Slovensko sa priklonilo k Taliansku a odmietlo uznať venezuelského opozičného lídra

Pochod proti vláde Nicolasa Madura 2. februára v Caracase. [EPA-EFE/Miguel Gutierrez]

Slovensko sa nepridá na stranu západných spojencov a neuzná venezuelského opozičného lídra Juana Guaidóa za dočasného prezidenta. Nicolas Maduro zatiaľ zablokoval humanitárny konvoj a Donald Trump nevylučuje vojenský zásah.

Miroslav Lajčák nakoniec nepredložil na vládu návrh o uznaní predsedu venezuelského parlamentu legitímnym lídrom Venezuely. Odmietol ho podporiť Výbor pre európske záležitosti, kde sa Lajčáka z koaličných partnerov zastal iba Most-Híd. Najhlasnejšími kritikmi spoločného európskeho a amerického postupu vo Venezuele sa stali predseda výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha a jeho stranícky šéf Robert Fico.

Fico ešte pred konečným rozhodnutím výboru na Facebooku uverejnil video, v ktorom hovoril o pokuse likvidovať politický režim krajiny kvôli rope. Situáciu v krajine prirovnal k Iraku a vyzval na rešpekt k medzinárodnému právu.

Európsku jednotu blokujú Slováci a Taliani

Vláda sa tak dostala do sporu s rezortom diplomacie, ktorý už minulý týždeň uviedol, že Guaidóa vníma ako jediného legitímneho zástupcu Venezuely. Ministerstvo zároveň vyzvalo na nové prezidentské voľby.

Slovensko sa oficiálne rozhodlo zaujať voči udalostiam vo Venezuele neutrálny postoj. Rovnako sa tento týždeň zachovalo aj Taliansko, ktoré v pondelok (4. februára) zablokovalo spoločnú pozíciu Európskej únie.

Stane sa Venezuela novým bojiskom svetových mocností?

Spojené štáty aj Európska únia podporili lídra opozície, ktorý vyhlásil, že v štáte preberá exekutívne právomoci. Rusko, Čína, Irán aj Turecko stoja na strane doterajšieho prezidenta Madura. Masové protesty si už vyžiadali obete na životoch.

Opozičný líder Juan Guaidó, ktorý predtým pôsobil ako predseda Národnej rady sa za legitímnu hlavu štátu vyhlásil 23. januára. Svoje vyhlásenie postavil na výklade ústavy, ktorá hovorí, že v prípade pochybností o legitimite stávajúceho prezidenta prechádzajú výkonné právomoci práve na predsedu Národnej rady.

Podpory sa Guaidó okamžite dočkal od Spojených štátov, Kanady a väčšiny juhoamerických štátov združených v takzvanej Limskej skupine. Európske krajiny k obdobnému kroku vyzval minulý týždeň Európsky parlament. Guaidóa postupne uznali Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a väčšina ďalších členských krajín. Dokopy Guaidóa uznáva viac ako 40 krajín na celom svete.

Ľudia chceli prezidentské voľby, budú mať parlamentné

Podpora Guaidóa ako dočasného prezidenta Venezuely má, podľa zástupcov Limskej skupiny, ktorá stála na čele medzinárodnej komunity pri jeho uznaní viesť k vytvoreniu tlaku na vládu  Nicolasa Madura a k novým prezidentským voľbám.

Venezuela sa v súčasnosti nachádza v stave humanitárnej a ekonomickej krízy. Vláda v Caracase pritom čelí nielen tlaku medzinárodného spoločenstva, ale aj každodenným masovým protestom. Armáda zatiaľ stojí na strane Madura. Výnimkou je iba generál leteckých síl, ktorý cez víkend vyslovil podporu opozičnému lídrovi a k rovnakému postoju vyzval aj zvyšok armády.

Španielsky premiér radí Južnej Amerike zaviesť na venezuelských migrantov kvóty

Ľavicový premiér uviedol, že je to podobné riešenie, ako Španielsko pri masovej migrácii z Afriky navrhuje Európskej únii.

Medzinárodné spoločenstvo a venezuelská opozícia Madurovi vyčítajú prezidentské voľby z mája minulého roku, ktoré považujú za zmanipulované. Kritika sa znáša aj na Madurovo nerešpektovanie parlamentu. Minulý víkend Maduro nakoniec vypočul hlasy volajúce po nových voľbách. Nie však prezidentských, ale parlamentných.

Nádej v Montevideu?

Na dnešný deň (7. február) je naplánovaný začiatok medzinárodných rokovaní o Venezuele v uruguajskom Montevideu. Za jedným stolom sa stretnú zástupcovia Európskej únie, ôsmich európskych a piatich latinskoamerických krajín.

Iniciatívu spustili Mexiko a Uruguaj. Taktovku postupne prebrala Európska únia, ktorá na konci januára vytvorila takzvanú „kontaktnú skupinu“. Neskôr sa do nej pridali Kostarika, Bolívia a Ekvádor.

Stretnutie podporil generálny tajomník OSN Antonio Gutteres aj Nicolas Maduro, ktorý sa vyslovil za podporu akéhokoľvek pokusu o dialóg. Naopak, stretnutie odmieta Juan Guaidó, ktorý ho vníma ako Madurov prostriedok na získanie času.

„Venezuelská vláda nepodporí nijaký falošný dialóg,“ vyhlásil Guaidó.

Cieľom účastníkov stretnutia je nájsť cestu medzi postojom Spojených štátov na jednej strane a Číny, Ruska a Turecka na strane druhej.

Zablokovaná humanitárna pomoc

Stretnutie sa koná v čase rastúceho napätia medzi medzinárodnou komunitou a Nicolasom Madurom po včerajšom zablokovaní humanitárneho konvoja, vedúceho z Kolumbie do Venezuely. Dôvodom prečo Maduro humanitárnu pomoc v čase rastúceho nedostatku potravín odmietol je práve Guaidó, ktorý pomoc pomohol vyjednať.

Maduro naznačil, že humanitárna pomoc by mohla znamenať začiatok vojenskej invázie Spojených štátov. Madurovo rozhodnutie odmietnuť potraviny a lieky pre hladujúce obyvateľstvo vyvolalo búrlivú reakciu zo strany Američanov.

Minister zahraničných vecí Mike Pompeo vyzval na okamžité otvorenie hraníc. Prezident Donald Trump zase nevylúčil vojenský zásah.