Stane sa Venezuela novým bojiskom svetových mocností?

Juan Guaidó. [EPA-EFE/Miguel Gutierrez]

Spojené štáty aj Európska únia podporili lídra opozície, ktorý vyhlásil, že v štáte preberá exekutívne právomoci. Rusko, Čína, Irán aj Turecko stoja na strane doterajšieho prezidenta Madura. Masové protesty si už vyžiadali obete na životoch.

Týždeň po tom, ako sa venezuelský prezident Nicolás Maduro ujal po druhýkrát moci, ďesaťtisíce jeho odporcov zaplnili ulice juhoamerickej krajiny. Opozičný líder a doterajší predseda Národnej rady Juan Guaidó sa totiž počas stredy (23. januára) vyhlásil za legitímnu hlavu štátu . Jasnú podporu mu hneď deklarovali Spojené štáty americké.

Maduro už v minulosti obyvateľstvo presviedčal, že americká invázia, či snaha o rozvrat krajiny zvonku je veľmi reálna.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získala venezuelská opozícia

Európsky parlament chce ocenením odmeniť odvahu ľudí, bojujúcich za slobodu v čase, keď čelia represívnej vláde.

Guaidó na ceremoniále, ktorý v Caracase prebehol včera (23. januára) sľúbil, že ako dočasný prezident zostaví prechodnú vládu a krajinu pripraví na slobodné voľby. Tie plánuje zorganizovať už v máji.

Ako najmladší šéf miestnej zákonodarnej moci prebral svoj úrad začiatkom januára. Jeho pridanou hodnotou je podľa analytikov najmä schopnosť zjednocovať venezuelskú opozíciu, čo je v miestnych reáliách pomerne zásadné. Po včerajšku je jeho ďalším úspechom aj široká podpora západného sveta.

Masové protesty voči Madurovej vláde a za podporu Guaidóa sa rozšírili do viacerých častí krajiny. Medziamerická komisia pre ľudské práva hovorí, že pri demonštráciách už prišlo o život 16 ľudí.

Americký popud

„Obyvatelia Venezuely už v rukách nelegitímneho Madurovho režimu trpeli pridlho,“ napísal americký prezident Donald Trump na sociálnu sieť a dodal, že „oficiálne za prezidenta uznáva Juana Guaidóa“.

Venezuelský prezident v reakcii na Trumpovo vyhlásenie oznámil, že jeho vláda prerušuje diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi a ich diplomatom dal 72 hodín na to, aby opustili krajinu.

Americká administratíva toto nariadenie nateraz nerešpektuje, nakoľko Madura už za legitímneho vodcu krajiny nepovažuje. Podľa pozorovateľov by ale práve takáto reakcia Američanov mohla spôsobiť priamy, dokonca ozbrojený konflikt medzi Caracasom a Washingtonom.

Ak Madurovi prívrženci ohrozia kohokoľvek z amerických diplomatov, či narušia bezpečnosť ich misie, Spojené štáty „podniknú voči zodpovedným potrebné kroky,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.

Americký senátor Marco Rubio, ktorý patrí medzi najvýznamnejších kritikov Madurovho režimu v americkom Senáte už prisľúbil, že sa pokúsi presvedčiť Kongres, aby Guaidóovej administratíve poskytol humanitárnu pomoc, vrátane potravín a zdravotníckeho materiálu. Vyzval dokonca najväčšie americké spoločnosti Valero Energy a Chevron, ktoré venezuelskú ropu nakupujú, aby komunikovali zásadne len s „novou“ hlavou štátu.

Guaidóova podpora

Kanada rýchlo nasledovala kroky Washingtonu a nemenej dôležitým spojencom na americkom svetadiely mal byť pre Spojené štáty aj nový brazílsky prezident Jair Bolsonaro.

Medzi krajiny, ktoré Juana Guaidóa podporili, patria aj juhoamerické štáty ako Paraguaj, Kolumbia, Argentína, Peru, Ekvádor, Kostarika, Čile, Guatemala, Panama a Honduras. Pridali sa aj Kosovo, Albánsko a Gruzínsko, ktoré nasledovali rozhodnutie Európskej únie.

