Summit Únie: Sankcie voči bieloruským lídrom a zatiaľ len pohrozenie Turecku

Predseda Európskej rady Charles Michel a cyperský prezident Nicos Anastasiades počas summitu. [EFE-EPA/Oliver Hoslet/Pool]

Napriek tlaku Grécka a Cypru sa sankcie voči Turecku nezavádzajú, no 40 príslušníkom bieloruského režimu zmrazí EÚ aktíva a zakáže im do bloku cestovať. Lukašenko na zozname nefiguruje.

Lídri členských krajín EÚ sa v noci na piatok (2. októbra) dohodli na zavedení sankcií voči členom režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Tento krok umožní zavedenie zákazu cestovania a zmrazenie aktív približne 40 príslušníkov režimu, ktorí sú údajne zodpovední za falšovanie výsledkov augustových volieb a následné násilné potláčanie protestov.

„Rozhodli sme sa, že zavedieme sankcie,” povedal predseda Európskej rady Charles Michel, ktorého vyjadrenia sprostredkovala agentúra AP. „Je veľmi dôležité urobiť to, na čom sme sa dohodli pred niekoľkými týždňami,“ dodal.

Cyprus blokuje európske sankcie voči Bielorusku

Európsky plán zakročiť voči bieloruskému režimu sa stáva obeťou politického vyjednávania. Nikózia sankcie nechce podporiť dovtedy, kým sa členské štáty nepostavia za jej návrh sankcií voči Turecku.  

Členské štáty EÚ sa zavedením sankcií pridali k Spojenému kráľovstvu a Kanade, ktoré v utorok (29. septembra) uvalili sankcie na bieloruského prezidenta Lukašenka, jeho syna a ďalších vysokopostavených bieloruských predstaviteľov za porušovanie ľudských práv.

Únia však na svoj zoznam bieloruského prezidenta nezaradila. Diplomati tvrdia, že ho Únia na zoznam môže pridať v neskorších fázach sankcií.

Cyprus rozhodnutie členských krajín EÚ odmietal podporiť a žiadal, aby najskôr podnikli kroky voči Turecku v súvislosti s ťažbou nerastných surovín v sporných vodách pri pobreží Cypru.

Varovanie pre Turecko

Lídri Cyprus a Grécko čiastočne podporili. Dohodli sa však len na prísnom varovaní pre Turecko.

Za „provokácie a nátlak“ v súvislosti so sporom o zdroje nerastných surovín a námorné hranice môže Únia uvaliť sankcie už čoskoro.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová Ankaru požiadala, „aby sa zdržala jednostranného konania“ vo východnej časti Stredozemného mora.

EÚ chce podľa von der Leyenovej s Tureckom „pozitívne a konštruktívne vzťahy“, čo by bolo i v záujme Ankary. No má k dispozícii aj sadu nástrojov, ktoré môže okamžite použiť.

EÚ a Turecko: Sága nenaplnených sľubov

Hoci je Turecko stále kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie, rokovania sú od novembra 2016 pozastavené a európsky rozpočet do roku 2027 s financovaním predvstupovej pomoci Turecku nepočíta.

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová rozhodnutia v súvislosti s Tureckom a Bieloruskom označila za „veľký pokrok“, uviedla agentúra DPA. Sankcie proti podporovateľom bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka sú podľa nej „dôležitý signál“.

Lídri žiadajú ukončenie bojov v Náhornom Karabachu

V zahraničnopolitickej oblasti sa predstavitelia členských štátov EÚ zhodli aj na výzve smerom k Arménsku a Azerbajdžanu. Od oboch krajín očakávajú, že okamžite ukončenia násilia, ktoré nedávno prepuklo v súvislosti so sporným kaukazským regiónom Náhorný Karabach.

Európska rada vo svojom vyhlásení uviedla, že straty na ľudských životoch a škody spôsobené civilnému obyvateľstvu sú neakceptovateľné.

Vojenské riešenie podľa účastníkov bruselského summitu nie je možné a Arménsko a Azerbajdžan by mali viesť zmysluplný dialóg. Šéf diplomacie eurobloku Josep Borrell bude hľadať možnosti, ako by EÚ mohla ponúknuť podporu.

Náhorný Karabach: Zamrznutý konflikt eskaloval, v oblasti sa opäť bojuje

Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom eskaloval postupne od júla. Dnes už hlásia obe strany aj civilné obete. V regióne hrá opäť zásadnú úlohu Rusko a Turecko.

Prezidenti Francúzska, Spojených štátov a Ruska Emmanuel Macron, Donald Trump a Vladimir Putin ako lídri krajín spolupredsedajúcich Minskej skupine Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe odsúdili vo štvrtok (1. októbra) v spoločnom komuniké vojenskú eskaláciu, ku ktorej došlo  pozdĺž styčnej línie v Náhornom Karabachu.

V tejto oblasti vypukli minulú nedeľu doteraz najprudšie strety medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami za posledné roky. Vyžiadali si už približne 130 obetí, ako potvrdili strany zapojené do konfliktu.