Švajčiarske odbory sa boja pracovníkov z Únie

Ilustračný obrázok [Bob Pool / Shutterstock]

Nová zmluva medzi Švajčiarskom a Európskou úniou, ktorá by upevnila ich vzájomne vzťahy, je v slepej uličke. Odborové zväzy tvrdia, že dohoda by znížila mzdy a zhoršila pracovné podmienky.

Snaha Bernu prehodnotiť prísne švajčiarske predpisy, ktoré ochraňujú najvyššie mzdy v Európe, bola pre Švajčiarsku konfederáciu odborových zväzov (SGB) a stredo-ľavú stranu Sociálnych demokratov (SP) príliš blízko zmluvným požiadavkám Bruselu.

Proti novej dohode je aj Krajne pravicová strana Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá ju považuje za porušenie švajčiarskej suverenity. SVP je najväčšou stranou vo švajčiarskom parlamente. SP je na druhom mieste. Nízka politická podpora by preto mohla znamenať koniec tejto dohody.

Väzby medzi Úniou a Švajčiarskom sa v súčasnosti riadia viac ako stovkou samostatných dohôd. Brusel ich chce nahradiť jedinou zmluvou, ktorá by poskytnla lepšiu platformu na urovnávanie sporov a zabezpečila, aby Švajčiarsko prijalo zmeny a prispôsobilo sa pravidlám jednotného trhu.

Panujú však obavy, že takáto zmluva by zamestnávateľom uľahčila dovážať z Únie pracovníkov, čo by znížilo švajčiarske mzdy.

Referendum o vstupe do Európskej únie pripúšťa aj Švajčiarsko

Kým niektorí chcú Úniu opustiť, iní by chceli do nej vstupovať.

Zbytočné úsilie

Neschopnosť uzavrieť dohodu po rokoch rokovaní by vyústila do novej ľadovej doby vo vzťahoch medzi Bruselom a Bernom, a mohla by mať dopad na viaceré oblasti. Európska komisia chce najprv pokročiť v rokovaniach o novej zmluve a až potom obnoviť povolenie pre švajčiarskych a európskych obchodníkov s akciami vstúpiť na trh toho druhého.

Švajčiarsky minister hospodárstva Johann Schneider-Ammann, ktorý je zo stredo-pravej strany Liberálov, sa zaviazal pokračovať v rozhovoroch s pracovníkmi, zamestnávateľmi a 26 regionálnymi kantónmi Švajčiarska. Dúfa, že budúci mesiac kabinetu predloží spoločný návrh. Viacerí však považujú toto úsilie za zbytočné.

„Zmluva sa zdá byť omnoho ďalej než kedykoľvek predtým,“ povedal Gerhard Pfister, vedúci stredo-pravej Kresťanskej ľudovej strany, ktorá je jednou zo štyroch koaličných strán.

Obe strany mali v úmysle uzavrieť dohodu do konca tohto roka. Pfister povedal, že v súčasnosti je to nepravdepodobné. Nestane sa tak ani budúci rok, keďže Brusel sa venuje najmä rokovaniam o odchode Británie z Únie. V roku 2019 navyše čakajú Európsku úniu aj Švajčiarsko voľby.

Eurovoľby zaujímajú približne každého tretieho Slováka (VIDEO)

Výsledky špeciálneho Eurobarometra nedávajú výraznejšiu nádej na veľké zvýšenie volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Červená línia

Jedinou nádejou je, že Európska komisia bude akceptovať švajčiarsku „červenú líniu“, ktorú predstavujú predpisy o zahraničnej pracovnej sile. Švajčiari sa boja, že vstup cudzincov na ich pracovný trh by znížil mzdy a zhoršil pracovné podmienky.

Hovorkyňa Európskej komisie uviedla, že diskusie odborových zväzov sú vnútornou záležitosťou Švajčiarska.

„Naďalej sme pripravení v dobrej viere v rokovaniach pokračovať, aj keď nebude ľahké dohodu dosiahnuť. Únia veľmi dobre vie, že tí, ktorí chcú podniknúť na našom vnútornom trhu, musia dodržiavať pravidlá,“ povedala.

„Zmluva je mŕtva,“ zaznelo vo švajčiarskom rádiu SRF. Postoj vedúcich predstaviteľov odborových zväzov je príliš vyhranený a šance, že by zmluva uspela v záväznom referende, sú nulové.

Finančné trhy nezareagovali na tento vývoj pomerne prudko, nakoľko by mohli byť ohrozené napríklad aj švajčiarske aktíva.

Osemdňové pravidlo

Aj doteraz boli rokovania náročné. Švajčiarski lídri tvrdia, že uzavretie dohody sťažuje aj brexit. Brusel jedná v prípade vzťahov so Švajčiarskom veľmi opatrne, aby neposkytol Spojenému kráľovstvu príklad, ktorý by ho mohol zaujať.

Brexit bez dohody je dnes pravdepodobnejší, tvrdí britský minister

Neústupnosť Európskej únie tlačí Britániu k tvrdému brexitu. Povedal to v rozhovore pre nedeľník The Sunday Times britský minister obchodu Liam Fox.

Vyjednávania pokročili v tom, že umožnili arbitrážnym komisiám vyriešiť niektoré nezhody. Vyriešila sa aj otázka, ako regulovať švajčiarsku štátnu pomoc. Rozhovory však stroskotali na švajčiarskej snahe ochraňovať svojich pracovníkov a malé podniky.

Brusel má problém hlavne s pravidlom, ktoré vyžaduje, aby zamestnávatelia z Únie o osem dní vopred informovali švajčiarske úrady o zamestnávaní dočasných pracovníkov.

Podľa pravidiel prijatých v roku 2004, keď Švajčiarsko súhlasilo s voľným pohybom, musia zamestnávatelia oznámiť, akí pracovníci prichádzajú a čo budú robiť. Švajčiarski inšpektori kontrolujú pracoviská, aby zabezpečili, že firmy budú pravidlá dodržiavať.

Vnútorné predpisy Únie zvyčajne umožňujú dočasným pracovníkom, najatým v jednej krajine, pracovať v inom štáte za podmienok ich domovskej krajiny. Brusel sa snaží o sprísnenie tohto systému, čo presadzuje Francúzsko a iné bohaté členské štáty.