Európski predstavitelia reagovali na situáciu vo Venezuele v stredu (23. januára) v noci. Donald Tusk, prezident Európskej rady na sociálnej sieti ako prvý naznačil, že po vzore viacerých krajín podporí opozičného lídra vo Venezuele aj Únia.

„Na rozdiel od Madura, parlamentné zhromaždenie, vrátane Juana Guidoa, má demokratický mandát od venezuelských občanov,“ napísal Tusk.

Podľa Federici Mogheriniovej, šéfky európskej diplomacie „nemožno hlas venezuelského ľudu ignorovať“. V reakcií na obrovské protesty v krajine vyzvala v mene EÚ na „slobodné a vierohodné“ voľby.

Podporu Guaidóovi vyjadrili už aj Emmanuel Macron, Theresa Mayová, či nemecká vláda.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získala venezuelská opozícia

Európsky parlament chce ocenením odmeniť odvahu ľudí, bojujúcich za slobodu v čase, keď čelia represívnej vláde.

Madura podržia Rusi

Druhý tábor, ktorý podržal súčasného prezidenta Madura, vedie Moskva. Podľa Kremľa je snaha zosadiť úradujúceho prezidenta ilegálna, nakoľko je Maduro stále „legitímny líder krajiny“.

Moskva varovala Spojené štáty americké pred vojenskou intervenciou vo Venezuele.

Venezuelský prezident má k Rusku vrúcny vzťah. Krajina ho totiž podporovala nielen na medzinárodnom poli, ale aj v hospodárskej oblasti. Po decembrovom stretnutí oboch hláv štátu Rusi potvrdili, že vo Venezuele investujú do ropy a zlata.

Minulý mesiac dokonca Moskva vyslala na vojenské cvičenie do Venezuely dva bombardéry TU-160 s kapacitami nukleárnych zbraní, čo rozhnevalo najmä Washington.

Madurovi vyjadrili podporu aj predstavitelia Bolívie, Kuby, Mexika, Iránu, Sýrie a Uruguaja. Čína do skupiny Madurových prívržencov patrí rovnako.

Peking doterajšiemu prezidentovi požičiaval nemalé finančné prostriedky výmenou za budúce príjmy z ropy. Dnes plynie venezuelská ropa do Číny na dlh.

V Turecku sa na sociálnych sieťach rozšírila podpora Madura aj medzi obyvateľmi po tom, čo doterajšieho prezidenta podporil turecký prezident. Hashtag „My sme Maduro“ bol večer najpoužívanejším na sociálnej sieti Twitter.

Recep Tayyip Erdoğan dokonca Nicolasa Madura označil za „brata“ a odkázal mu, aby sa držal. Rétorika tureckých predstaviteľov, mierená proti Spojeným štátom, ktorá je Erdoğanovým priaznivcom sympatická, sa teda nemení.

Pozostatky nerozumnej vlády

Venezuela sa v hospodárskej kríze zmieta už roky. Ani Hugovi Chavezovi, ktorý po bolívarskej revolúcii vládol v krajine od roku 1999, sa nepodarilo investovať do ropného bohatstva rozumne a diverzifikovať vďaka tomu domáce hospodárstvo, ktoré ostalo závislé na jednej komodite.

Hoci sa Chavezovi podarilo zabezpečiť obyvateľstvu prístup k potravinám, zdravotným službám, či bývaniu v omnoho viditeľnejšej miere, ako si Venezuelčania dovtedy pamätali, najchudobnejší z obyvateľov si zásadne nepolepšili.

V roku 2013, po smrti Huga Chaveza prebral moc a s ním aj politické metódy dovtedajší viceprezident Nicolas Maduro. Vo voľbách, ktoré krátko po Chavezovej smrti nasledovali, vyhral tesne s prevahou 50,62 percent.

Únia žiada od Venezuely nové voľby

Ministri zahraničných vecí považujú venezuelské voľby z 20. mája za nelegitímne, chcú „konať rýchlo“ s cieľom uvaliť viac sankcií proti venezuelským úradom, ktoré však nepostihnú venezuelský ľud.

