávok a pri propagáciu dialógu medzi civilizáciami. Privítal aj normalizáciu vzťahov s Arménskom, čo zároveň nazval „historickým krokom“. Potešil sa aj náznakom snahy o riešenie situácie Náhorného Karabachu.

Macedónsko: Blízko k začiatku rozhovorov

Pre Macedónsko prišli z Bruselu veľmi dobré správy. Komisia odporučila začať prístupové rokovania, na čo Skopje čaká už od roku 2005, kedy získalo štatút kandidátskej krajiny.

Rehn ale nezabudol upozorniť, že Macedónsko sa musí naďalej snažiť o priateľské vzťahy so svojimi susedmi a konečne urovnať spor s Gréckom.

Bosna a Hercegovina

Pokrok v kľúčových reformách je podľa európskej exekutívy „veľmi obmedzený“, pričom sa podľa nej zhoršila aj celková atmosféra v krajine. Podľa niektorých správ je multietnický štát na pokraji dezintegrácie. Tamojšie elity musia pristúpiť k ústavnej reforme „bez ďalších odkladov“, apeluje EK.

Komisia je tiež neoblomná v tom, že EÚ sa nebude zaoberať prípadnou žiadosťou o členstvo Bosny a Hercegoviny, kým nebude zatvorený Úrad vysokého predstaviteľa, ktorý pomáha riadiť krajinu už od polovice 90. rokov.

Srbské ambície

Pochvalu si krajina vyslúžila za jej „ambiciózny program“ pokiaľ ide o snahu stať sa členom EÚ i za to, že má administratívnu kapacitu na manažovanie asociačného procesu.

Spolupráca s ICTY sa tiež zlepšila, Ratko Mladič a Goran Hadžič sú však stále na úteku. Holandsko odmieta ratifikovať Stabilizačnú a asociačnú dohodu s Belehradom, kým poslední dvaja hľadaní obvinené vojnoví zločinci nebudú predvedení pred tribunál.

Od Srbska sa žiada viac kooperatívny prístup voči Kosovu – predovšetkým voči účasti Prištiny vo formátoch regionálnej spolupráce.

Kosovo má ochraňovať menšiny

Kosovské orgány sú kritizované za niektoré nedávne incidenty, ktoré skončili poškodením 20 vozidiel patriacich civilnej misii EULEX operujúcej v Kosove. Medzi hlavné výzvy radí Komisia vládu zákona, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, posilnenie administratívnej kapacity, ochrana Srbov a iných minorít a posilnenie dialógu medzi komunitami.

Albánsko

Tirana požiadala o členstvo v EÚ v apríli 2009. Rada EÚ dala najavo, že sa k prihláške vráti, keď bude ukončený volebný proces. Od júnových parlamentných volieb sa totiž dvaja hlavní hráči – vládnuca Demokratická strana Saliho Berishu a Socialistická strana jeho vyzývateľa Ediho Ramu – navzájom obviňujú z volebného podvodu.

Albánsko potrebuje pokročiť najmä v oblasti vlády zákona a boja proti korupcii, fungovania štátnych inštitúcií a na nezávislosti súdnictva.

Čierna Hora a Island – menej problematické

Strategický dokument nevenuje veľa priestoru Čiernej Hore a ani poslednému žiadateľovi Islandu.

Čierna Hora požiadala o členstvo v decembri 2008, v apríli Rada vyzvala Komisiu, aby vypracoval svoj posudok. Práce na ňom v súčasnosti prebiehajú. Čierna Hora bude musieť preukázať, že pracuje na konsolidácii vlády zákona, justičnej reforme a na boji proti korupcii.

Pokiaľ ide o Island, ktorý požiadal o členstvo v júli 2009, ostrovná krajina skúšaná krízou je špeciálny prípad, keďže je z veľkej časti už do EÚ integrovaná ako súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru i schengenského priestoru.