Summit Číny a EÚ: Na globálnych výzvach pracujme spolu, na hodnotách sa ale nezhodneme

Videosummit EÚ - Čína. [EFE-EPA/Yves Herman/Pool]

Partnerstvo medzi EÚ a Čínou je podľa štyroch lídrov, ktorí absolvovali 22. bilaterálne rokovanie, „rozhodujúce“, a to v oblastiach ako obchod, klíma, technológie a obrana multilateralizmu.

Pondelňajší (22. júna) videosummit EÚ – Čína znamenal prvé oficiálne rozhovory medzi Bruselom a Pekingom po tom, ako Únia vzniesla obvinenia naznačujúce, že čínska strana má na svedomí šírenie dezinformácií o pandémii nového koronavírusu.

V poradí 22. bilaterálne rokovania, na ktorých sa zúčastnili šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel, čínsky prezident Si Ťin-pching a predseda čínskej vlády Li Kche-čchiang, mali znížiť napätie medzi oboma stranami. Debaty sa týkali bilaterálnych vzťahov, regionálnych a medzinárodných otázok, choroby Covid-19 a hospodárskeho oživenia.

Čína zastavila šírenie koronavírusu aj vďaka zberu osobných dát. Môže ísť Únia touto cestou?

Technológia na spracovanie obrovských dát pomocou kamier, sledovaním platieb, či lokalizáciu telefónov prešla v Číne od experimenov k plnému využitiu. Podľa niektorých si to EÚ pre GDPR nemôže dovoliť. Európska legislatíva ale pozná výnimky práve v časoch ohrozenia zdravia.

Michel po skončení summitu uviedol, že Brusel a Peking musia spoločne pracovať na globálnych výzvach, akými sú klimatické zmeny, trvalo udržateľný rozvoj či nákaza Covid-19.

„Zároveň však musíme uznať, že nemáme spoločné rovnaké hodnoty, politické systémy ani prístup k multilateralizmu. Budeme konať jasne a sebavedome a dôrazne brániť záujmy EÚ, pevne zakotvené na našich hodnotách,“ vyhlásil.

Von der Leyenová dodala, že koronakríza, ako aj množstvo bilaterálnych a multilaterálnych problémov naznačili, že partnerstvo medzi EÚ a Čínou je rozhodujúce, či už ide o obchod, klímu, technológie a obranu multilateralizmu. Ako však upozornila, ak sa vzájomné vzťahy majú ďalej rozvíjať, musia byť viac založené na pravidlách a reciprocite a zaistení rovnakých podmienok pre všetkých.

Nerovný prístup

Európska komisia už pred summitom upozornila, že Peking vyvíjal tlak na krajiny EÚ cez sociálne médiá, čo sa týkalo aj šírenia nepravdivých informácií o tom, že Únia nezvládla riadenie koronakrízy a pomáhať musela Čína. Peking tieto obvinenia odmietol.

Nezhody medzi oboma stranami však boli už aj pred koronakrízou, najmä čo sa týka pokroku rokovaní o veľkej obchodnej a investičnej dohode, kde Brusel obviňuje Čínu z protekcionizmu a z nedodržiavania záväzkov z minuloročného summitu.

Pondelňajšie rokovania opätovne poukázali na „asymetrický“ prístup Európanov na čínsky trh. Únia žiada „naliehavý pokrok“, najmä pokiaľ ide o štátne podniky a transparentnosť štátnych dotácií v Číne a pravidlá pre zahraničných investorov týkajúce sa nútených transferov moderných technológií.

Únia zdôraznila, že Čína sa musí zapojiť do budúcich rokovaní o priemyselných dotáciách v rámci Svetovej obchodnej organizácie a zaujať postoj k nadmerným výrobným kapacitám v odvetviach, ako je oceliarstvo.

Čína v Pobaltí nenašla blízkych spojencov. Ako sa trojici krajín darí odolávať Pekingu?

Silná podpora EÚ a NATO, odpor voči autoritárstvu a najmä absolútna závislosť na transatlantickej ochrane – to sú dôvody, prečo trojica pobaltských krajín odoláva čínskym vplyvom lepšie, ako ostatní mladí členova Únie.

Obe strany prebrali dôležitosť digitálneho sektora pre hospodárstvo, pričom EÚ upozornila, že vývoj digitálnych technológií musí ísť ruka v ruke s dodržiavaním základných práv a ochranou údajov. V tejto oblasti EÚ pripomenula aj nevyriešené otázky týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti a šírenia dezinformácií.

Veľká časť debát sa týkala klimatických zmien. Čína je partnerom EÚ v rámci Parížskej dohody, podľa EÚ sa však musí zaviazať k ambicióznejším domácim opatreniam na zníženie skleníkových emisií a čo najskôr si stanoviť cieľ klimatickej neutrality.

V reakcii na Covid-19 EÚ zdôraznila spoločnú zodpovednosť za účasť na globálnom úsilí pre zastavenie šírenia vírusu, podporu výskumu v oblasti liečby a vakcín. Peking vyzvala, aby uľahčil návrat obyvateľov EÚ nachádzajúcich sa v Číne.

Čína a V4: V obchodnej stratégii Pekingu sú voči štvorici krajín výrazné rozdiely (INFORGRAFIKA)

Do krajín V4 prúdi po Nemecku najviac tovarov z Číny, výnimkou je len Slovensko. Hoci najviac s Čínou v porovnaní s inými mimoeurópskymi krajinami vo Vyšehrade obchoduje Praha, Česi ostávajú voči Pekingu najnegatívnejšie naladení.

V neposlednom rade lídri EÚ tlmočili obavy Európanov ohľadom zhoršujúcej sa situácie v oblasti ľudských práv a obmedzenia základných slobôd, čo sa týka aj zaobchádzania s etnickými menšinami v Sin-ťiangu a Tibete, s aktivistami v oblasti ochrany ľudských práv či s čínskymi občanmi, ktorí „zmizli“ po tom, ako sa kriticky vyjadrili o štátnych opatreniach pri riešení koronakrízy.

Peking: Hongkong je „domáca záležitosť“

Lídri Únie v pondelok na videosummite EÚ – Čína upozornili aj na situáciu v Hongkongu. Pripomenuli, že zavádzanie zákona v osobitnej administratívnej oblasti Číny nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami krajiny. Únia sa obáva, že takáto politika môže ohroziť poloautonómny štatút tohto územia a postavenie Hongkongu ako globálneho finančného centra.

Čína však deň po summite odmietla upozornenie Európskej únie a čínske ministerstvo zahraničných vecí dôrazne uviedlo, že ide o „domácu záležitosť“, uviedla agentúra AFP.

„Sme proti akémukoľvek cudziemu zasahovaniu do tejto záležitosti,“ uviedol Wang Lu-tchung, generálny riaditeľ oddelenia pre európske záležitosti na čínskom ministerstve zahraničných vecí.

Únia: Riešiť eskalujúce protesty v Hongkongu násilím je neprijateľné

Protesty v suverénnom Hongkongu, ktorý je pod správou Číny, neustali ani po piatich mesiacoch. O život už prišli tri osoby, takmer 4 500 demonštrantov bolo zatknutých.

Sporný zákon o národnej bezpečnosti zakazuje aktivity smerujúce k odtrhnutiu Hongkongu od Číny, podvratnú činnosť zameranú voči centrálnej vláde, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus. Parlament v Pekingu, Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov, ho schválilo koncom mája.

Schválený zákon zároveň stojí nad hongkonskými zákonmi, uvádza čínska štátna tlačová agentúra Sinchua.