Už o niekoľko mesiacov po jeho nástupe vypukli v krajine veľké protesty za reformy zákonov, nakoľko sa začínala prehlbovať hospodárska kríza. Vo februári 2014 prišlo počas demonštrácii o život až 43 ľudí.

Po prvotnom konsolidovaní situácie sa ešte väčšie demonštrácie rozpútali začiatkom roka 2017. Venezuelský Najvyšší súd, známy svojimi sympatiami k Madurovmu režimu vyhlásil, že si uzurpuje niektoré z funkcií Národného zhromaždenia, v ktorom mala opozícia väčšinu. Inflácia vtedy stúpla na 720,5 percenta.

Ekonomická kríza a prezidentov návrh o zmene ústavy sa stali ústredným motívom protestov. Brusel už v tom čase označil Madura za diktátora.

Venezuela je po víkendových voľbách bližšie k civilnému konfliktu

Kým Európska únia, či Spojené štáty nátlak na Caracas stupňujú, Rusko výsledky privítalo.

Nasledovali prezidentské a parlamentné voľby v máji minulého roka. Maduro aj vďaka ústavným zmenám z predchádzajúceho roka potvrdil svoju politickú dominantnosť. Volebné prípravy, ale najmä ich priebeh napokon odsúdili lídri krajín G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov). Ďalšie krajiny, vrátane Argentíny a Brazílie – spolu až 14 – stiahli z Caracasu svojich veľvyslancov.

Európska komisia vyčítala venezuelskej vláde všeobecný nesúlad s medzinárodnými štandardami volieb. Maduro si však prezidentské právomoci udržal.

Chudoba a utečenci

Napriek silnej ľavicovej rétorike sa doterajší venezuelský prezident svojimi nariadeniami a manažmentom hospodárstva k sociálnym hodnotám v skutočnosti nikdy neprikláňal. Bohatstvo si roky užívali blízki spolupracovníci Chaveza aj Madura.

Útlak štátu, zatváranie kritických médií a politikov sa stalo bežnou formou vlády oboch.

Madurovi sa podarilo udržať si vplyv nad armádu a políciou, ako aj nad štátnou propagandou, či nad mnohými miestnymi zločineckými skupinami. Najsilnejší opozičný líder Leopoldo Lopez bol po troch rokoch zadržiavania prepustený do domáceho väzenia. Ďalší významný oponent, starosta hlavného mesta Caracas Antonio Ledezma, ušiel do Španielska.

Krajina bohatá na nerastné bohatstvo pocítila najväčší tlak na ekonomiku v minulom roku, keď ceny ropy klesli na sedemročné minimá. Venezuelský bolívar si vyškrtol päť núl a mena devalvovala o 95 percent v snahe ubrzdiť nekontrolovanú infláciu. Vláda dokonca transformovala bolívar na akúsi kryptomenu, ktorá sa má odvíjať od cien ropy a nazvala ju Suverénny bolívar (VES), písal v decembri Forbes.

Hoci Maduro pravidelne zvyšoval miniomálnu mzdu bez toho, aby si to ekonomika mohla dovoliť, obyvatelia bojovali s nedostatkom potravín, či zdravotníckeho materiálu.

Španielsky premiér radí Južnej Amerike zaviesť na venezuelských migrantov kvóty

Ľavicový premiér uviedol, že je to podobné riešenie, ako Španielsko pri masovej migrácii z Afriky navrhuje Európskej únii.

Podľa Medzinárodného migračného úradu sa počet Venezuelčanov, žijúcich mimo svojho rodiska medzi rokmi 2015 a 2017 zvýšil viac ako dvojnásobne. Približne 2,3 milióna obyvateľov z 30,6 miliónovej populácie Venezuely žije dnes podľa OSN mimo svojho rodiska, pričom najviac ich putuje do Kolumbie, Ekvádoru, Peru, Čile, Argentíny a Brazílie. Počty navyše stále rastú. Venezuela sama v minulosti vítala mnoho migrantov, ktorí utekali pred inými autoritatívnymi režimami.

Takmer štyri roky recesie podľa Medzinárodného menového fondu spôsobili, že väčšina Venezuelčanov dnes žije na okraji chudoby.